Juraj Čokyna
Osudy Líbye, Sýrie, Jemenu a Iraku sú si podobné. V každej z nich pôsobia silné islamistické skupiny, ktoré rozširujú chaos, ich vlády sú nestabilné a ekonomicky sú na tom zle. A spoločnú majú ešte jednu vec – sú členmi Ligy arabských štátov.
Práve jej členovia sa cez víkend na stretnutí v Egypte zhodli na tom, že ich armády by mali navzájom spolupracovať a vytvoriť spoločné bojové jednotky.
„Arabskí lídri sa rozhodli súhlasiť s princípmi spoločných arabských vojenských síl,“ vyhlásil v nedeľu egyptský prezident Abdel Sísí podľa BBC. Oficiálne by mali arabské jednotky bojovať proti islamistom či rebelom, ktorí ohrozujú vlády arabských krajín. V budúcnosti by preto mohli zasiahnuť v Líbyi alebo Sýrii.
Neoficiálne sú však na to aj iné dôvody. Jeden z nich sa volá Irán, ktorý podľa Egypta a Saudskej Arábie môže aj za súčasný chaos v Jemene. A tam obe arabské krajiny od štvrtka vedú letecké nálety proti šiitskym rebelom.
Snažia sa o to už dlho
Na konkrétnej podobe budú delegácie arabských krajín pracovať niekoľko mesiacov. O predbežnej podobe vojenskej spolupráce hovorili egyptskí dôstojníci už počas stretnutia Ligy arabských štátov. Z ich plánov je zrejmé, že obdobu NATO arabské krajiny nevytvoria.
Podľa agentúry AP by sa mala vytvoriť spoločná vojenská jednotka, v ktorej by pôsobilo 40-tisíc vojakov a mala by tiež k dispozícii stíhačky a bojové lode. Velenie vojsk by potom sídlilo buď v Káhire, alebo v Rijáde.
Vedúcu úlohu by tak zobral Egypt a Saudská Arábia. Egypt má medzi arabskými štátmi najväčšiu armádu, Saudská Arábia zas do svojich vojsk dlhodobo investuje miliardy eur ročne. Na svoju obranu dávali Saudi v posledných rokoch viac ako 8 percent HDP.
„Ide o dlhodobý cieľ Arabskej ligy. Bude to však trvať dlho, väčšine armád totiž velia priamo arabskí panovníci a je preto otázne, či sa budú vedieť štáty medzi sebou dohodnúť a vzdať sa časti svojej suverenity,“ povedala pre Denník N Katarína Pevná z Katedry politológie UK, ktorá sa venuje dianiu na Blízkom východe.
Aj keď arabské štáty už spolu bojovali proti Izraelu, nikdy podľa Pevnej nevytvorili spoločné vedenie a dlhodobejšiu spoluprácu.
Cieľ: potlačiť revolúcie
Predobrazom sa môžu stať spoločné jednotky šiestich arabských krajín, ktoré fungujú od 80. rokov. Členovia Rady spolupráce krajín Zálivu (GCC) vtedy vytvorili spoločné vojenské jednotky. Tie majú zasiahnuť, ak by niektorá z členských krajín bola vo vojenskom ohrození. Stalo sa to len raz – keď v roku 2011 pomohli štáty zálivu potlačiť Arabskú jar v Bahrajne.
Aj preto existujú obavy, že spoločnú armádu by mohli arabské krajiny použiť skôr na potlačenie revolúcií. Väčšina arabských štátov dnes nie je demokratická a nezmenila to ani Arabská jar.
V Egypte dnes vládne bývalý šéf armády, Saudská Arábia trestá aj najmenší prejav opozície a v krajinách ako Jemen vládne skôr anarchia.
Analytici hovoria o tom, že boj proti islamizmu je pre arabské krajiny len zámienkou. „Prípadné použitie vojenských jednotiek bude mať skôr ideologický a geopolitický charakter, tak, ako to vidíme teraz v Jemene. Al-Kájda či Islamský štát vyčíňajú už dlho, ale ani raz sa arabské štáty nesnažili priamo zasiahnuť,“ povedala Pevná.
„Zdôrazňovaním bezpečnostných tém, ako sme to videli aj na poslednom samite, sa arabské krajiny rozhodli otočiť stranu za Arabskou jarou a volaním po demokracii,“ napísal analytik Al-Jazeera Marwan Bishara.
Budú vôbec bojaschopné?
Washington Post tiež upozorňuje, že aj keď sú egyptské či saudské vojská dobre vyzbrojené, veľké skúsenosti s bojom nemajú. Je preto otázne, či by ich jednotky zvládli pozemný boj napríklad v hornatom Jemene, kde sa šiitski rebeli a islamistické skupiny vedia pohybovať oveľa lepšie ako klasické vojská.
Egypt, Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty už viackrát vojensky zasiahli v Líbyi či Jemene. Vždy to však boli len jednorazové letecké nálety.
Dnes tiež nikto nevie odhadnúť, ktoré krajiny sa do projektu zapoja. Členstvo v Lige arabských štátov má 21 štátov, no viaceré z nich – napríklad Irak či Libanon – sympatizujú skôr s Iránom.
Minulý rok podľa magazínu Foreign Policy jeden z iránskych poslancov vyhlásil, že Teherán kontroluje tri arabské hlavné mestá – Bagdad, Bejrút a Damask. K nim sa teraz pripojilo aj jemenské Saná.
Aj preto nie je veľmi pravdepodobné, že by arabské štáty so šiitskym vedením súhlasili s nasadením vojsk proti rebelom, ktorých podporuje Irán.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
