Denník N

Koalícia sa v parlamente správa, akoby si nevšimla, že plán na zmenu dlhovej brzdy skrachoval

Poslanci Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický. Foto – TASR
Poslanci Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický. Foto – TASR

Ak sa ústavný zákon o dlhovej brzde nebude otvárať, prezident bude musieť hľadať nového kandidáta na člena rozpočtovej rady.

Poslanec Smeru, žilinský župan a opätovný kandidát na túto funkciu Juraj Blanár s kolegami ani v piatok nezískali prísľub opozičných poslancov, že zahlasujú za uznesenie o uvoľnení dlhovej brzdy.

Opozícia hovorí, že peňazí je dosť, vláda nestavia ani tie úseky, ktoré si sama naplánuje a aktuálna iniciatíva je len kampaňou pred župnými voľbami. „Dlhová brzda nevznikala kvôli diaľniciam a nemala by byť kvôli nim rozobratá, a už vôbec nie kvôli županom,“ povedal Eduard Heger z OĽaNO.

Blanárov návrh je akousi predprípravou na pokus schváliť míňanie väčších peňazí na stavbu diaľnic, teda na investičnú výnimku. Jeho súčasťou je aj zoznam viac ako 70 úsekov ciest, ktorých by sa výnimka mohla týkať a vláda by nebola trestaná za to, ak by kvôli tomu rástol dlh.

Blanár hovorí, že investície by posudzoval osobitný výbor a opozícia by mala pritom rovnaké slovo ako koalícia. „Tak mi povedzte, čo si môže koalícia dovoliť bez nejakého konsenzu? Nič,“ povedal Blanár.

Ak Blanárovo uznesenie prejde aj bez opozičných hlasov, viac ako štvorhodinová debata v parlamente potvrdila, že opozícia zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (o dlhovej brzde) nepodporí. Z celého projektu tak môže byť len marketing pred župnými voľbami.

A ak ústavný zákon neprejde, bude to mať vplyv na to, kto bude novým členom rozpočtovej rady.

Nechcú to vzdať

SaS, OĽaNO, skupina poslancov okolo Miroslava Beblavého a ĽSNS už dlhšie hovoria, že uvoľnenie dlhovej brzdy nepodporia.

Beblavý dnes dokonca vláde odporučil, aby namiesto toho odvolala štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka a aj samotného ministra Árpáda Érseka, a dala tam krízového manažéra.

Ak sa o niekom špekulovalo, že by sa mohol pridať na stranu koaličného návrhu, tak to bolo Sme rodina. Boris Kollár však dnes poslancom koalície vyčítal, že nikto za nimi celé leto neprišiel, a preto nemôžu čakať, že návrh podporia. Chvíľu vyzeral zmierlivo, keď povedal, že Blanárovu ideu nepovažuje za zlú, veď sám pozná situáciu v Žilinskom kraji.

Vzápätí však Kollár zopakoval jednoznačné nie výnimke navrhovanej koalíciou.

„Ak narážate na nás, môžete sa spoľahnúť na to, že sa nechystáme uvoľňovať dlhovú brzdu,“ povedal Boris Kollár zo Sme rodina. Reagoval na vystúpenie Mariana Kotlebu z ĽSNS, podľa ktorého kto z opozície podporí zmenu dlhovej brzdy, bude „taký istý zlodej“ ako tí, čo vládnu.

„Jednoznačne nie,“ reagoval aj podpredseda Sme rodina Milan Krajniak na otázku, či klub strany podporí uvoľnenie dlhovej brzdy.

Opozíciu nepresvedčili ani vyjadrenia, že vláda ani po prípadnom udelení výnimky z dlhovej brzdy nemôže dvíhať deficity a dlhy, lebo Slovensko chce byť v jadre Európy. „Nemyslím si, že by táto vláda zvyšovala deficit a dlhy. Nemyslím si, že teraz by sa začalo bohapusto stavať bez rozmyslu a zvyšovalo by to deficit,“ povedal poslanec Smeru Ladislav Kamenický.

Župan Blanár aj napriek tomu chce, aby sa odborná debata o dlhovej brzde presunula na finančný parlamentný výbor. Podľa Ladislava Kamenického zo Smeru debata o uvoľnení dlhovej brzdy nemusí byť iba o zvyšovaní dlhu, ale trebárs aj o možnosti, že by sa od budúceho roka znížili pásma dlhovej brzdy miernejšie, než hovorí zákon.

Kto bude novým členom rady

Rozhodnutie opozície o tom, či podporí alebo nepodporí otvorenie zákona o dlhovej brzde, bude mať vplyv aj na to, kto bude novým členom rozpočtovej rady.

Nového člena rady má navrhnúť prezident Andrej Kiska, no musí ho schváliť parlament. Kandidátom prezidenta je Michal Horváth, ekonóm z Univerzity v Oxforde, ktorý je spolu s Ódorom spoluautorom myšlienky dlhovej brzdy na Slovensku.

Rozpočtová rada má zákonom danú povinnosť komentovať kroky vlády a stav verejných financií, má vlastné analytické kapacity a právo požadovať od verejnej sféry všetky potrebné informácie.

Horváth už bol členom rady, bol zvolený na tri roky a jeho mandát sa skončil v lete 2015. Prvá voľba bola výnimkou – s Ódorom boli zvolení na kratšie obdobie, aby sa dosiahol konsenzus v celom spektre politických strán. A len v prípade Horvátha, ktorý bol zvolený na najkratšie obdobie, bola možná ešte jedna nominácia.

Zákon je však napísaný tak, že by to platilo len vtedy, ak by bol zvolený na najbližšie funkčné obdobie. To sa však nestalo. Členkou rady sa pred dvoma rokmi namiesto neho stala Anetta Čaplánová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Kiska sa o tom rozprával aj s ministrom financií. Dohodli sa, že Peter Kažimír navrhne zmeniť túto časť zákona tak, aby sa odstránili pochybnosti o výklade, a Horváth by mohol byť znova zvolený za člena rady. Ak oprava zákona neprejde, prezident navrhne niekoho iného, aby bol nový člen rady zvolený do konca roka.

Priebeh debaty v parlamente však ukazuje, že sa ústavný zákon otvárať nebude. Nedá sa totiž predpokladať, že by sa menil len kvôli jednej formulácii v zákone o voľbe člena rady. Prezident tak bude musieť hľadať niekoho iného, kto bude prijateľný aj pre koalíciu, lebo kandidát musí prejsť aj parlamentom.

Dlhová brzda

Teraz najčítanejšie