Denník N

Blahová: Na deti v Čistom dni sa všetci vykašľali. Richter by už nemal byť minister

Natália Blahová. Foto N – Vladimír Šimíček
Natália Blahová. Foto N – Vladimír Šimíček

Vo štvrtok sa začne schôdza na odvolanie ministra práce Jána Richtera. Opozícia sa ho pokúsi odvolať už druhýkrát. Schôdzu iniciovala opozičná poslankyňa Natália Blahová (SaS).

Podarí sa vám odvolať ministra práce Jána Richtera?

Uvidíme. Bez ohľadu na to, ako sa vyvíja vládna kríza a že momentálne vláda stojí na tom, či bude Richter odvolaný alebo nie, si myslíme, že už dávno nemal byť minister.

Minulý týždeň podpredsedníčka SNS Eva Smolíková povedala, že Richter by už nemal byť minister, teraz sú nálady v SNS miernejšie a predseda Andrej Danko povedal, že na ministrovi práce vláda nepadne. Nepremeškali ste príležitosť, keď by SNS bola ochotná ho odvolať?

Neviem, ako sa menia nálady v SNS a k čomu sa nakláňajú. Počula som niektoré dámy zo SNS, ktoré veľmi dôrazne vystupovali proti Richterovi. Schôdzu na odvolanie sme ohlásili vo štvrtok, do pondelka sme mali zozbierané podpisy, čo sú dva pracovné dni, medzitým bol aj sviatok. Promptnejšie to ani nešlo. Situácia sa mení každou hodinou. Spoliehať sa na to, ako sa kto vyspí, pri takýchto pochybeniach, je šialené.

Od koho z poslancov SNS ste počuli, že má s Richterom problém?

Počula som to od paní Smolíkovej aj Magdalény Kuciaňovej.

Rokovali ste so SNS o podpore odvolania Richtera?

Nie. Je vylúčené rokovať o takejto principiálnej veci. Mali by si stáť za svojím slovom. Komunikovali, že by podľa nich Richter nemal byť minister, že je pre nich naozaj vážny problém. Tak očakávame, že bez dohadovania na spoločných krokoch urobia to, čo im káže svedomie.

Natália Blahová. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Pýtal sa vás niekto z koalície na Čistý deň? Cítili ste od niekoho úprimný záujem o vyriešenie tejto kauzy?

Videla som záujem u dvoch poslancov, ktorí sú aj členmi výboru pre ľudské práva, ide o Augustína Hambálka zo Smeru a Edity Pfundtner z Mosta-Híd. Zúčastnili sa aj na poslaneckom prieskume vo všetkých inštitúciách aj v Čistom dni. Mali relevantné otázky na všetkých zúčastnených. Ale pri prvom pokuse odvolať ministra Richtera ho podržali. Je podivuhodné, že mali informácie, ale dávalo im to úplne inú logiku.

Keď ste zbierali podpisy, nežiadali ste ich od nezaradených poslancov hoci napríklad Zsolt Simon nám potvrdil, že bol pripravený sa pridať. Prečo ste jeho ponuku neprijali?

Dohodli sme sa s klubmi, je to jednoduchšie. Vieme, že všetci poslanci z toho klubu s tým súhlasia a podpisy dajú. Boli sme v časovej tiesni, lebo sme to chceli predložiť hneď. Nie je za tým nič iné. Keď sme mali 30 podpisov rozhodli sme, že návrh podáme. Na telefóne sme boli aj s pánom Beblavým, Mihálom, s pani Zimenovou. Pýtali sme sa ich, či súhlasia, súhlasili. Išlo len o čas. Uprednostnili sme rýchlosť predtým, že by sme čakali na jednotlivých poslancov.

Nie je to teda rozhodnutie, že s nezaradenými nerokujete?

Vôbec nie. Jednotlivo sme sa ich pýtali, či s tým súhlasia a či to podporia. Ide nám o to, aby aj oni návrh podporili.

