Denník N

Nepotrebujeme menej, ale viac vlády

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

V Amerike už desaťročia prevažuje názor, že federálna vláda predstavuje problém, v skutočnosti však musí problémy riešiť.

Autor je americký analytik
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Pri pohľade na devastujúce dôsledky hurikánov Harvey a Irma a požiare na západe Spojených štátov si človek nemôže pomôcť a musí rozmýšľať nad kľúčovou úlohou, ktorú hrá vláda v našich životoch. Ale hoci prijímame, či dokonca oslavujeme úlohu vlády pri takýchto katastrofách, väčšinou sme slepí k potrebe, že vláda by mala tento druh kríz predovšetkým zmierňovať.

Politici sa vzdali zodpovednosti

Od čias Ronalda Regana väčšina Ameriky prijala ideologický rámec, ktorý tvrdí, že vláda je zdrojom našich problémov. Známa prezidentova veta hovorí: „Deväť najstrašnejších slov v anglickom jazyku znie: Som z vlády, som tu, aby som vám pomohol.“

Reagan odmietal víziu aktivistického štátu a namiesto toho obhajoval striktne obmedzenú úlohu vlády, ktorá by sa starala len o základné funkcie, ako je napríklad národná obrana. Veril, že mimo týchto oblastí by vláda mala jednoducho len povzbudiť súkromný sektor a trhové sily.

Reaganov svetonázor sa vytvoril v sedemdesiatych rokoch, čo bolo obdobie zlej fiškálnej politiky, rastúcej vlády a spomaľovania rastu. Na svoj čas mohlo ísť o správny prístup, lenže tento názor pretrval desaťročia ako rigidná ideológia, dokonca aj vtedy, keď sme vstúpili do veku, v ktorom Amerika čelí veľmi odlišným výzvam, ktoré si často zúfalo vyžadujú aktivistickú vládu. Obe hlavné politické strany sa však vzdali zodpovednosti.

Regulácia? Socializmus!

Už desiatky rokov sme svedkami stagnácie platov deväťdesiatich percent Američanov, ktorú sprevádza superrýchly rast príjmov najbohatšej hŕstky ľudí. To vedie k zväčšovaniu nerovnosti, akú sme nevideli od Pozláteného veku v posledných desaťročiach devätnásteho storočia. V súčasnej Amerike sa má za to, že federálna vláda nemohla so zväčšujúcou sa priepasťou robiť nič, a to aj napriek dôkazom, ktoré hovoria o opaku.

Boli sme svedkami, ako do globálneho obchodného systému vstúpila Čína, ktorá využila výhodu prístupu na západné trhy a k západnému kapitálu, hoci si stále udržala masívne kontrolovanú ekonomiku a predátorské obchodné praktiky. A aj tu sme prišli k záveru, že americká vláda s tým nemôže nič robiť, pretože akákoľvek činnosť v tejto oblasti by znamenala protekcionizmus.

Videli sme, ako finančné inštitúcie stále viac a viac riskovali s peniazmi iných ľudí a efektívne hazardovali v systéme „ja vyhrám, ty prehráš“. Akékoľvek slová o regulácii boli vnímané ako socializmus. Dokonca aj po tom, čo tento systém vybuchol a vytvoril najhoršiu ekonomickú krízu od Veľkej hospodárskej krízy, sa už čoskoro ozvali hlasy, aby sa finančný sektor znovu dereguloval, pretože vládna regulácia je nakoniec zjavne zlá.

V tom istom čase stále rástli technologické spoločnosti, rozširovali svoju pôsobnosť a často využili výhodu prvého ťahu, aby vytvorili kvázi monopoly a zadusili konkurenciu. O digitálnej ekonomike sa myslelo, že posilní individuálne podnikanie, lenže namiesto toho sa stala priestorom, v ktorom na globálnej úrovni úplne dominujú štyri či päť firiem. Nová technologická firma dnes ašpiruje jedine na to, aby ju kúpil Google alebo Facebook. A my predpokladáme, že federálna vláda by nemala mať žiadnu úlohu v tom, ako sa bude vyvíjať toto obrovské nové odvetvie ekonomiky. To by bolo aktivistické a zlé. Pre vládu by bolo lepšie, aby tento proces sledovala ako pasívny divák, čo na Netflixe pozerá ďalší seriál.

Deregulovať a potom prosiť

A potom je tu klíma. Tieto hurikány nespôsobilo globálne otepľovanie, ale klimatická zmena zväčšila ich frekvenciu a intenzitu. Zvlášť devastujúce hurikány si pamätáme podľa mena, ktoré potom už nedostane žiadny iný. A za posledných dvadsať rokov takto odišlo do dôchodku toľko mien ako za predchádzajúcich štyridsať rokov. V Kalifornii tento rok zaznamenali 6400 lesných požiarov. Sedemnásť najteplejších rokov v histórii meraní sme zažili v posledných dvadsiatich rokoch.

Ale i tak sa obávame príliš veľkého vládneho aktivizmu. Je to tak nielen v otázke zmeny klímy, ale tiež v iných veciach, ktoré prispeli k väčšej deštruktívnej sile búrok. Houston sa rozhodol, že nebude mať žiadne zónovanie, ktoré by obmedzovalo nové stavby, a to dokonca ani v záplavami ohrozených oblastiach. Zabetónoval tisíce akrov močarísk, ktoré predtým absorbovali dažďovú vodu a znižovali riziko záplav.

Chemický priemysel bol schopný presvedčiť Washington, aby ho veľmi nereguloval, a tak máme obmedzenú ochranu pred požiarmi a kontamináciou, čo sa až príliš jasne ukázalo v niekoľkých posledných týždňoch. A teraz, samozrejme, prišiel Texas, ktorý má nízke dane a malú reguláciu, s prosíkom za federálnou vládou a žiada 150 miliárd dolárov, aby mu tento zdevastovaný štát pomohla znovu vybudovať.

Menej pasivity

Žijeme v dobe prírodných a ľudských revolúcií, ktoré zasahujú jednotlivcov i celé komunity. Potrebujeme vládu, ktorá bude menej pasívnym pozorovateľom týchto trendov a procesov. Naopak, dnes ich musí aktívne formovať a manažovať, inak bude obyčajný jednotlivec bezmocný. Predstavujem si, že tento týždeň bude väčšina ľudí v Texase, na Floride a v Portoriku rada, keď začuje slová „Som z vlády, som tu, aby som vám pomohol.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie