Denník N

Župná kampaň sa pre MHD zadarmo presunula do Estónska, Frešo tam šiel za svojím súperom

Trolejbusy bratislavskej MHD dožívajú na trávniku vozovne Jurajov dvor. Foto N – Tomáš Benedikovič
Trolejbusy bratislavskej MHD dožívajú na trávniku vozovne Jurajov dvor. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kandidáti na bratislavského župana si odleteli do estónskeho Tallinu vyskúšať bezplatnú dopravu. Frešo ju chváli, Uhler kritizuje.

Kampaň na župana sa tento týždeň presunula z Bratislavského kraja až do estónskeho Tallinnu, kde obyvatelia už piaty rok neplatia za verejnú dopravu.

Doprava je jednou z hlavných tém kampane v Bratislavskom kraji a súčasný župan Pavol Frešo chce, aby bola podobne ako v Tallinne bezplatná.

Frešovi ide o bezplatnú MHD a aj bezplatné prímestské autobusy, hoci na mestskú dopravu nemá župa priamy dosah, len s ňou spolupracuje v rámci integrovanej dopravy kraja.

Videá z Estónska

Do hlavného mesta Estónska priletel ako prvý Frešov protikandidát Jozef Uhler, ktorý nápad bezplatnej dopravy kritizuje. Uhler bol v minulosti mestským poslancom SDKÚ a šéfom dopravnej komisie mestského zastupiteľstva.

V utorok Uhler zverejnil posmešné video, kde si uťahuje z Freša, že ho sleduje. „O mojej ceste sa dozvedel aj súčasný bratislavský župan Pavol Frešo, zľakol sa, a o pár hodín priletí aj on. Keby bol presvedčený o správnosti svojho argumentu, tak nepotrebuje špicľovať, čo tu jeho protikandidát robí a čo sa tu dozvie,“ napísal na Facebooku Uhler.

Frešo hovorí, že cestu do Tallinnu a stretnutie s primátorom si dohadoval už minulý týždeň vo štvrtok a teda predtým, ako tam bol Uhler.

Uhler tvrdí, že o jeho ceste vedel župan ešte skôr. „Mal som to naplánované minimálne tri týždne dozadu,“ vraví.

Frešo sa z Tallinnu ohlásil až v stredu, na Facebooku pochválil hladkú jazdu električky a moderný vlak. „Jasné, že funguje,“ napísal komentár k ďalšej fotke o doprave zadarmo.

Foto – Facebook Pavol Frešo

Môže byť bezplatná doprava aj v Bratislavskom kraji?

Je však vízia bezplatnej verejnej dopravy skutočne reálna aj v Bratislave a celom kraji?

Nápad s bezplatnou dopravou v hlavnom meste mal počas komunálnej kampane na primátora Bratislavy už v roku 2006 podnikateľ Marian Kočner, ktorého momentálne polícia stíha vo viacerých kauzách. Jeho plán bol prostý, dopravný podnik podľa neho vtedy nefungoval, tak by okresal jeho prevádzku a ľudia by z ušetrených peňazí cestovali zadarmo.

Odvtedy sa touto témou nikto seriózne nezaoberal a Frešo s ňou prichádza až po ôsmich rokoch na župe krátko pred voľbami.

Expert na dopravu Ján Kovalčík z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) tvrdí, že ak niekto hovorí o doprave zadarmo, mal by ukázať výpočty, ako k tomu prišiel, aby bolo jasné, či zobral do úvahy všetko relevantné, alebo či dôležité faktory ignoroval. „Zatiaľ som nič také nevidel a z toho, čo zaznelo, sa mi to javí len ako predvolebná idea, ktorá sa neopiera o žiadny seriózny výpočet.“

Frešo zatiaľ iba hrubo načrtol, ako si dopravu zadarmo predstavuje. Bez platenia by cestovali iba ľudia s trvalým pobytom v kraji. To by malo motivovať ľudí, aby si ho prehlásili a mestá v kraji spolu so župou by získali viac peňazí z podielových daní.

Keď Frešo hovorí o miliónoch

Frešo hovorí, že na funkčnú bezplatnú dopravu v kraji aj v Bratislave by sa muselo prihlásiť 60-tisíc z odhadovaných 300-tisíc ľudí, ktorí žijú v kraji bez trvalého pobytu. Presné počty nedáva.