Natália Blahová (1974)

Vyštudovala Pedagogickú fakultu UKF v Nitre a na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala ako učiteľka a vychovávateľka. Od roku 2006 pôsobila ako sociálna poradkyňa v Asociácii náhradných rodín a ako externá spolupracovníčka občianskeho združenia Návrat. V rokoch 2010 až 2012 bola poslankyňou parlamentu za SaS, po voľbách v roku 2016 sa ňou stala opäť, naďalej pôsobí ako sociálna poradkyňa. Je víťazkou Novinárskej ceny za rok 2008 v kategórii Najlepší článok na blogu. Je vydatá, má tri deti, z nich jedno adoptované, žije v Zavare.

V apríli ste sa Richtera snažili odvolať a po nočnej schôdzi sa to nepodarilo. Prečo by sa to malo teraz podariť? Čo sa zmenilo?

Máme rozhodnutie generálnej prokuratúry, ktorá v piatich bodoch povedala, že rozhodnutie ministra neodobrať akreditáciu Čistému dňu bolo nekompetentné. A to musíme brať do úvahy. Prečo generálny prokurátor musí upozorňovať špičku exekutívy, že robí nekompetentné rozhodnutia? Richter to musel revidovať a stiahnuť. Odvtedy zasadala opäť akreditačná komisia a čo asi mala povedať, keď už raz navrhla odobratie akreditácie. Druhýkrát to zopakovala. Máme trestne stíhaného zamestnanca zariadenia.

To je všetko? 

Nie, premiér Fico sa tvári, že stanovil novú politickú kultúru, v rámci ktorej bude odvolávať členov vlády, ak sú osobne alebo politicky zodpovední za zlyhania vo svojom rezorte. Podmienky, ktoré splnil Peter Plavčan pre odvolanie, spĺňa aj Richter. A to ešte viac, lebo ide o záujem detí a on je politicky zodpovedný za všetko, čo sa im stalo. Osočovania o babských táraninách preto asi patria niekam inam, lebo sa všetko, čo som opisovala, potvrdilo. (Z babských táranín Blahovú obvinil premiér Robert Fico počas prvého odvolávania ministra Richtera, pozn. red.) Kontroly, ktoré som citovala, majú relevanciu, opieral sa o ne aj generálny prokurátor. Ak by kontroly v iných zariadeniach našli také pochybenia, boli by okamžite zatvorené. Nikdy by nemalo prísť k takej krajnosti, že ďalej funguje zariadenie, kde sú podozrenia zo sexuálneho zneužívania, týrania, zlého zaobchádzania s deťmi. So zúfalstvom som sa pozerala na to, čo sa v tejto krajine dá tolerovať. Po roku od prepuknutia kauzy sme sa dostali k tomu, že deti budú nejak chránené. Ale sama som zvedavá, čo sa v tejto chvíli deje. Lebo by mali byť premiestnené.

Foto – Tasr

Ešte sú v Čistom dni?

Áno. Stále sú v zariadení a kreatívna pani Tománková vymýšľa stále nové obštrukcie, aby to tak zostalo čo najdlhšie. Deti nie sú pod žiadnou ochranou, zostávajú v prostredí, ktoré akreditačná komisia označila za nebezpečné. Na tejto situácii vidíte v plnej nádhere akcieschopnosť a kompetentnosť ministra Richtera. Táto absurdná situácia ho necháva pokojným. Jeho povinnosťou je v prvom rade chrániť najlepší záujem dieťaťa.

Ako si vysvetľujete, že minister Richter chránil Čistý deň?

Zakladateľka Čistého dňa pani Tománková-Miková pracovala aj pre Protidrogový fond, ktorý zmizol zo sveta. Zrejme tam dochádzalo k nehospodárnemu nakladaniu s peniazmi. Fond zrušili, tak bola na úrade vlády ako šéfka sekcie. Potom si založila Čistý deň. Bola pevne previazaná s niekoľkými vládami, asi vie, na ktoré dvere klopať. Dostávali sme však od občanov informácie, že existuje aj kompromitačný materiál, ale nezískali sme ho.

Na koho?

To nemôžem povedať, keďže sme ho nezískali a neviem to preveriť.

Dávali ste trestné oznámenie o podozrení na hospodárenie protidrogového fondu?

