Denník N

Načo je nám (im) koaličná rada?

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O koaličnej rade nie je v ústave zmienka, napriek tomu iba od nej závisí riešenie kríz, ktoré sa rodia práve preto, že rada vznikla.

Život je oveľa bohatší, než môže predpokladať akokoľvek dokonalá ústava. Napríklad, o politických stranách je v našej ústave len okrajová zmienka, zatiaľ čo v skutočnosti hrajú v politickom živote našej spoločnosti čoraz dôležitejšiu (a často aj zničujúcejšiu) úlohu. Strany sú pred zátvorkou. To, čo je v zátvorke, o tom hovorí ústava, napríklad o zvrchovanosti občanov-voličov. Lenže občania môžu voliť len podľa kandidačných listín, ktoré im predkladajú politické strany. Alebo poslanci Národnej rady majú rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia, ale to, ako sa rozhodnú, im diktuje politická strana, ktorej sú členmi a ktorá má na to v parlamente poverenca, ukazujúceho svojim členom ako hlasovať.

Príkladmi by sme mohli zaplniť celý článok. Tomuto systému sa hovorí stranovláda alebo partokracia a Slovenská republika môže slúžiť ako jej exemplárny prípad. To však nie je všetko. O koaličnej rade nie je v našej ústave ani len zmienka, napriek tomu iba od nej závisí riešenie politických kríz, ktoré sa rodia práve preto, že koaličná rada vznikla, existuje a má pred sebou svetlú budúcnosť.

Nevolený orgán štátnej moci

Ideu koaličnej rady sme prevzali od Masaryka z prvej československej republiky. Lenže uňho to bol seriózny politický orgán. Koaličná rada aj u nás vznikla ako vedľajší, pomocný a poradný orgán strán vládnej koalície. Aby takáto vláda mohla fungovať, strany vládnej koalície sa musia dohodnúť na pravidlách hry, teda na koaličnej zmluve. Jej uplatňovanie a dodržiavanie kontroluje koaličná rada, zložená obvykle zo šéfov koaličných strán. V skutočnosti sa tak z koaličnej rady stáva (nevolený a ústavne nezakotvený) vrcholný orgán štátnej moci, dnes u nás akýsi vládny triumvirát. Ani neviem, či už má súčasná politológia aj odborný názov pre tento typ demokratického vládnutia.

Zatiaľ však u nás ešte stále formálne platí, že sme právny štát s dominanciou ústavy. Nech je teda koaličná zmluva akokoľvek sformulovaná (napríklad, pokiaľ ide o rozdelenie rezortov, o menovanie a odvolávanie ministrov a podobne), nemôže stáť nad ústavným rozdelením právomocí. Napríklad, že základným ústavným právom premiéra je podávať prezidentovi návrhy na menovanie či odvolávanie členov vlády podľa svojej úvahy (čl. 111 ústavy).

Preto premiér Fico konal v roku 2009 v súlade s týmto článkom, keď odvolal ministra za SNS a Slotovej strane odobral rezort životného prostredia, hoci tým porušil vtedajšiu koaličnú zmluvu; a, naopak, volil oveľa benevolentnejší postup, keď teraz požiadal predsedu SNS Danka, aby svojho nominanta na ministra školstva stiahol a nahradil niekým iným.

Okolo Danka len po špičkách

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie