Denník N

Ako to bolo s rozdelením Československa

Rokovanie medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom o rozdelení Československa v Brne. Foto – archív TASR
Rokovanie medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom o rozdelení Československa v Brne. Foto – archív TASR

Skôr či neskôr by k rozdeleniu nevyhnutne došlo. No spôsob, akým sa to stalo, natrvalo poznačil Slovensko.

Autor je publicista

Štatistiky vyvracajú mýtus, podľa ktorého si rozdelenie štátu želala väčšina občanov. Všetky prieskumy z rokov 1990–1992 potvrdzovali, že väčšina občanov chcela pokračovať v spoločnom štáte.

Roku 1990 si rozdelenie spoločného štátu želalo len 5,3 percenta obyvateľov Česka a 9,6 percenta obyvateľov Slovenska. V januári 1992 sa podľa prieskumu Centra pre sociálnu analýzu 77 percent občanov Slovenska vyjadrilo za zachovanie spoločného štátu a v Česku dokonca až 91 percent (za rozdelenie bolo v Česku iba šesť percent, na Slovensku 11 percent). V tom istom čase bolo 61 percent občanov Česka presvedčených, že Česi doplácajú na Slovákov, a rovnako 61 percent občanov Slovenska si myslelo, že my doplácame na Čechov.

Napriek tomu si občania želali zachovanie spoločného štátu. Tento paradox ukázal, že problémom nebol spoločný štát, ale jeho zdedený model, v dôsledku ktorého vznikali pocity vzájomného ukrivdenia (model komunistickej federácie nenapĺňal demokratické princípy decentralizácie a kompetencií republík, čo viedlo k vzájomným výčitkám či obviňovaniam).

Podľa prieskumov roku 1992 by sa v prípadnom referende v Česku aj na Slovensku väčšina vyjadrila za

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie