Denník N

Našli žabku, ktorá dokáže meniť štruktúru pokožky

Žabka (Pristimantis mutabilis) mení štruktúru pokožky z tŕnistej či hrčkovitej na jemnú v priebehu niekoľkých minút. Reprofoto - Guayasamin a tím (2015)
Žabka (Pristimantis mutabilis) mení štruktúru pokožky z tŕnistej či hrčkovitej na jemnú v priebehu niekoľkých minút. Reprofoto – Guayasamin a tím (2015)

U dvoch druhov žabiek pozorovali vedci schopnosť meniť štruktúru vlastnej pokožky z tŕnistej na hladkú. Ako ku vzniku tohto znaku došlo a k čomu slúži však nevieme.

V Andách v Ekvádore vedci objavili nový druh žabky (Pristimantis mutabilis) veľkej ako necht na ruke. Ide o vôbec prvého objaveného obojživelníka, ktorý dokáže meniť štruktúru svojej pokožky, uvádza Live Science.

Žabka, čo mení štruktúru pokožky

Žabku prvýkrát spozorovali v roku 2006. O tri roky neskôr si vedci všimli, že mení tvar. Jedného dňa ju uložili do pohára, a keď ho na druhý deň otvorili, zistili, že ostne na jej pokožke sú preč.

Vedci si mysleli, že došlo k zámene žiab. A preto jej dali do pohára mach, aby ju neskôr mohli vypustiť do prírody. Keď pohár opätovne otvorili, nemohli uveriť vlastným očiam – ostne boli späť.

Nasledovalo podrobné štúdium žabky. Vedci zistili, že svoju pokožku dokáže premeniť z tŕnistej či hrčkovitej na hladkú (a naopak) za približne 5 minút. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o biologickú adaptáciu, ktorá jej umožňuje maskovanie v machových lesoch. Výskumníci však zatiaľ netušia, ako to žabka robí.

Snímka obrazovky (9)

Pristimantis mutabilis: A – mladý samec v prírode, B – mladý samec v laboratóriu, C – dospelá samička, D – dospelá samička. Reprofoto – Guayasamin a tím (2015)

Aj iné žabky

V priebehu ďalšieho výskumu sa vedcom podarilo objaviť túto pozoruhodnú schopnosť aj u iného druhu žabiek (Primates sobetes). Tieto žabky sme poznali už dávnejšie, sú dvakrát väčšie ako tie novoobjavené. O zisteniach informuje najnovšie vydanie časopisu The Zoological Journal of the Linnean Society.

Otázkou je, ako ku vzniku tohto znaku meniť štruktúru pokožky naprieč viacerými druhmi došlo. „Buď sa u týchto dvoch druhov z dvoch odlišných vetví vyvinul ten istý znak, alebo ho mali všetky druhy a potom ho stratili. Alebo to dokážu aj iné druhy v tejto vetve, ale zatiaľ sme to nikdy nepozorovali,“ povedala Katherine Krynaková, spoluautorka štúdie pre New York Times.

Objav upozornil aj na potrebu ochrany životného prostredia. Obojživelníky všade vo svete vymierajú a oblasť Reserva Las Gralarias v Ekvádore, kde k objavu došlo, čelí hrozbe poľnohospodárstva a farmárčenia.

„Obojživelníky ubúdajú takým tempom, že vedci často popisujú nové druhy zo vzoriek z múzeí, pretože zvieratá už v divočine vymreli,“ povedala Krynaková.

Dostupné z: doi 10.1111/zoj12222

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie