Súd zamietol žalobu Ficovej vlády na utečenecké kvóty

Európsky Súdny dvor (ESD) zamietol v celom rozsahu žalobu Slovenska proti kvótam na utečencov.

Rada Európskej únie napriek nášmu nesúhlasu rozhodnutie o povinnom prerozdelení utečencov, ktorí prišli do Grécka a Talianska, rozhodla ešte v septembri 2015. Žalobu sme podali v decembri toho istého roka.

„Nepodávame žalobu pre to, aby sme prehrali, ale pre to, aby sme vyhrali,“ povedal v tom čase premiér Robert Fico. Hovoril aj o tom, že realita okolo kvót nám dáva za pravdu.

„Spoliehame sa na to, že naše argumenty sú také silné, že by mohli zabrať pred luxemburským súdom,“ vyhlásil pred dvomi rokmi predseda vlády.

Utečenci boli v tom čase hlavnou témou u nás aj v Európe a Smer pred voľbami na jar 2016 svoju kampaň postavil aj na tom, že ochráni Slovensko pred nelegálnymi migrantmi.

Fico: Na politickom postoji nič nemeníme

Premiér Fico dnes povedal, že rozsudok Európskeho Súdneho dvora plne rešpektuje a to, že dvor má iný názor ako Slovensko na utečenecké kvóty, do praktického života nič nové neprináša. Pripomenul, že rozhodnutie o kvótach na utečencov medzi členskými štátmi Únie sa končí koncom septembra. “Na politickom postoji vlády ku kvótam a migrantom sa nič nemení,” povedal predseda vlády.

“Sme pripravení na takú solidaritu, aký máme rozpočet a technické možnosti,” vyhlásil premiér, keď prešiel na tému opatrení na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. Ide o peniaze na ochranu hranice a ľudí, ktorí sa na ochrane môžu podieľať. Ocenil tiež, že Maďarsko postavením plota na svojej hranici so Srbskom ochránilo priestor Schengenu.

Slovensko je teraz povinné zaplatiť súdne trovy za našu stranu aj za EÚ. Na otázku, koľko to bude stáť daňových poplatníkov, premiér nevedel odpovedať. Ani šéf diplomacie Miroslav Lajčák dnes nevedel odhadnúť, či budú náklady v tisícoch alebo desaťtísicoch eur.

Lajčák nechcel rozhodnutie súdneho dvora zatiaľ komentovať. „Neviem si ale predstaviť, že ho nebudeme rešpektovať,“ dodal. Pripomenul, že napadnutá smernica čoskoro končí a od jej platnosti bolo relokovaných len 17 percent zo žiadaného počtu utečencov.

„To dáva odpoveď, či kvóty fungujú alebo nie,“ konštatoval Lajčák. Či by Slovensko nemalo dohnať a dodatočne prijať potrebný počet utečencov, minister priamo neodpovedal. Vláda sa musí dohodnúť ako celok, keďže spoločne rozhodla aj o podaní žaloby. Proti rozhodnutiu Európskeho súdneho dvora sa nedá odvolať.

„Akékoľvek rozhodnutie prijmeme, bude mať dôsledky do vnútra spoločnosti. Nie je to kto z koho alebo kto proti komu,“ povedal s tým, že kvóty neodmieta len vládna koalícia, ale ide o zhodný postoj naprieč politickými stranami a proti je aj väčšina ľudí.

Rozhodnutia európskeho súdu nie je pre Most-Híd prekvapením, píše sa vo vyhlásení k zamietnutiu žaloby Slovenska a Maďarska ku kvótam. „Toto rozhodnutie sa dalo očakávať aj preto, lebo jedným zo základných princípov fungovania európskeho spoločenstva je solidarita,“ reagovala strana. „Povinné kvóty odmietame, lebo nefungujú. Riešením je zrejme súbor opatrení, ktoré budú prihliadať na vývoj krízy.“

“Pri vstupe do vlády sme rokovali s našimi partnermi aj o jej stiahnutí, no pre ich odmietavý postoj sa tak nestalo,“ pripomenul Most-Híd.  

