Denník N

Ako Slovensko a Maďarsko prispeli k posilneniu európskej integrácie

Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR
Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR

Žaloba Bratislavy a Budapešti proti kvótam na utečencov viedla k zaplneniu dôležitej medzery vo výklade úniového práva.

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ, poradca prezidenta SR

Zamietnutie žaloby Slovenskej republiky a Maďarska v spore o zrušenie rozhodnutia Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka reagujúceho na záplavu utečencov sa dalo očakávať. Silný signál o takom výsledku vyslal generálny advokát Yves Bot vo svojich návrhoch.

Už som raz napísal, že neúspech členského štátu v takom spore nie je žiadnou drámou, život ide ďalej, len ho máme, možno, skomplikovaný otáznikom, ako naložiť s takým verdiktom.

Takým konštatovaním sme sa však nedostali ani na polcestu pochopenia významu tohto rozsudku Súdneho dvora. Potvrdzujú to publikované reakcie, pre ktoré je charakteristické isté zjednodušenie celého prípadu. Rozhodnutie Súdneho dvora totiž nevyriešilo len hádku medzi dvomi členskými štátmi a Radou EÚ, ale jeho pridanou hodnotou je jasný pokyn, ako vnímať a používať v spornej otázke dočasných opatrení týkajúcich sa utečencov právo Únie. To právo, ktoré tvoria (kto iný?) členské štáty.

Niekoľko objasňujúcich poznámok. Rozsudok Súdneho dvora by sme nemali stotožňovať s rozsudkami našich súdov. Taký rozsudok je viac prameňom práva ako obyčajným rozuzlením konkrétneho sporu o platnosť rozhodnutia Rady EÚ. O to viac, že ho prijala Veľká komora Súdneho dvora, v princípe najmocnejšia formácia tohto súdu (navyše, spravodajkyňou bola holandská sudkyňa profesorka A. Prechal s českými koreňmi, ktorá je všeobecne uznávanou znalkyňou práva Únie). Nuž a treba spomenúť aj to, že Veľká komora za základ svojich záverov vzala návrhy generálneho advokáta Y. Bota.

Rozsiahly text rozsudku s 345 bodmi obsahuje nielen odpovede na žalobné dôvody Slovenska a Maďarska. Prevažujú zásadné právne názory, ktorým sa dá oponovať len pri totálnej nevedomosti o tom, čo znamená taký rozsudok pre interpretáciu a používanie práva Únie.  

Súdny dvor potvrdil oprávnenie Rady EÚ prijímať také rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté žalobou. Veľká komora dospela k záveru, že Zmluva o fungovaní EÚ  umožňuje inštitúciám Únie prijať všetky potrebné dočasné opatrenia ako účinnú a rýchlu odpoveď na núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu vysídlených osôb. V takom prípade nebola potrebná intervencia národných parlamentov, ani  verejný charakter zasadnutia a hlasovania Rady, ktorá nemusela rozhodovať jednomyseľne. Okrem toho, napadnuté rozhodnutie nebolo zjavne nevhodné na to, aby prispelo k dosiahnutiu ním sledovaného cieľa, ktorým bola pomoc Grécku a Taliansku na zvládnutie migračnej krízy v roku 2015.

Rozhodovacia formácia Súdneho dvora na záver, na rozdiel od brisknej kritiky generálneho advokáta, podľa ktorého za zlyhanie relokačnej schémy môžu členské štáty, jemnocitne uviedla, že aj nedostatok spolupráce niektorých členských štátov ovplyvnil účinnosť kritizovaného rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v určitom historickom čase a priestore.

Všetky tieto právne úvahy a závery sa stávajú súčasťou práva Únie; od vynesenia tohto rozsudku je jasné, že členské štáty nemôžu s úspechom oponovať takým a obdobným rozhodnutiam Rady EÚ v konaní pred Súdnym dvorom. Rozhodnutie Veľkej komory vytvorilo zásadne nenapadnuteľný právny základ pre rozhodovanie Rady EÚ v krízových otázkach utečencov.

Kruh sa uzavrel. Paradoxne a bez takého zámeru, sa žaloba vlády Slovenskej republiky a Maďarska stala ďalším prostriedkom na posilnenie európskej integrácie prostredníctvom práva. Napadnutie dočasného rozhodnutia Rady EÚ  umožnilo vyplniť medzery vo výklade práva Únie, ktoré viedli k podaniu žaloby. Výsledok: rozsudok Súdneho dvora sa od 6. septembra 2017 stal pevnou a ústavne potvrdenou súčasťou úniovej politiky, ktorá musí, spolu s členskými štátmi, riešiť pálčivé otázky utečencov a migrantov zaplavujúcich náš kontinent.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič