Denník N

Ako Slovensko a Maďarsko prispeli k posilneniu európskej integrácie

Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR
Slovenský premiér na tlačovke v Bruseli. Foto – TASR

Žaloba Bratislavy a Budapešti proti kvótam na utečencov viedla k zaplneniu dôležitej medzery vo výklade úniového práva.

Autor je bývalý generálny advokát Súdneho dvora EÚ, poradca prezidenta SR

Zamietnutie žaloby Slovenskej republiky a Maďarska v spore o zrušenie rozhodnutia Rady EÚ o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka reagujúceho na záplavu utečencov sa dalo očakávať. Silný signál o takom výsledku vyslal generálny advokát Yves Bot vo svojich návrhoch.

Už som raz napísal, že neúspech členského štátu v takom spore nie je žiadnou drámou, život ide ďalej, len ho máme, možno, skomplikovaný otáznikom, ako naložiť s takým verdiktom.

Takým konštatovaním sme sa však nedostali ani na polcestu pochopenia významu tohto rozsudku Súdneho dvora. Potvrdzujú to publikované reakcie, pre ktoré je charakteristické isté zjednodušenie celého prípadu. Rozhodnutie Súdneho dvora totiž nevyriešilo len hádku medzi dvomi členskými štátmi a Radou EÚ, ale jeho pridanou hodnotou je jasný pokyn, ako vnímať a používať v spornej otázke dočasných opatrení týkajúcich sa utečencov právo Únie. To právo, ktoré tvoria (kto iný?) členské štáty.

Niekoľko objasňujúcich poznámok. Rozsudok Súdneho dvora by sme nemali stotožňovať s rozsudkami našich súdov. Taký rozsudok je viac prameňom práva ako obyčajným rozuzlením konkrétneho sporu o platnosť rozhodnutia Rady EÚ. O to viac, že ho prijala

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie