Denník N

Povedie Merkelová ku koncu kariéry menšinovú vládu?

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Podobu budúcej nemeckej vlády môžu nakoniec určiť malé strany, lenže časť z nich prešla na také radikálne pozície, že sa z nich bude pri povolebných vyjednávaniach ťažko ustupovať.

Najväčší súboj prichádzajúcich nemeckých volieb – medzi kresťanskými demokratmi Angely Merkelovej a sociálnymi demokratmi Martina Schulza – poznamenala absencia intríg a napätia. To isté sa však už nedá povedať o vyostrenom súboji medzi malými stranami, ktoré súťažia o tretie miesto.

Menšie strany nie sú len do počtu

Na rozdiel od dvoch hlavných politických strán sa menšie partaje ocitli v skutočne tesnom súboji, ktorého výsledok môže určiť podobu budúcej spolkovej vlády. Pondelňajšie televízne debaty medzi lídrami ľavicovej Die Linke, Zelených, bavorskej Kresťansko-sociálnej únie CSU, liberálnej Slobodnej demokratickej strany FDP a krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko AfD ukázali, že možnosti vytvoriť po voľbách funkčnú vládnu koalíciu sú extrémne obmedzené.

Na povrchu to pripomínalo debaty amerických televízií v čase minuloročných prezidentských primárok, kde sa objavovali menej populárni republikánski kandidáti, teda divadlo pre politických závislákov s pestrým zástupom politikov bez šance, že by získali reálnu moc.

Ale dnes nie sú menšie nemecké strany len sprievodným programom. V pondelok, po hlavnej a uspávajúcej debate medzi Merkelovou a Schulzom, zverejnila agentúra INSA prieskum, ktorý ukázal, že obe hlavne strany si oproti predchádzajúcim prieskumom z konca augusta mierne pohoršili v prospech FDP a AfD.

Aj bez toho, že by sa človek do týchto pohybov hlboko ponoril, vidí, ako Merkelovej bezpečný, uspávajúci a nudný štýl kampane môže iritovať niektorých voličov, ktorí chcú vidieť, ako politici zaujímajú silnejšie pozície a roztáčajú to tak ako v iných krajinách.

Toto nie je Merkelovej Nemecko

Menšie strany obývajú iné Nemecko ako relatívne spokojné strany Merkelovej a Schulza. Nie je to „Nemecko, v ktorom dobre a radi žijeme“, za ktoré agituje Merkelovej strana, ale je to oveľa menší (40 percent nemeckých voličov) a trpko rozdelený národ, ktorý je aktívne nešťastný zo spôsobu, akým sa mu vládne.

Bojovať v tomto prostredí o hlasy pripomína skôr holandské voľby otvorené pre každého než usporiadané nemecké hlasovanie a vyžaduje si odlišné zručnosti a inú mieru energie. Takže v pondelok politici poskytli divákom potravu v podobe množstva hádok a dramatickej osobnej dynamiky.

Sahra Wagenknechtová z Die Linke a Alice Weidelová z AfD po sebe išli kvôli imigrácii. V jednom momente sa kandidátka Alternatívy pokúsila zničiť svoju súperku chabou pochvalou, keď ju nazvala „jedinou rozumnou osobou“ v jej strane, ale Wagenknechtová útok hneď odrazila slovami „To by ste mohli povedať o sebe.“ Christian Lindner z FDP a Cem Özdemir zo Zelených sa hlasno stretli v otázke amerických jadrových zbraní na nemeckom území, ktoré chcú Zelení dostať preč, kým FDP ich považuje za základ svojej bezpečnosti.

Spolu s moderátormi, ktorí udržiavali rezké tempo, bol tento súboj piatich malých úžasným predstavením, ktoré sa môže porovnávať s najlepšími americkými a francúzskymi príkladmi tohto umenia. Na sociálnych sieťach ľudia pri porovnaní so súťažou v zívaní, ktorú predviedli kancelárka a jej vyzývateľ, oceňovali oveľa viac päťčlenný súboj.

Lenže je to Merkelová, kto bude najpravdepodobnejšie zostavovať budúcu nemeckú vládu a Schulzovi nikto nezabráni, aby skončil druhý. A tak budú zábavnejší a možno tiež principiálnejší politici menej náchylnejší ku kompromisu, postavení do úlohy jazýčka na váhach.

Výnimkou je AfD, ktorej sa žiadna iná nemecká strana nedotkne ani palicou, pretože časť z jej najviditeľnejších politikov spochybňuje holokaust. V hre je len pre svoj vlastný prospech: čím lepšie sa jej zadarí, tým tvrdší postoj k prisťahovalectvu bude musieť budúca centristická vláda zaujať, čo svojich susedov naučili holandskí nacionalisti. Ale ostatné strany súťažia o koaličnú spoluprácu.

Aritmeticky to vyjde, ale…

Ak Schulz sociálnych demokratov dostane nad hranicu 30 percent, čo je podľa najnovších výskumov možné, môže jednoducho zostaviť koalíciu s Die Linke a so Zelenými. Obe strany sa musia oproti súčasným číslam z výskumov zlepšiť, čo je však tiež možné. Merkelová by rada spolupracovala s FDP, ako to jej strana tradične robila.

Lenže na dvojčlennú koalíciu treba, aby obe strany, zvlášť FDP, dosiahli lepšie výsledky, než aké sa ukazujú vo výskumoch verejnej mienky. (Prípadná trojčlenná koalícia CDU s FDP a Zelenými by sa podľa výskumov dala bez problémov zostaviť aj okamžite.)

Problémom aritmetiky však je, že je abstraktná. Keď sa pozrieme na obsah debaty a fundamentálne nezhody, len ťažko si dokážeme predstaviť, ako sa Zelení dohodnú s FDP, Merkelovej spojencami z CSU či dokonca s Die Linke. Dostať za spoločný stôl Lindnera s Özdemirom, aby spolu vyjednávali o koalícii, je nadľudská úloha dokonca aj pre kancelárku, ktorá má inak neobyčajný talent uzatvárať nezvyčajné kompromisy.

Tak Özdemir, ako aj Wagenknechtová sa ukázali ako príliš radikálni aj pre akékoľvek zmysluplné vyjednávanie so Schulzom. Pretože sa malé strany sústreďujú na boj o voličov v rozdelenej časti národa, uchyľujú sa k extrémnym variantom svojich postojov. To však sťažuje možnosť, aby ich po voľbách zjemnili a hrali tak tradičnú koaličnú hru.

Kancelárka nebude chcieť experiment

Hoci sú pre vonkajšieho pozorovateľa nemecké voľby nudné, pretože im chýba ústredný konflikt, vzrušujúcejšie bude to, čo bude nasledovať po nich.

Christian Obendahl z londýnskeho Centra pre európsku reformu tvrdí, že realistickým scenárom je Merkelovou vedená menšinová vláda. Napísal, že pre nemeckú demokraciu to bude lepšie ako ďalšia zlepená „veľká koalícia“ kresťanských a sociálnych demokratov, pretože Merkelová by potrebovala spolupracovať na špecifických témach s rozličnými opozičnými stranami.

Spolková vláda doteraz nikdy nebola menšinová a ako experiment by bolo zaujímavé ju sledovať. Minimálne by dovolila menším stranám predviesť ich silné a slabé stránky v štvorročnej politickej hre s vysokými stávkami. Ale je ťažké predstaviť si Merkelovú, že by chcela hrať túto hru počas zrejme svojho posledného obdobia pri moci. Hrozbu menšinovej vlády môže využiť v koaličných vyjednávaniach so Schulzom, ale v skutočnosti bude chcieť pokračovať v súčasnom bezpečnom a nudnom spojenectve.

Ak sa jej to nepodarí, sledovať nemeckú politiku bude oveľa zábavnejšie a nasledujúce voľby môžu skončiť oveľa otvorenejším a oveľa menej predvídateľným výsledkom ako tie, ktoré budú o dva týždne. Potom stále relatívne malý rozdelený národ preváži.

© Bloomberg

Autor je komentátor Bloomberg View

Teraz najčítanejšie