Denník N

Po Lučenci chcú oživiť aj ruiny v iných mestách

Atmosféru viac než dotvára priestor. Druhé pokračovanie projektu sa nasťahovalo v Lučenci do Rakottyaiho vily. Foto – Slavo Uhrin
Atmosféru viac než dotvára priestor. Druhé pokračovanie projektu sa nasťahovalo v Lučenci do Rakottyaiho vily. Foto – Slavo Uhrin

Cez víkend sa v priestoroch bývalého školského internátu v Rimavskej Sobote koná tretie pokračovanie nezvyčajnej akcie.

Niekedy stačí málo, aby veci fungovali: hŕstka nomádov, ktorí sa vrátili domov, aby mohli robiť pekné veci. Nie zo zištných dôvodov, ale z čistej a takmer zabudnutej viery, že to, čo nás spája, je práve kultúra. Aj Lučenec je takým miestom: ako ďalšie periférie naprieč Slovenskom formuje svoju identitu, kultúrne povedomie i divácku obec, nastavuje si latku poriadne vysoko a vymedzuje sa voči vlastnej lokálnosti, zaslúžene žiada o pozornosť a kričí do sveta, že to má zmysel. Má to zmysel.

Tieto slová vlani po premiére nezvyčajného projektu s názvom Ruiny napísal spisovateľ Peter Balko, ktorý ho zažil osobne. Stále to platí, s jedinou výnimkou. Po dvoch večeroch sa akcia z Lučenca posúva ďalej. Najbližšiu sobotu do Rimavskej soboty.

Non profi aj non profit

Na začiatku boli dvaja, hudobníci David Petráš a Štefan Szabó, ktorí študujú na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Vlani strávili leto nezvyčajnou brigádou – úpravou priestorov chátrajúceho Prónayho kaštieľa v Opatovej pri Lučenci. Krásna budova z roku 1903 v ich rodnom meste chátra, oni sa v nej spolu s kamarátmi a dobrovoľníkmi rozhodli urobiť svoju prvú vlastnú akciu.

„Hľadali sme dôvod, prečo sa vracať domov. Chceli sme vytvoriť azyl pre hudbu, ktorá sa nemá kde prezentovať, a pre ľudí, ktorí sa nemajú kde stretávať,“ vysvetľuje Dávid Petráš.

Mladí organizátori si tam zahrali sami, ale zavolali aj gitaristu Davida Kollara a v priestoroch kaštieľa urobili aj výstavu fotografií.

 

https://youtu.be/6jpqeq6vKm4

Projekt Ruiny je presný názov, sedí aj to množné číslo. Pointou totiž je, aby sa vždy konal niekde inde. Mladí umelci a aktivisti ho predstavujú slovami „non-profi a non-profit festival inej hudby na netradičných miestach“. Namiesto vyplakávania nad chýbajúcim kultúrnym centrom či klasickým klubom v Lučenci sa rozhodli využiť existujúce prázdne priestory. Po Prónayho kaštieli sa na jar tohto roka nasťahovali do Rakottyaiho vily, v týchto dňoch finišujú s úpravami bývalého školského internátu v Rimavskej Sobote.

Nie je to squatting, vždy sa dohodnú s vlastníkmi budov, ktorí im dajú na niekoľko týždňov kľúče, aby priestor vyčistili a pripravili na jednorazovú akciu. Má to vždy unikátnu atmosféru aj preto, lebo hudobníci nemajú žiadne tradičné pódium, hrajú priamo medzi ľuďmi, ktorí sedia okolo nich.

„Nechceme sa špecifikovať na žiadny hudobný žáner, ale na samotnú hudbu a prepojenie s nezvyčajnými miestami,“ hovorí Dávid Petráš.

Najbližšiu akciu rámcuje téma folklóru, ktorý je však spracovaný neklasicky. Predstaví sa projekt Lúky, čo je spojenie ženského spevu vychádzajúceho z ľudovej tradície a zvukovej inštalácie Jonáša Grusku v štvorkanálovom zvuku, český skladateľ a kontrabasista Jiří Slavík prinesie album Mateřština, za ktorý získal cenu Anděl 2017. Okrem hudby sa bude diskutovať o vzťahu folklóru a politiky v Československu, sprievodný program ponúka výstavy.

Ďalej na vidiek

Ruiny sa konajú s podporou mesta a miestnych podnikateľov, ďalším zdrojom sú tržby z predaja lístkov. Sú to akcie pre približne sto ľudí, doteraz bolo publikum pol na pol z Lučenca a z iných miest.

„Návštevníci zakúpením vstupenky súhlasia, že usporiadateľ nezodpovedá za škody spôsobené na majetku a zdraví návštevníkov,“ stojí na lístku. Toto varovanie sa zatiaľ nenaplnilo, zatiaľ sa však nestalo ani to, aby mladí organizátori dostali grant z Fondu na podporu umenia. Zaslúžili by si ho nielen za to, čo už urobili doteraz.

Cez víkend budú Ruiny prvýkrát mimo Lučenca a k Rimavskej Sobote by mali na budúci rok pribudnúť ďalšie okolité mestá, kde sa bude koncertovať, kde sa budú vystavovať maľby, fotografie aj inštalácie a diskutovať.

„Naším zámerom je dostať sa ďalej na vidiek, po Gemeri. Hľadáme miesta s príbehmi, na ktoré chceme upozorňovať,“ dodáva Dávid Petráš.

Vlastníci budov už spravidla majú svoje plány s ich ďalším využitím. Niektoré čaká rekonštrukcia a niekedy sa zmenia na niečo iné (napríklad Prónayho kaštiel na penzión), niektoré však chátrajú ďalej. Čo majú spoločné je, že sa tam bežne nedostanete. Ruiny sú tak príležitosťou vidieť unikátne priestory nielen ako squatter či urban explorer, ale úplne legálne, aj s bonusom veľmi zaujímavého programu.

Teraz najčítanejšie