Až od roku 2010 bola povinnosť zverejňovať zmluvy a veľmi ťažko sa k tým veciam spätne dostať. A úprimne, peniaze boli pre mňa až druhoradé, išlo mi v prvom rade o to, že treba ochrániť deti. O peniaze sa môžem starať následne.

Pred rokom ste kauzu odštartovali svojím blogom. Spätne, napísali by ste ho tak, ako pred rokom?

Áno. Vidím to aj na druhom blogu o Jožkovi. Viem, čo bude nasledovať – budú prepierať obeť. To je nechutnosť celého sociálneho systému. On sa neopravuje učením sa na chybách, ale ponižuje toho, ktorého poškodil. Toto sa stalo aj v Čistom dni. Po zverejnení ministerstvo aj Ústredie útočili na obeť – na Natáliu a jej matku. Niektorí šikovník zo Smeru, tipujem, že to bol Erik Tomáš, založil stránku, Matka roka, kde dávali dehonestujúce materiály o matke Natálie. Znedôveryhodnili obeť, aby si ľudia povedali, že to, čo sa im stalo, je správne. Ale sociálny systém by sa mal starať o slabých, ktorí možno aj zlyhajú, ale na to tu je, aby ich pozdvihol a pomohol im. No a tu je človek, ktorému systém aj napriek jeho zlej situácii ešte ublížil a zašliapol ho úplne do zeme.

Videli ste na Čistom dni, čo sa stalo, ako išli po obetiach. Nehovorili ste si pri druhom blogu o Jožkovi, že ich to môže zraniť? Stojí to za to?

Je to vždy posledný výkrik. Nepíšem o každom prípade, o ktorý sa starám. Nepíšem článok raz za týždeň. Ale keď už som zaklopala na všetky dvere, každému napísala, sťažovala sa a nič nepomôže, tak toto je akt zúfalstva. Ak sa kompetentní niečoho boja, tak verejnej hanby. Niekedy sa veci pohnú a stojí to za to. Je to jedna k jednej. Keby som to robila pravidelne s každým klientom, to by bol odo mňa skôr hyenizmus a parazitovala by som na ich príbehu, aby som nabrala čitateľov či politické body. Som v kontakte s mnohými rodinami, no článok príde raz či dvakrát za rok, keď vidím, že sa nič iné nedá urobiť a systém odmieta pomôcť človeku, ktorý je ním zjavne poškodený.

Po vašom blogu sa rozoberali intímne záležitosti maloletého dievčaťa, jeho pochybenia, čítali jej listy vlastnej mame. To je správne?

Predstavte si, že by som článok nenapísala a nič z toho sa nestalo. Zariadenie by prijímalo ďalšie deti a tie by utekali, chodili by tam kontroly na chlebíčky, a mali by vážne nálezy, na ktoré nik nereaguje. Fungovalo by tu zariadenie, kde by sa premleli stovky detí. To je hrozné. Viem, že si to do určitej miery odtrpeli ľudia, ktorí boli v prvej línii, Natália s rodinou, všetci, kto sa v prvých dňoch zapojil, ale myslím, že to pochopili.

Ste si istá? 

Hovorila som s Natáliou telefonicky, bol to príjemný telefonát. Ide do školy, darí sa jej výborne, všetko je v priadku. Už len pre tento jeden osud to dopadlo dobre. A dúfam, že po ošetrení všetkých ostatných bude vidieť, čo sa im dialo. Deti, ktoré boli vonku zo zariadenia, začali rozprávať svoje príbehy. Až z novej perspektívy videli, že sa im to nikdy nemalo stať. Boli to hrôzostrašné príbehy o tom, ako chlapec musel chodiť do žumpy vyťahovať vložky po dievčatách za trest, ako dostal bitku, kde s ním riaditeľ vytrhol zábradlie zo steny až po to, že museli chodiť v pyžame. Nemohli sa s nikým rozprávať, chlapec dostal trest, že mesiac s nikým neprehovoril. To sú hrozné veci, ale to vám dieťa nepovie, kým v tom zariadení je. Musí mať pocit slobody, aby si uvedomilo – toto mi nemohli robiť. Keď v tom žijete, systém vás utvrdzuje, že tak to má byť. Ale keď videli, ako to chodí v inom zariadení, uvedomili si – to sú hrozné veci, nesmeli nám to robiť.

Čistý deň nemá akreditáciu, koaličný partner hovorí, že Richter nemá byť minister. Ste po tom roku spokojná?

Nie som spokojná ani trochu. Takéto veci sa nikdy nemali stať. To, že vôbec mohla vzniknúť takáto situácia, mi berie akékoľvek pocity satisfakcie. Bolo to tak odporné a rok sa na to celé Slovensko bolo ochotné pozerať bez toho, aby sa niečo zásadné zmenilo. Až musel prísť generálny prokurátor, až museli obviniť zástupcu riaditeľa, až potom sa začalo niečo diať. Pritom všetky dôkazy malo celý čas ministerstvo a ústredie. Oni mali tie deti chrániť. Neuchránili ich a s plným vedomím ich tomu nebezpečenstvu vystavovali.

Ako si vysvetľujete, že zasiahol generálny prokurátor?

Vďaka nemu sa to pohlo. Aj ministra zrejme začalo mátať svedomie. Začali stíhať človeka, ktorý mal sexuálne zneužiť maloletú v zariadení a bol zástupca riaditeľa. Kde je profesionálna etika? Kde sú štandardy kvality starostlivosti? Kde sme sa to dostali? Až k trestným činnom na deťoch. A prečo generálny prokurátor zasiahol? Ak si spomínate na jeho prvý verejný príhovor, hovoril v ňom, že v rámci svojho pôsobenia bude riešiť najmä domáce násilie a bezprávosti tohto charakteru. Myslím si, že táto téma môže byť jeho srdcová záležitosť. Asi nemohol inak.

Natália Blahová. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Prečo potom obvinenie zástupcu riaditeľa zo sexuálneho zneužívania trvalo rok?

Bol to pôvodne zastavený prípad a znovu ho otvorili až po revízii generálnej prokuratúry, ktorá zistila, že bol zastavený v rozpore so zákonom. Neboli vykonané zisťovania, ktoré prináležia k takémuto závažnému vyšetrovaniu. Neboli vykonané výsluchy svedkov, nezabezpečili stopy. Zaujímalo by ma, čo sa stalo s dozorujúcim prokurátorom a vyšetrovateľom, či boli sankcionovaní za to, že vyše roka nechali prípad nedošetrený s vedomím, že násilník alebo násilníci v tom môžu pokračovať.

Aj napriek tomu, netrvalo im to dlho?

Istotne, je to šialene dlhá doba. Hovoríme o skutkoch, ktoré sa stali v rokoch 2014 a 2015. Dnes je rok 2017. Navyše ide o maloletých. Sú obeťami, zostali bez pomoci, bez psychologickej podpory a priamo na tom mieste, kde sa čin stal. Tieto deti boli pre nich v tom čase úplne bezvýznamné. Hlboko to poznačí dôveru každého mladého človeka, keď vidí, že je obeť niečoho takto strašného a spoločnosť sa naňho vykašľala.

Minister najskôr rozhodol proti svojej akreditačnej komisii a teda ponechal akreditáciu Čistému dňu, nakoniec to po obvinení a tlaku prokuratúry zmenil. Ako si vysvetľujete, že zmenil svoje rozhodnutie?

Tie dôkazy sa podľa mňa už zrútili na jeho hlavu. Už nemohla byť ani diskusia o tom, že všetko v Čistom dni bolo v poriadku. Už sa nemohol tváriť, že je to bežné zariadenie. Lebo ich obhajoba bola, že sa to deje vo všetkých zariadeniach a to by sme všetky museli zatvoriť. Tých zariadení je deväť. Bola som vo väčšine z nich a toto sa tam skutočne nedeje. A ak by sa to tam dialo, tak je na mieste, aby sa zatvorilo všetkých deväť. Nemôžeme tolerovať násilie na deťoch.

Prečo Smer Richtera neodvolá?

Je to pre stranu dôležitý človek. Ale pri takto vážnych dôkazoch by ho v každej slušnej spoločnosti pre pokoj „v dome“ odvolali. No tu narážame na to, kde sú morálne hodnoty Smeru. Nie sú žiadne. Nedá sa apelovať na svedomie, ani na morálku, ani na slušnosť, nebodaj politickú kultúru. V normálnej demokratickej krajine sa na to apelovať dá, ale u nás nie. A práve preto, že tu máme viac ako desať rokov vládu Smeru, ktorá nám to morálne bahno vniesla aj do našich bežných životov. Zvykli sme si na veci, na ktoré by si ľudia v civilizovanej krajine nezvykli. Boli by s vidlami na schodoch parlamentu, ak by niečo takéto ich vláda dopustila. Ale my sme si na to zvykli. A to je zle.

Premiér Robert Fico ho oceňuje ako ministra, za ktorého je najnižšia nezamestnanosť. Uznávate mu túto zásluhu?

Určite nie. Nezamestnanosť je tu napriek ministrovi Richterovi nie vďaka nemu. V celej Európe sa to vyvíja rovnako. Keby bol dobrým ministrom, tak by hladové doliny už neboli hladové. Prešovský kraj by už napríklad nemal najvyššiu nezamestnanosť. My, ktorí žijeme na západe, si nevieme predstaviť, v akom hroznom stave sú mestá a dediny smerom na východ. Nie je sa tam kde zamestnať, jediná možnosť zamestnať sa je nejaký úrad. A všetci, ktorí sú schopní pracovnej mobility, cestujú a nechávajú doma svoje rodiny, ktorým nosia peniaze zo zahraničia.

Natália Blahová. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Richter je ministrom vyše päť rokov, dá sa za niečo pochváliť?

Venujem sa sociálno-právnej ochrane detí, ľuďom s postihnutím, rodinám, ktoré potrebujú pomoc, a nik mi neavizoval žiadny pozitívny skutok ministra Richtera.

Pri kauze Čistého dňa boli viaceré sporné momenty. Jedným bolo, že sa s pani Tománkovou stretol Erik Tomáš. Ako ste to vnímali?

Ako šaškáreň. Hral sa na člena sociálneho výboru, ale predtým, ako do kauzy vstúpil, bol na sociálnom výbore len raz. Predtým bol štátnym tajomníkom na ministerstve školstva. Veľmi ma prekvapilo, na akého sociálneho experta sa pán Tomáš hral. On nikdy tejto problematike nerozumel. Išiel však žehliť situáciu, ktorá sa vyžehliť nedala, a robil to svojím typickým neohrabaným spôsobom. Bol v tom nedôveryhodný, nemal odborný argument, obhajoval Čistý deň, nepracoval s informáciami, ktoré boli verejne dostupné. Zneužil dve matky a prezentoval ich, ako keby to bol názor všetkých. Nemal žiadnu snahu o objektivitu.

Ako sa dá vysvetliť, že sa matka postaví voči svojmu dieťaťu?

To je veľká rana. Viem, že pani Tománková má schopnosť manipulovať ľudí, a tu to zrejme urobila. My dnes nevieme povedať, ako veľmi sa to na tých dievčatách odrazí. Niekto vás zneužíva, ubližuje vám, ponižuje vás a vy zostanete v tom prostredí celý ďalší rok s tým, že všetci vonku to vedia a nik vám nepomôže a ešte aj vaša mama sa voči vám postaví. Musíte hovoriť, čo od vás chcú počuť. Tie deti nemohli ísť proti ľuďom, čo im dávajú jesť, u ktorých bývajú. Nemôžeme im mať za zlé, že nekričali do kamier – vezmite ma odtiaľto, lebo vedeli, že im všetko to, čo povedia, neskôr spočítajú.

Pri Čistom dni výpovede chovancov často spochybňovali preto, lebo niektorí stiahli a opäť podávali svoje výpovede. Prečo sa to dialo?

