Denník Moniky Kompaníkovej: Trocha optimizmu v smutnom týždni

Aj v uplynulom smutnom týždni sa dali nájsť dôvody na trochu radosti.

Prosím, potvrďte, ak chcete dostávať čerstvý newsfilter na e-mail.

Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami.

Minulý týždeň bol mimoriadne smutný, odišli traja vzácni ľudia. Počasie je na figu, spoločensko-politické dianie tragikomické, cesty ešte stále nikto po zime neupratal. A predsa sa niečo pekné nájde.

Navštívili sme spolu s Tomášom Janovicom Základnú školu Narnia v Pezinku. Je marec, to je čas na dievčatká myslieť zas, ako napísala Elena Čepčeková v rozprávke, s ktorou syn uspel na Hviezdoslavovom Kubíne. Je marec – poberaj sa starec, ako hovorila moja triedna učiteľka a je marec mesiac knihy.

V pezinskej škole sme našli dve plné triedy detí z piatich ročníkov, oblečených ako postavičky z rozprávok. Boli pokojné a disciplinované, no nikto na nich nemusel kričať, aby také vydržali byť hodinu a pol. Našli sme tam usmiate pani učiteľky, ktoré aj napriek tomu, že mali na hlavách tykadlá a klobúčiky – lebo aj ony prišli oblečené ako z rozprávky – mali prirodzenú autoritu a kričať zjavne nezvykli.

Keď vyzvali deti, aby sa pýtali, čakali sme pomalý rozbeh, zvyčajný ostych a strach, neisté pohľady upreté na učiteľky a otázky na papierikoch, no tieto deti sa nebáli spýtať na čokoľvek a kládli naozaj neobvyklé otázky, na aké človek u tretiakov či štvrtákov zvyknutý nie je – keďže sme obaja absolvovali už množstvo školských debát, dovolili sme si porovnávať.

Jedna slečna na konci debaty zdvihla ruku a povedala –

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |