Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch
Najprv to boli židia, ktorí údajne páchajú rituálne vraždy, potom prišli tajné spolky a napokon homosexuáli. O histórii konšpiračných teórií hovorí Zuzana Panczová z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Etnologička Zuzana Panczová sa venuje histórii konšpiračných teórií. V rozhovore okrem iného približuje:
- Aké fámy sa v antike šírili o kresťanoch,
- Odkedy sa hovorí o sprisahaniach slobodomurárov,
- Aké konšpiračné teórie sa objavovali v Uhorsku,
- Prečo sa ľudia už v 19. storočí báli očkovania,
- V čom konšpiračné teórie pripomínajú náboženstvo
Aké najstaršie konšpiračné teórie poznáme?
Môžem hovoriť primárne o fámach spojených so židmi, keďže sa odborne venujem tejto oblasti. Vieme, že už v 5. storočí pred Kristom na území dnešnej Sýrie obviňovali židov z rôznych vrážd, hoci nie je jasné, či už vtedy sa hovorilo o nejakom židovskom sprisahaní. V antickom Grécku a Ríme sa potom objavil motív plánovaných rituálnych vrážd, z ktorých ich tiež obviňovali. V samotnom Ríme sa však častým terčom obvinení stali aj kresťania.
Kresťanov obviňovali konkrétne z čoho?
Z rôznych foriem rozvracania spoločnosti a porušovania morálky, ale napríklad aj z rituálnych vrážd. Šírili sa fámy, že keď kresťania prijímajú medzi seba nového člena, je to spojené s rituálom, pri ktorom zavraždia jedno dieťa. Vieme o tom napríklad od kresťanského rečníka Quinta Tertulliana, ktorý sa na prelome 2. a 3. storočia snažil tieto obvinenia vyvracať.
Mali tieto obvinenia z rituálnych vrážd nejaký pravdivý základ?
Mnoho konšpiračných teórií sa vyznačuje tým, že sa nedajú potvrdiť ani vyvrátiť. Historické pramene ale naznačujú, že išlo skôr o nepotvrdené fámy, ktoré slúžili na diskreditáciu neželaných kultov, názorov či spoločenských skupín. Takéto obvinenia totiž silne útočia na emócie a ľahko môžu rozpútať konflikty medzi ľuďmi.
Niekde sa však tieto fámy museli zrodiť.
Vieme, že stredoveké obviňovania židov z rituálnych vrážd vychádzali napríklad z fám, že židia potrebujú kresťanskú krv na prípravu macesov (základný pokrm počas židovského sviatku Pesach – pozn. red.). Zachovalo sa to aj v tradičných rozprávaniach. Objavovali sa napríklad motívy, že žid poslal slúžku k inému židovi, aby odniesla lístok s odkazom, ktorý nedokázala prečítať. Cestou stretla niekoho, kto jej to prečítal a varoval ju, aby tam nešla, lebo na lístku je napísané, že ju židia zabijú. Keďže však ide o folklórny príbeh, nevieme nič bližšie o tom, ako mohol vzniknúť.
Židia sú častým terčom konšpiračných teórií aj dnes. To vyzerá, že sa mnoho nezmenilo.
Záleží na uhle pohľadu. Dnešné konšpiračné teórie už zvyčajne židom nepripisujú rituálne vraždy, ale snahy o svetovládu. Téma globálneho sprisahania je ale relatívne neskorý fenomén, ktorý sa objavil až v 18. storočí v súvislosti s aktivitami rôznych tajných spolkov. Čo je však rovnaké, to je postava žida, ktorá pretrváva v kolektívnej pamäti ako niekto „cudzí“, niekto, na koho sa zvaľuje zodpovednosť za rôzne spoločenské krízy.
Konšpirácia vs. konšpiračná teória
Tieto pojmy sa často zamieňajú. Konšpirácia je jav, ktorý je skutočný a pomerne bežný. V angličtine sa termín „conspiracy“ používa aj v bežných kriminálnych súvislostiach – označuje sa ním zločinné spolčenie. U nás sa pod konšpiráciou väčšinou rozumie „sprisahanie“, ktoré má politické pozadie. Z histórie ich poznáme mnoho: sprisahanie bolo napríklad za vraždou Julia Ceasara v rímskom senáte, za arabskými revoltami proti Osmanskej ríši v 1. svetovej vojne, ktoré viedol britský dôstojník Lawrence z Arábie, alebo za zvrhnutím iránskeho premiéra Mossadeka v roku 1953 s pomocou americkej CIA.
Konšpiračné teórie sú teórie, ktoré sa nejakú udalosť snažia vysvetliť ako tajné sprisahanie. Často kombinujú fakty so špekuláciami. Príbehom dávajú skrytý zmysel, aj keď spolu nesúvisia, neexistuje v nich priestor pre náhodu, zlyhanie ľudského faktoru, snažia sa presviedčať ľudí, že „všetko je inak“. Najznámejšie konšpiračné teórie podsúvajú židom plány na svetovládu, americkým tajným službám pripisujú útoky z 11. septembra 2001 alebo očkovanie označujú za podávanie neúčinných či dokonca jedovatých látok, ktoré ľuďom vnucuje lobby farmaceutických firiem.
Kto okrem židov bol v minulosti terčom konšpiračných teórií?
Bežne to boli napríklad cudzinci, respektíve tuláci. Ďalej to boli kacíri a inoverci, predovšetkým počas náboženských vojen. Sociálny psychológ Serge Moscovici v 80. rokoch popisoval konšpiračné teórie ako bežný prostriedok na očierňovanie rôznych menšín, čo do istej miery historické pramene potvrdzujú. I keď dnešné sprisahanecké teórie hovoria skôr o sprisahaní elít, než sprisahaní menšín.
V novoveku sa teda objavujú konšpiračné teórie okolo tajných spolkov. Čo sa zmenilo?
V 18. storočí sa v Európe naplno rozvíjali myšlienky osvietenstva a racionalizmu, ktoré často spochybňovali vtedajšie rozloženie štátnej moci. Miesto nich sa dávali do popredia myšlienky rovnostárstva. Keďže tieto myšlienky šírili aj novovznikajúce slobodomurárske lóže, stali sa ľahkým terčom. Vtedajším osvietenským tajným spolkom sa zároveň pripisovala zodpovednosť aj za to, že odvádzajú ľudí od kresťanstva, spochybňujú tradičné hodnoty, autority a propagujú svetské pôžitky.
Slobodomurári boli najznámejší z týchto spolkov?
Slobodomurári a ilumináti. Teórie o sprisahaní slobodomurárov spopularizoval napríklad škótsky fyzik John Robison, ktorý už v roku 1797 vydal knihu Proofs of a Conspiracy Proofs of a Conspiracy against all the Religions and Governments of Europe (Dôkazy o sprisahaní proti náboženstvám a vládam v Európe). Robison bol sám členom britských slobodomurárskych lóží, tie však považoval za neškodné, pretože sa venovali iba zveľaďovaniu ducha alebo charite.
Za nebezpečných označil kontinentálnych slobodomurárov, medzi ktorých sa vraj tajne infiltrovali členovia zakázaného spolku iluminátov (týmto termínom sa označovali rôzne skupiny vo Francúzsku či v nemeckých štátoch. Iluminát znamená „osvietený“ – pozn. red.). Robison pripisoval iluminátom politické vraždy, snahy o rozvrat kresťanskej morálky a celkový úpadok spoločnosti. Vo svojom spise podrobne opísal spôsob, akým sa tajné spolky v Európe usilujú o ovládnutie systému vzdelávania i jednotlivých mocenských inštitúcií.
Členmi slobodomurárskych lóží však boli aj mnohí politici a ľudia, ktorí mali reálnu moc. Takže na tých teóriách niečo mohlo byť.
Áno, konšpiračné teórie sú veľakrát založené na polopravdách. Vždy je tam niečo, o čom ľudia vedia, že je pravda. A ak sa to zhoduje s ich svetonázorom, tak často automaticky prijmú aj ďalšie informácie bez toho, aby o nich kriticky uvažovali. Treba ale povedať, že vo všeobecnosti nemôžeme všetky konšpiračné teórie hodnotiť ako výmysly. Existujú aj prípady, keď sa podozrenia ukázali byť pravdivé.
Aké napríklad?
Začiatkom 70. rokov prepukla v USA aféra Watergate, pri ktorej sa nakoniec ukázalo, že zamestnanci administratívy republikánskeho prezidenta Richarda Nixona s jeho vedomím potajomky nainštalovali odpočúvacie zariadenia do budovy Demokratickej strany. A teda, že tie podozrenia, o ktorých spočiatku písali iba novinári, boli pravdivé.
Na Slovensku môžeme v tomto duchu hovoriť aj o únose Michala Kováča mladšieho, kde je tiež prakticky preukázané, že za ním stála Slovenská informačná služba. Podstatné však je práve to slovíčko „preukázané“. V prípade Kováčovho únosu existujú viaceré vierohodné svedectvá, bola tam dokonca podaná obžaloba, takže to veľmi rýchlo prestala byť len teóriou.
Vráťme sa späť k slobodomurárom. Ako to bolo s ich vplyvom?
Slobodomurárom pripisovali snahy ovládnuť školstvo, zvrhnúť monarchie a inštalovať do vedenia štátov bábky, ktoré ich budú poslúchať. V skutočnosti sa ale vplyv slobodomurárov preceňoval. Odporcovia Francúzskej revolúcie im napríklad pripisovali plnú zodpovednosť aj za túto udalosť, hoci Francúzska revolúcia mala širšie spoločenské príčiny.
Aké konšpiračné teórie sa šírili v tom čase na Slovensku?
Túto tému ešte nemáme dobre preskúmanú. Z dobovej tlače však vieme, že aj u nás sa objavovali fámy so židovským motívom. Napríklad keď v habsburskej monarchii v roku 1836 vyšlo nariadenie o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam, okamžite to vyvolalo rôzne sprisahanecké antisemitské fámy, pretože ho často vykonávali práve lekári židovského pôvodu.
Podobne ako v iných častiach monarchie, aj u nás boli židia obviňovaní z rituálnych vrážd, a to ešte aj koncom 19. storočia. Známe sú napríklad prípady zo Senice (1894), Šalova (1895) alebo z Námestova (1899). Slovenskí nacionalisti napríklad poukazovali na to, že židia získali občiansku rovnoprávnosť už v roku 1867, zatiaľ čo národnostný zákon bol prijatý až v roku 1868. Vysvetľovali to tak, že národnostné menšiny sú menej ako židia. Tento obrázok židov ako politicky privilegovanej vrstvy však bol prítomný aj za hranicami, zďaleka nie iba u slovenských politikov.
Takže už v 19. storočí židov obviňovali, že chcú všetko ovládať?
Takmer v celej Európe bol vtedy témou politický antisemitizmus, čo dorazilo aj k nám. V Uhorsku sa objavovali napríklad kreslené karikatúry, ako stojí žid za uhorským premiérom Kálmanom Tiszom a riadi ho. Táto téma vrcholila v uhorskej spoločnosti v 80. rokoch 19. storočia, keď sa objavili požiadavky na právo sobášov medzi kresťanmi a židmi. Na farnostiach sa proti tomu spisovali petície. Zároveň sa u nás objavili židovskí utečenci z Ruska, ktorí boli chudobní a odlišovali sa od domácich obyvateľov aj vzhľadom. Vykresľovali ich ako bezpečnostnú, náboženskú, ekonomickú či populačnú hrozbu. Viacerí ľudia sa ale proti týmto protižidovským výpadom ohradzovali. Považovali to za hanbu pre modernú spoločnosť.
Kto tieto protižidovské nálady živil?
Napríklad v roku 1883 sa objavila uhorská Krajinská antisemitská strana (Országos Antiszemita Párt), pre ktorú bol antisemitizmus hlavnou súčasťou programu. Dokonca vydala v maďarčine, slovenčine i nemčine Antisemitský kalendár, v ktorom židov označovala za chorobu spoločnosti. Židom sa dávali nálepky, že sú to oni, kto spôsobuje rozvrat spoločnosti a kto má už vrodené zločinné pohnútky.
Ako dopadla táto strana?
Vo voľbách v roku 1884 nominovala celkovo 42 kandidátov, získala sedemnásť mandátov, z toho tri na Slovensku, čo bol relatívny úspech, k čomu im pomohla práve intenzívna antisemitská kampaň. Zakladatelia tejto strany sa už pred tým podpísali na rozpútaní aféry Tiszaeszlár.
O akú aféru šlo?
V roku 1882 v maďarskej dedine Tiszaeszlár zmizla krátko pred veľkonočnými sviatkami štrnásťročná Eszter Solymosiová. Na základe vynúteného svedectva od päťročného chlapca následne obvinili miestnych židov, že na nej vykonali rituálnu vraždu. Prípad mal veľký ohlas, ktorý prekročil hranice Uhorska. V súvislosti s ním sa, samozrejme, šírili antisemitské vášne, na ktorých sa politicky priživovali aj niektorí poslanci uhorského snemu. Obvinených museli oslobodiť, pretože chýbali presvedčivé dôkazy. Takýto verdikt si ale ľudia opäť vysvetľovali iba tým, že židia celý proces zmanipulovali. O tejto afére počuť aj dnes, vracia sa k nej napríklad ultrapravicové maďarské hnutie Jobbik.
To trochu pripomína českú hilsneriádu.
Tiszaeszlársky proces bol skutočne akýmsi predobrazom hilsneriády. V Česku koncom 19. storočia vypukla aféra okolo mladého žida Leopolda Hilsnera, ktorého obviňovali z rituálnej vraždy kresťanského dievčaťa Anežky Hrůzovej. Aj tento prípad bol veľmi sledovaný a vyvolal značnú vlnu antisemitizmu (za Hilsnera sa nepriamo postavil neskorší prezident Masaryk, ktorý odsudzoval povery o rituálnych vraždách. Hilsnera nakoniec odsúdili na trest smrti za vraždu so sexuálnym motívom, cisár to zmiernil na doživotie. Odsedel si osemnásť rokov, o jeho vine sa vedú pochybnosti dodnes – pozn. red.).
Šírili sa na Slovensku aj iné konšpiračné teórie? Napríklad o slobodomurároch?
O slobodomurároch sa u nás hovorilo napríklad pri fámach okolo smrti Milana Rastislava Štefánika. Podľa jednej z teórií ho nechal zostreliť Edvard Beneš, ktorý patril medzi slobodomurárov. Údajne mal konať na pokyn Veľkého Orientu, ako sa nazýva slobodomurárske ústredie.
Pritom o Štefánikovi sa hovorí, že bol sám slobodomurárom.
Podľa jednej z týchto teórií sa mal však snažiť rozvrátiť slobodomurárske hnutie znútra, lebo bol správny kresťan a národovec. Preto ho vraj zabili.
Začiatkom 20. storočia sa v Rusku objavili Protokoly sionských mudrcov, ktoré podsúvali židom plány na svetovládu a likvidáciu kresťanskej civilizácie. To bola najnebezpečnejšia konšpiračná teória, akú z histórie poznáme?
Jej následky boli nepochybne hrozné, keďže aj židovským svetovým sprisahaním sa neskôr ospravedlňoval holokaust. Protokoly sa stali pre mnohých vytúženým dôkazom, že sprisahanie je reálne. Ako ideologická zbraň fungujú doteraz. Odvolávajú sa na ne nielen naši neonacisti, ale aj islamskí radikáli.
Na Slovensku vyšli Protokoly prvýkrát v roku 1939. Akým spôsobom ich využívala ľudácka propaganda?
Články o obsahu Protokolov sa objavovali v ľudáckych časopisoch, ako bol Gardista či Náš boj. Keďže už v tej dobe sa hovorilo o tom, že je to len podvrh, tak tie články sa snažili napríklad dokázať, že sú pravé (novinár Philip Graves napísal už v roku 1921 sériu článkov o tom, že viaceré pasáže sú okopírované zo staršieho francúzskeho diela Dialógy medzi Machiavellim a Montesquieuem v pekle – pozn. red.). Písalo sa v nich o tom, že tie pochybnosti o pravosti Protokolov sa snažia šíriť zase iba židia, ktorí dokážu zmanipulovať médiá, súdy aj vedcov. A, samozrejme, dodávali, že Protokoly musia byť pravdivé, pretože popisujú reálny stav vo svete. To sú napokon argumenty, ktoré hovoria ich zástancovia aj dnes.
Takže pri židoch nastal posun iba v tom, že už ich neobviňovali z rituálnych vrážd?
Pri antisemitskej rétorike sa zlievajú do jedného prúdu rôzne motívy – náboženské, ekonomické, morálne, rasové. Myšlienka, že židia spolu s tajnými organizáciami naplánovali podrobenie si celého sveta, to len podporila. Následky tejto propagandy ovplyvňovali myslenie ľudí i po vojne. Svedčí o tom napríklad pogrom z Topoľčian. V septembri 1945 tu začali ľudia útočiť na židov, ktorým sa len krátko pred tým podarilo prežiť holokaust. Impulzom bolo, mimochodom, znovu očkovanie (medzi obyvateľmi Topoľčian sa roznieslo, že v kláštornej škole židovskí učitelia strhávajú kríže zo stien. Keď dav prišiel do budovy, uvidel, ako tam zhodou okolností židovský lekár Karol Berger očkuje deti proti kiahňam. Ľudia si to vysvetlili ako pichanie jedu kresťanským deťom. Výsledkom násilností nakoniec bolo 47 zranených – pozn. red.).
To vyzerá, že konšpiračné teórie sú stále o tom istom.
Mnohé typy obáv sa skutočne opakujú, no vidno aj určitý vývoj. Francúzska odborníčka Véronique Campion-Vincent hovorí, že v modernej dobe nastal posun v tom, že miesto „zlých cudzích“ sa aktérmi stali „zlé elity“. To znamená, že zo sprisahaní už nie sú obviňovaní ľudia, ktorí stáli akoby na okraji spoločnosti, ale elity, ktoré sú v popredí a ktoré nás zradili. Pribudli však aj úplne iní aktéri, napríklad homosexuáli. Niektoré konšpiračné teórie hovoria o cielenej homosexualizácii spoločnosti, ktorá má za cieľ zničiť európsku populáciu.
Konšpiračné teórie sú pritom stále populárnejšie.
Obrovskú popularitu získali príchodom internetu a sociálnych sietí, pretože sa stali ľahko dostupnými. Ľudia, ktorí ich šíria, už nie sú nejakou okrajovou skupinou. Je otázka, či sa konšpiračná kultúra už nestala rovno mainstreamom. Vždy ale zdôrazňujem, že šíriteľov konšpiračných teórií nemožno považovať za jednoliatu skupinu.
Takže fanúšikov konšpiračných teórií nemôžeme zovšeobecňovať?
Určite nie. Napríklad teóriám o očkovaní môžu veriť ľudia, ktorí majú zlú skúsenosť s vakcínami alebo so zdravotnou starostlivosťou, tých ale už nemusia nevyhnutne zaujímať témy mimozemských civilizácií alebo Kennedyho vraždy. Ďalej môžeme naraziť na ľudí, ktorí sú jednoducho naštvaní na „systém“ a šíria hocičo, čo tento „systém“ spochybňuje. Potom sú tu ľudia, ktorých vyložene fascinuje okultizmus, tajné spolky a cielene si o tom vyhľadávajú informácie. A napokon môže ísť o ľudí, ktorí sú členmi nejakej skupiny, či už náboženskej alebo politickej, a berú to tak, že k členstvu v tejto skupine automaticky patrí aj podpora vybraných konšpiračných teórií. Súčasné výskumy naznačujú, že šírenie konšpiračných teórií môže odrážať jednak dlhodobý životný postoj, ale rovnako môže byť naviazané len na jednu tému či konkrétnu situáciu.
Sú konšpiračné teórie pre ich prívržencov niečím ako náboženstvo?
Už filozof Karl Popper písal, že konšpiračné teórie môžu byť náhradou náboženského myslenia, keď sa ľudia snažia aj nezámerné udalosti interpretovať ako dôsledok nejakých všemocných síl. Konšpiračné teórie totiž pracujú s motívmi boja dobra a zla, s hľadaním skrytého zmyslu v naoko náhodných spoločenských javoch. Varujú pred meniacim sa svetom alebo pred blížiacou sa „apokalypsou“ v podobe Nového svetového poriadku. Niektoré motívy konšpiračných teórií dokonca priamo vychádzajú z prostredia chiliastických náboženských skupín.
To znamená, že veriaci ľudia sú náchylnejší veriť aj konšpiračným teóriám?
Skôr by som povedala, že posolstvá, ktoré vysielajú niektoré konšpiračné teórie o skrytých úmysloch neviditeľných síl, o démonizovaní nepriateľov, sa ľahko kombinujú s tým, čo hlásajú aj niektoré náboženské hnutia.
Je receptom na konšpiračné teórie vzdelanie?
V súčasnosti prebieha viacero výskumov, ktoré sa pokúšajú na toto odpovedať. Na jednu stranu sa predpokladá, že čím je človek vzdelanejší, tým viac je schopný kriticky hodnotiť informácie. Vtedy by mal menej dôverovať zvlášť tým konšpiračným teóriám, ktoré sú postavené na falšovaní faktov a nelogickej argumentácii. Je ale otázka, či je to naozaj tak. Jestvujú totiž aj výskumy, podľa ktorých konšpiračným teóriám často veria aj ľudia s vyšším vzdelaním.
Vzdelaný človek totiž ešte nemusí byť odborníkom v oblasti, ktorú rozoberá nejaká konšpiračná teória, a vtedy aj on môže upúšťať od kritického hodnotenia informácií. Okrem toho si vedci čoraz častejšie kladú otázku, či viera v konšpiračné teórie je vždy iba prejavom iracionálneho myslenia. My sme totiž hovorili o vybraných témach, ktoré vyvolávajú konflikty medzi ľuďmi, ale konšpiračné teórie sú oveľa širší fenomén, ktorý sa nedá len tak plošne hodnotiť.
[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