Môže to súvisieť so strachom, ktorý som spomínala. Existuje protokol z kontroly Ústredia práce, kde v záznamoch dieťaťa našli, že kolízna opatrovníčka volala do zariadenia, a zisťovala, čo sa to tam deje, pretože ju navštívilo dieťa zo zariadenia, je v zlom zdravotnom aj psychickom stave, lebo ju mal znásilniť zamestnanec. V zázname je, že riaditeľ zariadenia zaujal voči svojmu zamestnancovi ochranársky postoj. Toto bolo v protokole celý čas. Ktokoľvek otvoril spisy detí, toto tam musel nájsť. Napriek tomu sa od roku 2014 nič nestalo.

Okrem Erika Tomáša sa pani Tománková stretla s Petrom Tóthom (bývalým novinárom a príslušníkom SIS) a Mariánom Kočnerom, ktorý je v mafiánskych zoznamoch. Čo ste si povedali, keď ste to zistili? 

Bolo im jedno, či sa spriahnu s čertom, diablom. Záležalo im na tom, aby sa situácia ututlala. Mali sme informácie od ľudí, že sa stretávali aj predtým. Naznačuje to ich systematickú prípravu. Je absurdné, čo všetko boli ochotní urobiť. Na druhej strane sa to dá pochopiť, keďže vedeli, čo všetko spôsobili. Mohli mať oprávnený strach, ktorý ich hnal do poradenstva s Tóthom a Kočnerom.

Richtera kritizujete za to, v akom stave je sociálno-právna ochrana. Čo tam nefunguje?

Za neho tento systém zhnil. To nie je len o tom, že máme problém v resocializačných zariadeniach alebo v tomto jednom. Systém hnije zvnútra. Nepozorovaný a nekontrolovaný existuje už desať rokov pod správou Smeru a vo vnútri sa rozkladá. Ovládajú ho nominanti a nepýta si pozornosť.

Ako si to máme predstaviť?

Zákony nie sú dlhodobo novelizované, aj keď prax priniesla nové veci. Neexistuje relevantná kontrola. Systém kontroluje sám seba a tak, ako by ste to od nominantov Smeru očakávali. Keď príde problém, tak ho nik skutočne nerieši, ale kopne sa pod koberec a ostane tam zahnívať. Je jedno, či ide o zneužívanie detí, alebo o opustené deti a rodiny v kríze, ktoré sú ponechané bez pomoci. Počet profesionálnych rodičov klesol za posledných päť rokov z 1200 na polovicu. Dnes ich je približne 700. Profesionálne rodiny sa majú starať o bábätká, ktorých je v detských domovoch stále rovnako. A keďže sa nevedeli o všetky postarať, keď ich bolo 1200, ako to zvládajú teraz, keď ich je 700? Nik to nekontroluje ani nezlepšuje. Očakávam, že prídu ďalšie kalamity, ak sa nič nezmení.

Prečo toľko ľudí prestalo robiť profesionálnych rodičov?

Dostávajú malú mzdu a žiadnu podporu. Profesionálni rodičia, ktorých poznám, zarábajú okolo 600 eur na mesiac a často sú preťažovaní. Zákon hovorí, že jeden profirodič sa môže starať najviac o tri deti z domova. Často však presvedčia aj druhého rodiča, aby sa stal profesionálnym a dajú im do rodiny šesť detí.

Aké sú to deti?

Majú neraz zdravotné problémy, nenarodili sa zo zdravých tehotenstiev, ich matky boli často alkoholičky, narkomanky, nežili zdravo. Detský domov im nedáva podporu. Nuž a ak profesionálni rodičia nedostávajú od detského domova v takých situáciách riadnu podporu, vo svojej úlohe môžu zlyhať. Často sa im rozpadnú biologické rodiny, lebo ten tlak neustoja. Je to nezaplatená a náročná práca. Veľa ľudí vidí len to, že dostávajú peniaze za dieťa a ešte im to aj závidia. Ale nech si to skúsia.

Prečo im domovy nepomôžu?

Nie všetky sú také. No mnohé dodnes neprijali profesionálne rodičovstvo ako svoju prioritu. Nevedia alebo nechcú si uvedomiť, že pre mnohé opustené deti je to jediná šanca, ako spoznať lásku a prijatie rodiny. Nechcú im vychádzať v ústrety, napríklad aj pre to, lebo ich berú ako konkurenciu vychovávateľovi.

Príbeh profesionálnej rodiny ste otvorili v poslednom blogu, keď ste opísali príbeh malého Jožka, ktorý bol päť rokov v profesionálnej rodine. Ale v nich by mali byť deti niekoľko mesiacov alebo týždňov. Ako je možné, že tam bol tak dlho?

Systém nefunguje. Sociálni pracovníci majú veľký balík agendy a medzi nimi je aj strážiť lehoty, podávať návrhy na adopciu. Medzi tým majú pomáhať rodinám v kríze, robiť poradenstvo, pripravovať náhradných rodičov. Práce je tam veľa. A systém nevytvoril podmienky, aby sa špecializovali. A potom prípad často zlyhá na administratíve, lebo niekto nestlačí správny gombík v správny čas. Už pred siedmimi rokmi nám hovorili, že je pre úrady práce pripravený IT systém za štyri milióny, ktorý bude obsahovať všetky databázy a vie poslať upozornenie, keď sa budú blížiť lehoty. Vtedy vraveli, že do neho už nahrávajú dáta. Ale dodnes neviem o tom, že by niečo také fungovalo.

Minister je päť a pol roka v úrade, čo za ten čas urobil pre rodiny alebo deti v kríze?

Vôbec nič. Žiadnu zmenu zákona. Žiadnu zmenu systému. Urobil len to, že cez eurofondové projekty prijal na úrady práce ďalších zamestnancov, ktorých prilepil k pôvodným zamestnancom, no v skutočnosti ich vôbec nezačlenil do systému. Prvého pol roka len sedeli a nič nerobili, lebo nemali vypracovanú metodiku. Pol roka teda chodili do práce a nemali čo robiť.

Čo sa dialo potom? 

Dostali metodické pokyny, no nemal ich kto zaškoliť. Napriek tomu ich púšťajú do odbornej práce, no bez praxe a zaškolenia ju často nevedia zvládnuť. Sú to väčšinou absolventi sociálnej práce a nevedia si poradiť v ťažkých situáciách. Kmeňoví zamestnanci im niekedy ani nechcú pomôcť, pretože sú na úrade nesystémovým prvkom. Nezodpovedajú sa riaditeľovi úradu, ale inému projektovému zamestnancovi, dostávajú aj vyššiu mzdu ako kmeňoví zamestnanci s dlhoročnou praxou. To vytvára nevraživosť.

Ako to vyzerá, keď si nevedia poradiť?

Mali sme náhradnú rodinu, ktorá sa ocitla v kríze. Matka samoživiteľka, mala adoptované dve malé deti a vážne ochorela. Dali sme avízo na úrad, aby jej pomohli. Chceli sme od nich, aby jej poskytli poradenstvo a podporu. Dočkali sme sa toho, že k nej prišli domov na kontrolu, navyše úplne v nevhodnom čase, keď chystala deti ráno do školy. Sadli si s ňou, začali ju vypočúvať a potom odišli. Ale takto to nemá byť, toto nie je podpora. Je to obťažovanie, nie pomoc. Ľudia v núdzi potrebujú odbornú pomoc, nie aby sa im niekto potuloval po byte.

Prečo sa ministerstvo týmito témami nezaoberá?

Deti voliť nebudú. Systém zahníva aj preto, lebo ľudia, ktorí tam pracujú, sú tak trochu vazali. Ak ste profesionálny rodič, ste ticho, lebo chcete dobre pre dieťa a chcete mať prácu. Akékoľvek vystrčenie hlavy z radu je potrestané. To isté aj úradníci na úradoch. Keď sa ozvete, vždy riskujete, že vás prepustia. Tam sa nosí poslušnosť. Zrejme preto im z ministerstva zakazujú komunikovať s médiami. Tým dávajú zamestnancom najavo, že im neveria. Boja sa, aby niekto niečo náhodou nevyzradil, lebo mnohé veci tam nie sú v poriadku.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kauza Čistý deň

Slovensko

Teraz najčítanejšie