Už v júli to začalo vyzerať v náš neprospech

O tom, že to s našou žalobou nevyzerá dobre, sa začalo špekulovať už koncom júla, keď svoje odmietavé stanovisko s návrhom zamietnuť ju predstavil generálny advokát Yves Bot.

Spochybnil hlavné argumenty Slovenska, ktoré kvóty napadlo nielen z procesných dôvodov, ale aj z toho dôvodu, že kvóty nie sú vhodnou reakciou na migračnú krízu a nie sú potrebné na tento účel.

Premiér Fico na júlové stanovisko generálneho advokáta nechcel reagovať s tým, že nebude prejudikovať rozhodnutie súdneho dvora.

Na rozdiel od neho minister vnútra Robert Kaliňák cez video na sociálnej sieti odkázal kolegom z Európskej únie, že „sa treba stretnúť s realitou a podľa toho konať. Slovensko je proti kvótam, vždy aj bude a budeme sa naopak snažiť hľadať riešenia, ktoré umožnia znížiť migračné toky smerom do Európskej únie“.

Pri hlasovaní sa proti kvótam postavili okrem nás aj Česko, Rumunsko a Maďarsko, ktoré sa pridalo k našej žalobe. Poľsko vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na našu podporu.

Naopak, proti Slovensku sa postavilo ako vedľajší účastník Belgicko, Nemecko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Švédsko a Európska komisia, ktoré podporujú rozhodnutie Rady EÚ.

Generálny advokát vyčítal nesolidárnosť

Stanovisko generálneho advokáta nebolo síce pre ESD záväzné, no vo väčšine prípadov zaváži. Bot spochybnil mnohé z našich argumentov, ktoré sa týkali procesného postupu a tvrdenia, že rozhodnutím sa obišli národné parlamenty.

Napísal aj to, že ak sa v realite ukázala nízka účinnosť kvót, tak za to môže veľa faktorov, no okrem iného aj čiastočné či úplné nevykonanie tohto rozhodnutia. Teda to, že niektoré krajiny vrátane Slovenska a Maďarska toto rozhodnutie odignorovali. A takýto prístup je podľa neho „v rozpore so zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia bremena členských štátov v oblasti azylovej politiky“.

K tomuto argumentu sa pridal aj súdny dvor. Nízky účinok opatrenia nemohla rada v čase prijatia predvídať. Ovplyvnilo ho podľa súdu veľa faktorov. „Osobitne nedostatok spolupráce zo strany niektorých členských štátov,“ píše sa v rozhodnutí.

Pri výčitkách o nesolidárnosti predseda vlády Fico opakuje, že Slovensko a ostatné krajiny V4 chcú byť solidárne. Pripomína, že sme ponúkli „efektívnu formu solidarity“, teda nie prijatie utečencov, ale peniaze, techniku a ľudí.

V súčasnosti je jednou z hlavných agend Fica zdôrazňovanie toho, že Slovensko musí byť členom „jadra Európy“. V čase, keď Slovensko podalo na Európsky súdny dvor žalobu na kvóty, predseda Smeru Úniu často kritizoval.

Prijali sme šestnástich

Na základe rozhodnutia Rady EÚ zo septembra 2015 si mali členské štáty prerozdeliť 120-tisíc utečencov. Hlasovali o tom ministri vnútra väčšinovým hlasovaním. Na základe tohto rozhodnutia malo do konca roka 2015 Slovensko prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656.

Podľa nedávno zverejnených štatistík Slovensko doposiaľ prijalo 16 utečencov, čo je najviac spomedzi krajín V4.

Proti Česku, Maďarsku a Poľsku naďalej prebieha konanie, ktoré začala Európska komisia za to, že tieto krajiny nedodržiavajú svoje povinnosti práve v súvislosti so stanovenými kvótami.