Denník N

Kauza Čistý deň do roka a do dňa

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo vypovedá rok starý škandál o štátnych orgánoch aj o nás samých?

Čistý deň sa dočkal prvých narodenín, ak teda za zrod kauzy pokladáme dátum zverejnenia Natáliou Blahovou. Za ideálnych okolností – alebo aspoň zákonom nastavených – by bol už len smutnou spomienkou a mnohí ľudia by ani netušili, o čo šlo. V našich reálnych podmienkach však po roku možno povedať, že rezort práce toho spravil pre nápravu tak málo, až priam nič, a aj do toho bol dotlačený.

Ľudia, ktorí spočiatku toľkému svinstvu nedokázali uveriť, prekonali oveľa dlhšiu cestu, hoci im v tom viac než pôvodné holé fakty pomáhali rôzne bizarné okolnosti.

A napokon: ak niekto v ďalekej budúcnosti bude tvrdiť, že kauza Čistý deň zamávala dokonca vládou, mal by si radšej hneď dnes zapamätať, že koalícii celý rok zjavne neprekážalo, čo minister práce, sociálnych vecí a rodiny usilovne ignoruje – ak nechceme povedať rovno, že tutle. Premiér Fico sa zatiaľ prepracoval len od „babských táranín“ (na mysli mal poslankyňu Blahovú) po „smiešne hry opozície“ (deň pred druhým odvolávaním ministra Richtera). Tomu sa slušne hovorí stagnácia.

Rok 2015 – ešte sa nič nevie

Na kauze Čistý deň je mimoriadne zaujímavé, že zásadné fakty boli známe prakticky od začiatku, teda v dňoch bezprostredne po blogu Natálie Blahovej. Sú to tieto:

Po prvé, obvinenia zo sexuálneho zneužívania a zo znásilnenia sú staršieho dáta. Polícia potvrdila, že trestné oznámenia v tejto súvislosti dostala – a zamietla. Zároveň sa zaštítila tým, že prokurátor postup polície schválil. Na otázku, ako je možné, že trestné konanie zastavili, keď dievča malo len štrnásť rokov, polícia odmietla odpovedať. (Dnes už vieme, že obnovené trestné konanie sa medzitým dostalo do fázy, kde je obvinená konkrétna osoba.)

Po druhé, matka dievčaťa sa obracala na viaceré miesta. Okrem polície, ktorá trestné oznámenia zamietla (lebo nebola preukázaná subjektívna stránka konania páchateľa, čo však znamená, že skutok sa stal, a inak to znamená obrovskú chybu polície aj prokuratúry), kontaktovala príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten je kolíznym opatrovníkom dieťaťa v prípadoch, kde zákon predpokladá kolíziu záujmu dieťaťa so záujmami rodičov. V skutočnosti je atrapou (aj) právneho zastupovania. Ďalej sa matka obrátila na súd, ministerstvo práce, komisárku pre deti, výbor NR SR pre ľudské práva a najmenej jednu televíziu.

Aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hneď pripustilo, že mu opisované horory nie sú celkom neznáme, ale dôrazne sa hneď na začiatku ohradilo voči „nepravdám a dezinterpretovaným faktom“. Ústredie sa rozhodlo pre kontrolu zariadenia, konkrétne kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok (pri každom rozsudku, ktorým štát pošle akékoľvek dieťa do akéhokoľvek zariadenia, je uzavretá osobitná zmluva medzi ústredím práce a daným zariadením). Dnes už vieme, že na ľudí podpísaných pod kontrolou bol vyvíjaný nátlak, aby vyšli krajšie výsledky, a dve psychologičky z ústredia sú organizačne presunuté na dlažbu.

Tretí hneď známy fakt boli kontakty manželky riaditeľa Čistého dňa a spoluzakladateľky Zuzany Mikovej Tománkovej, len pred pár rokmi riaditeľky generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti na úrade vlády. Preslávila sa už vtedy, lebo sedela v komisii, ktorá rozdeľovala takmer milión eur na boj proti drogám a voči Čistému dňu bola dostatočne štedrá na to, aby si to všimli aj noviny.

Na štvrtý dôležitý fakt upozornil poslanec Beblavý: nápadne veľa rozsudkov posiela deti práve do Čistého dňa (asi dve tretiny z celého Slovenska). Súdy to robia na návrh úradov práce, ale to sú len také milé náhody.

Piaty fakt, ktorý mohol stačiť pochybovačom už v septembri: televízia Markíza držala rok neodvysielanú reportáž o Čistom dni v šuplíku. Obsahom reportáže bolo to isté čo obsahom Blahovej blogu a dôvodom neodvysielania stiahnuté výpovede klientov plus vyhrážky vedenia Čistého dňa smerované na redaktorku Kristínu Kövešovú.

Po 9. septembri 2016 – kto chce, už vie dosť

September 2016 je horúci. Kotia sa texty aj o mediálnej hystérii, politikárčení Blahovej či o tom, ako nemáme lynčovať Tománka, zväčša bezcenné už v momente svojho vzniku, ale ročný odstup z nich robí chuťovky. Texty naznačujúce, že tie malé radodajky v rôznych zariadeniach majú predsa posunuté limity pohlavného správania, boli a sú len smutné. Ľudia na ústredí a ministerstve, ktorí sa rozhodli kauzu zamiesť stoj čo stoj, museli byť nadšení ukážkami neznalosti nejedného novinára.

Čo však od septembra 2016 urobili štátne orgány všetkého druhu?

Prezident republiky zavolal prezidentovi policajného zboru. Ten ustanovil vyšetrovací tím. Kedy tento tím skončil svoju činnosť, nie je známe. Výsledkom práce polície je zatiaľ jedno obvinenie (nie obžaloba).

Generálna prokuratúra otvorila niekoľko nových trestných konaní. Súdy presunuli veľkú väčšinu detí do iných zariadení. Nie všetky, pár ich ušlo a chytila ich rakúska polícia. Minister Richter vyhlásil, že systém funguje. Akreditačná komisia ministerstva odporučila odobrať Čistému dňu akreditáciu. Komisárka pre deti Tomanová vyhlásila, že boli hrubo porušené práva detí. Bohužiaľ však mala na mysli fakt, že deti neboli vypočuté, keď ich neodkladnými opatreniami presúvali do iných zariadení.

Jeseň sa končí. V decembri 2016 Richterovo ministerstvo prerušilo konania o zrušení akreditácie Čistému dňu. Odvolacie súdy zrušili rozhodnutia okresných súdov o presunutí detí do iných zariadení. Ústredie uzatvára s Čistým dňom jednu novú zmluvu za druhou.

Na jar 2017 je Richter už pevne rozhodnutý ignorovať zákon o sociálnoprávnej ochrane a opakuje, že bude reagovať na výsledky trestných konaní. Ombudsmanka Dubovcová vydala mimoriadnu správu, kde sa nevenovala len kauze samotnej, ale celému fungovaniu zariadenia a resocializácie. Porušení práv detí našla až hanba. Dvom členom akreditačnej komisie pretiekli poháre a opustili svoje posty na protest proti rozhodnutiu ministra.

Tománkovci sa cítia ako ryby vo vode, tak sa rozhodnú trochu oživiť uspatú kauzu, tu tlačovkou s neplnoletými klientmi, tam tlačovkou o tajomnom lascívnom poslancovi (Boris Kollár ich ultimátum nevyužil a hneď sa odtajnil.) Tománkovské tlačovky donútili prezidenta Kisku, aby poslal Richterovi otvorený list, kde mu okrem iného pripomenul dávno zabudnutý zákon 305.

Zároveň tieto tlačovky predstavovali poslednú kvapku pre psychologičku ústredia Katarínu Hatrákovú, ktorá zverejnila okolnosti kontroly a nátlaku. Veselý fakt, že Tománková pred druhou tlačovkou randila s Kočnerom a Tóthom, až teraz otvoril nejedno oko.

V júni generálny prokurátor Čižnár podal protest a okrem nezákonných postupov ministerstvu vytkol, že ignorovalo podstatné dôkazy. V auguste ministerstvo protestu vyhovelo, polícia obvinila jednu osobu a Richter vyhlásil, že akreditáciu odoberie. V septembri je akreditácia stále nezrušená.

Od vypuknutia škandálu prešiel rok. Človeka, čo by nerozumel, že Natália Blahová mala do bodky pravdu, už nenájdeme ani s lupou. Čo na to premiér? „Samozrejme, že Richtera neodvolám.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kauza Čistý deň

Koaličná kríza

Viera Tomanová

Komentáre

Teraz najčítanejšie