streda

Etnologička skúma dávne konšpiračné teórie: šírili sa o židoch, iluminátoch aj kresťanoch

Najprv to boli židia, ktorí údajne páchajú rituálne vraždy, potom prišli tajné spolky a napokon homosexuáli. O histórii konšpiračných teórií hovorí Zuzana Panczová z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.

Etnologička Zuzana Panczová hovorí, že podľa niektorých bádateľov majú konšpiračné teórie veľa spoločného s náboženstvom. Foto N - Tomáš Benedikovič

Etnologička Zuzana Panczová sa venuje histórii konšpiračných teórií. V rozhovore okrem iného približuje:

  • Aké fámy sa v antike šírili o kresťanoch,
  • Odkedy sa hovorí o sprisahaniach slobodomurárov,
  • Aké konšpiračné teórie sa objavovali v Uhorsku,
  • Prečo sa ľudia už v 19. storočí báli očkovania,
  • V čom konšpiračné teórie pripomínajú náboženstvo

Aké najstaršie konšpiračné teórie poznáme?

Môžem hovoriť primárne o fámach spojených so židmi, keďže sa odborne venujem tejto oblasti. Vieme, že už v 5. storočí pred Kristom na území dnešnej Sýrie obviňovali židov z rôznych vrážd, hoci nie je jasné, či už vtedy sa hovorilo o nejakom židovskom sprisahaní. V antickom Grécku a Ríme sa potom objavil motív plánovaných rituálnych vrážd, z ktorých ich tiež obviňovali. V samotnom Ríme sa však častým terčom obvinení stali aj kresťania.

Kresťanov obviňovali konkrétne z čoho?

Z rôznych foriem rozvracania spoločnosti a porušovania morálky, ale napríklad aj z rituálnych vrážd. Šírili sa fámy, že keď kresťania prijímajú medzi seba nového člena, je to spojené s rituálom, pri ktorom zavraždia jedno dieťa. Vieme o tom napríklad od kresťanského rečníka Quinta Tertulliana, ktorý sa na prelome 2. a 3. storočia snažil tieto obvinenia vyvracať.

Mali tieto obvinenia z rituálnych vrážd nejaký pravdivý základ?

Mnoho konšpiračných teórií sa vyznačuje tým, že sa nedajú potvrdiť ani vyvrátiť. Historické pramene ale naznačujú, že išlo skôr o nepotvrdené fámy, ktoré slúžili na diskreditáciu neželaných kultov, názorov či spoločenských skupín. Takéto obvinenia totiž silne útočia na emócie a ľahko môžu rozpútať konflikty medzi ľuďmi.

Niekde sa však tieto fámy museli zrodiť. 

Vieme, že stredoveké obviňovania židov z rituálnych vrážd vychádzali napríklad z fám, že židia potrebujú kresťanskú krv na prípravu macesov (základný pokrm počas židovského sviatku Pesach – pozn. red.). Zachovalo sa to aj v tradičných rozprávaniach. Objavovali sa napríklad motívy, že žid poslal slúžku k inému židovi, aby odniesla lístok s odkazom, ktorý nedokázala prečítať. Cestou stretla niekoho, kto jej to prečítal a varoval ju, aby tam nešla, lebo na lístku je napísané, že ju židia zabijú. Keďže však ide o folklórny príbeh, nevieme nič bližšie o tom, ako mohol vzniknúť.

Židia sú častým terčom konšpiračných teórií aj dnes. To vyzerá, že sa mnoho nezmenilo.

Záleží na uhle pohľadu. Dnešné konšpiračné teórie už zvyčajne židom nepripisujú rituálne vraždy, ale snahy o svetovládu. Téma globálneho sprisahania je ale relatívne neskorý fenomén, ktorý sa objavil až v 18. storočí v súvislosti s aktivitami rôznych tajných spolkov. Čo je však rovnaké, to je postava žida, ktorá pretrváva v kolektívnej pamäti ako niekto „cudzí“, niekto, na koho sa zvaľuje zodpovednosť za rôzne spoločenské krízy.

Konšpirácia vs. konšpiračná teória

Tieto pojmy sa často zamieňajú. Konšpirácia je jav, ktorý je skutočný a pomerne bežný. V angličtine sa termín „conspiracy“ používa aj v bežných kriminálnych súvislostiach – označuje sa ním zločinné spolčenie. U nás sa pod konšpiráciou väčšinou rozumie „sprisahanie“, ktoré má politické pozadie. Z histórie ich poznáme mnoho: sprisahanie bolo napríklad za vraždou Julia Ceasara v rímskom senáte, za arabskými revoltami proti Osmanskej ríši v 1. svetovej vojne, ktoré viedol britský dôstojník Lawrence z Arábie, alebo za zvrhnutím iránskeho premiéra Mossadeka v roku 1953 s pomocou americkej CIA.

Konšpiračné teórie sú teórie, ktoré sa nejakú udalosť snažia vysvetliť ako tajné sprisahanie. Často kombinujú fakty so špekuláciami. Príbehom dávajú skrytý zmysel, aj keď spolu nesúvisia, neexistuje v nich priestor pre náhodu, zlyhanie ľudského faktoru, snažia sa presviedčať ľudí, že „všetko je inak“. Najznámejšie konšpiračné teórie podsúvajú židom plány na svetovládu, americkým tajným službám pripisujú útoky z 11. septembra 2001 alebo očkovanie označujú za podávanie neúčinných či dokonca jedovatých látok, ktoré ľuďom vnucuje lobby farmaceutických firiem.

Kto okrem židov bol v minulosti terčom konšpiračných teórií?

Bežne to boli napríklad cudzinci, respektíve tuláci. Ďalej to boli kacíri a inoverci, predovšetkým počas náboženských vojen. Sociálny psychológ Serge Moscovici v 80. rokoch popisoval konšpiračné teórie ako bežný prostriedok na očierňovanie rôznych menšín, čo do istej miery historické pramene potvrdzujú. I keď dnešné sprisahanecké teórie hovoria skôr o sprisahaní elít, než sprisahaní menšín.

V novoveku sa teda objavujú konšpiračné teórie okolo tajných spolkov. Čo sa zmenilo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Hoaxy a propaganda

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102226 z vás dostáva správy e-mailom