Znečistený bratislavský prístav či kasárne v Kežmarku nemajú vinníka, štát chce na vyčistenie eurofondy
Ministerstvá berú pod seba päť znečistených lokalít Slovenska, pri ktorých nevedeli určiť zodpovedných.
Bratislavský prístav v Ružinove, výrobňa oceľových guľôčok v Kysuckom Novom Meste, kalové pole strojární v Zubrohlave, bývalé kasárne v Kežmarku a bývalá vojenská základňa v Jamníku.
Päť znečistených území Slovenska prevezme pod seba štát. Rozhodla o tom v stredu vláda. Sanácie, teda práce na odstránenie či zníženie kontaminácie, zabezpečí ministerstvo životného prostredia, o kasárne Mokraď v Jamníku sa postará ministerstvo obrany.
Územia môžu byť rizikové pre ľudské zdravie, ale aj pre podzemnú vodu a pôdu.
Prístav v Bratislave aj kasárne v Kežmarku
V oblasti ružinovského prístavu v Bratislave štát predpokladá znečistenie zemín a podzemnej aj povrchovej vody najmä po skladovaní ropných látok, pohonných hmôt či olejov.
Ku kontaminácii pravdepodobne prispela aj neďaleká rafinéria Apollo, ktorú Američania zbombardovali počas druhej svetovej vojny.
S olejmi a naftou pracujú v prístave doteraz, ale vo výrazne menšej miere.
Dnes už opustené kasárne v Kežmarku prebralo mesto od ministerstva obrany v roku 2008. Ešte predtým odstránili nádrže na ropné látky, ktoré sa používali na vykurovanie, avšak kedysi používané rozvodné potrubia ostali. V okolí je pravdepodobne kontaminované horninové prostredie aj podzemná voda. Existuje riziko, že sa znečistenie bude podzemnými vodami šíriť ďalej.
Únik ropy zabudli priznať
Pri prevode kasární ministerstvo obrany uviedlo, že na predmete prevodu neviaznu žiadne ťarchy a obmedzenia. O environmentálnej záťaži, ktorá na pozemkoch vznikla pred viac ako tridsiatimi rokmi, sa mesto Kežmarok dozvedelo až pri úniku ropných látok do rieky Poprad v roku 2014.
V nevyužívaných kasárňach Mokraď v Jamníku, ktoré sa nachádzajú v jednom z povodí prítoku Váhu, je viacero zdrojov znečistenia. Medzi nimi sú dve čerpacie stanice pohonných hmôt, sklady olejov či zlikvidované mazutové hospodárstvo. Bývalé aktivity v kasárňach kontaminovali zeminy aj podzemné vody.
Odpady vznikajúce pri výrobe v strojárňach ZŤS Námestovo pri obci Zubrohlava boli do konca 90. rokov vyvážané na kalové pole s povolením. Spoločnosť bola neskôr sprivatizovaná. Podľa zákona nie je možné určiť povinnú osobu, ak je preukázané, že environentálna záťaž vznikla z ukladania odpadov, ktoré bolo právoplatne povolené.
V Kysuckom Novom Meste fungovala guľkáreň od roku 1975. Dnes vlastní areál strojárska firma NN Slovakia, ktorá vyrába oceľové guľôčky šetrným spôsobom. V oblasti zabezpečila sanáciu a primárny zdroj znečistenia bol odstránený. Sekundárny však pretrváva a ohrozená je podzemná voda. V oblasti je zavedený monitorovací systém, ale nepoužíva sa.
Podobne ako pri toxickej skládke v Bratislave
Významnou environmentálnou záťažou je aj bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni. Za jej likvidáciu prevzalo ministerstvo životného prostredia zodpovednosť minulý rok.
Vážnosť situácie okolo vrakunskej skládky priznal štát po rokoch. Do podzemnej vody sa šírili pesticídy, fungicídy a ďalšie nebezpečné chemické látky. Niektoré z nich dráždia oči aj dýchacie cesty či vplývajú na centrálnu nervovú sústavu a spôsobujú závraty, vracanie či bolesti hlavy.
Obyvateľov vyzvali, aby vodu zo studní nepili a ani sa v nej nekúpali, štát ich tiež upozornil, aby nejedli listovú a koreňovú zeleninu z oblasti.
Ministerstvo informovalo, že počas letných prázdnin odobrali vzorky zo studní v okolí skládky, ktoré analyzuje Výskumný ústav vodného hospodárstva. Zároveň pokračuje proces verejného obstarávania na sanáciu skládky.
Jednou z možností je uzavretie skládky kapsulou či jej dekontaminácia na mieste a následné odvezenie. Minister životného prostredia skládku odviezť nechce.
Nenašli nikoho, kto by za to mohol
„Stále pred sebou tlačíme neželané dedičstvo minulosti. Odstraňovanie takto znečistených území patrí medzi naše priority,“ vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos.
Štát za ne prevezme zodpovednosť, pretože nebolo možné určiť inú zodpovednú osobu.
„Okresné úrady v týchto prípadoch nevedeli určiť osobu zodpovednú za odstránenie environmentálnej záťaže, preto konanie zastavili. Konať tak začalo ministerstvo životného prostredia a na vládu predložilo materiál, ktorý jednoznačne určil zodpovedné ministerstvá za tieto lokality,“ vysvetľuje hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.
O pridelenie sanácií environmentálnych záťaží ministerstvám žiadalo ministerstvo v súvislosti s možnosťou čerpať peniaze z eurofondov. Na odstránenie environmentálnych záťaží majú z Operačného programu Kvalita životného prostredia k dispozícii 180 miliónov eur. Zo štátneho rozpočtu má ísť 27 miliónov eur.
Koľko budú sanácie nakoniec stáť, sa uvidí podľa rozsahu znečistenia, výberu metód na jeho odstránenie a výsledku verejného obstarávania.
„Ministerstvá životného prostredia a obrany sú povinné do jedného roka predložiť na schválenie plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže okresnému úradu v sídle kraja,“ oznámili z ministerstva.
Bývalé kasárne v obci Jamník sú vo vlastníctve ministerstva obrany, a preto mu pripadla ich sanácia. Pozemky, na ktorých sa nachádzali bývalé kasárne v Kežmarku, patria mestu. O tom, že zodpovedný bude štát, rozhodlo to, že súčasní majitelia týchto pozemkov odpad v skutočnosti neprodukovali.
Informácie o umiestnení environmentálnych záťaží a o ich rizikovosti združuje ministerstvo životného prostredia v informačnom systéme environmentálnych záťaží.
Podľa portálu je na Slovensku 308 miest s potvrdenou environmentálnou záťažou a 883 miest s pravdepodobnou environmentálnou záťažou. Rekultivovaných lokalít je osemsto.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