Župa by podľa neho z toho vykryla približne šesťmiliónový výpadok na tržbách z cestovného v prímestských autobusoch, mesto zasa vyše 30 miliónov eur, ktoré vyzbiera z lístkov a električeniek. Desať percent cestujúcich z iných krajov by podľa Freša stále za prepravu platili. V súčasnosti prepravcovi Slovak Lines posiela župa za rok 12-miliónovú dotáciu, osem miliónov eur vyberie autobusový dopravca z cestovného.

Väčší problém je, ako rozšíriť bezplatnú dopravu aj do Bratislavy, ako to navrhuje Frešo. Bez dohody s mestom je Frešov plán nereálny.

Magistrát k jeho nápadu odkázal, že nevidí dôvod komentovať akúkoľvek politickú agendu v súvislosti so župnými voľbami.

Uhler hovorí, že v skutočnosti je reč o získaní ôsmich miliónov eur, ktoré by stačili iba na vykrytie prepravy v prímestských autobusoch, no tie využíva len zlomok ľudí, a preto ani významne nenarastú prehlásené pobyty.

„Ak by chcel zdarma aj bratislavskú MHD, ktorá je úplne mimo jeho kompetencií, tak by potreboval ďalších 45 miliónov eur ročne. O týchto peniazoch radšej mlčí, lebo ich nemá odkiaľ vziať,“ píše Uhler na blogu.

Ak by sa samosprávy nakoniec dohodli a našli aj potrebné peniaze, stále to nemusí byť úplne najlepší nápad.

„V Bratislavskom kraji je veľký priestor na zatraktívnenie verejnej dopravy, ale bezplatnosť je len populistické a nie efektívne riešenie. Ľudia nejazdia autom preto, že by verejná doprava bola drahá, ale preto, že je pre nich málo atraktívna,“ vraví Kovalčík.

Nie je podľa neho dôležité, aby ľudia celý týždeň nesadli do auta, ale aby v rannej a poobednej špičke používali verejnú dopravu. „Bezplatnosť je tá najdrahšia a úplne neadresná možnosť.“ Do verejnej dopravy skôr podľa Kovalčíka priláka lepšia integrácia dopravy v kraji – koordinácia autobusov s vlakmi, skrátenie čakania, väčšia spoľahlivosť a dopĺňanie či posilnenie preťažených spojov.

V Tallinne áut neubudlo

Uhler hovorí, že v Tallinne zisťoval stav verejnej dopravy, hustotu siete, aké sú prestupy, či sú ľudia spokojní a prečo nepresadli z áut do verejnej dopravy.

„Porovnávam to, čo je z oficiálnych štatistík s názormi ľudí a zatiaľ to sedí.“ Tallinn síce vyzbieral viac peňazí cez dane a dostal viac ľudí do MHD, áut však neubudlo. Uhler na blogu upozorňuje, že vozy MHD sú plnšie, ľudia ich využívajú aj na veľmi krátke trasy a zhoršila sa kvalita cestovania, lebo chýbali peniaze na modernizáciu.

Kovalčík hovorí, že zľava na dopravu môže byť jedna z motivácií k prehláseniu pobytu, no degradovanie verejnej dopravy na sociálnu službu zadarmo podľa neho prinesie viac škôd ako úžitku.

„Čo je zadarmo, to si ľudia prestanú vážiť. Čo je zadarmo, sa nadužíva. Ľudia budú cestovať častejšie. Vidíme to aj na vlakovej doprave. Neznamená iba väčšiu dostupnosť pre študentov a seniorov, ale môže to degenerovať na nezmyselné cesty. Môže sa stať aj to, čo sa ukázalo v Tallinne, že ľudia začali využívať MHD aj na vzdialenosti, kde sa predtým presúvali pešo.”

Dobre fungujúca verejná doprava podľa Kovalčíka láka aj lepšie zarábajúcich ľudí v aktívnom veku – namiesto šoférovania môžu čítať alebo pracovať. „Ak bude zadarmo a začne sa prepĺňať, ľudia ju začnú využívať aj na cesty, ktoré by inak nepodnikli, stane sa menej atraktívnou. Síce do vlakov dostaneme viac ľudí, ale odradí to časť aktívnych ľudí, ktorí znova sadnú do auta.“

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto – TASR/AP