Denník N

Biskupi by nemali stáť nad akademickou slobodou

Ondrej Prostredník, evanjelický teológ.
Ondrej Prostredník, evanjelický teológ.

Ak lídri cirkví trvajú na zachovaní svojej slobody zasahovať do podoby výučby teológie, ignorujúc akademickú slobodu, môžu tak robiť na vlastných a samofinancovaných seminároch a biblických školách.

Autor je teológ

Potrestanie známeho evanjelického docenta teológie Ondreja Prostredníka je ďalším znakom toho, že biskupi Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV) myslia svoj kultúrny boj vážne. A opäť ide o ľahko uchopiteľný prípad.

Minulý rok, pri faktickom vyhodení kaplána Jakuba Pavlúsa z cirkevnej služby, bol jedným z ústredných motívov kauzy jej sociálny aspekt. Mladý otec „tradičnej rodiny“ si musel hľadať prácu a nové bydlisko pre svoju manželku a dve novonarodené dcéry z dôvodu „príliš tolerantného“ postoja k iným podobám vzťahu. V prípade odobratia práva vyučovať na Evanjelickej bohosloveckej fakulte (EBF) zas ide o biskupský zásah do akademických slobôd a o trestanie vysokoškolského pedagóga za prejavenie občianskeho postoja.

Potrestanie má širší kontext

Nemali by sme však podľahnúť ilúzii: nejde tu len o trestanie jednotlivcov z pozície moci ani o nevyrovnaný vnútrocirkevný súboj konzervatívnych a liberálnych síl. Konanie biskupov pramení z pomerne jasnej predstavy o podobe cirkvi a celej spoločnosti.

Biskupi vo svojom rozhodnutí píšu, že Ondrej Prostredník „zneužíva (sic!) akademickú slobodu“, a to konkrétne na „ovplyvňovanie názorov mladých veriacich a študentov teológie“. Cirkev vydala stanovisko. Diskusia sa skončila. Študenti teológie, nehovoriac o veriacich, majú stanovisko cirkvi poznať a rešpektovať – diskusia z definície vyžaduje viac než len jedno „správne“ stanovisko, a preto sa nepripúšťa.

Tu je nutné priznať, že postoj biskupov je pochopiteľný. Ak si cirkev, ktorú vedú, predstavujú ako množinu pravoverných, za ktorých sú oni, najvyššie postavení klerici, osobne zodpovední, je ich neochota tolerovať vnútrocirkevný disent logická. Zároveň je pochopiteľná ich predstava o teologickom vzdelávaní: biskupi si môžu vybrať, či budú od budúcich kňazov vyžadovať lojalitu, nekritické akceptovanie cirkevných stanovísk a schopnosť spievať liturgiu či pateticky prednášať prejav z kazateľnice; alebo budú klásť dôraz na schopnosť kriticky myslieť a na ďalšie kompetencie absolventa humanitného univerzitného štúdia. Tieto dve predstavy sú navzájom nezlučiteľné – a biskupi, nielen v prípade ECAV, si už dávnejšie vybrali tú prvú.

Kultúrna vojna

V oblasti práv LGBT ľudí na Slovensku už desaťročia nenastal žiadny významný posun, výrazne sa však zmenila atmosféra v spoločnosti. Počet účastníkov na pochodoch Pride stúpol z desiatok či nanajvýš stoviek na tisíce – a ešte pred niekoľkými rokmi bolo nepredstaviteľné to, že o právach LGBT ľudí budú pozitívne písať a hovoriť aj teológovia a duchovní. Účasť Ondreja Prostredníka či Martina Kováča, diakona Starokatolíckej cirkvi v Česku pôsobiaceho na Slovensku, na pochodoch Pride v Bratislave, resp. v Košiciach bola len zavŕšením tejto zmeny.

Kriticky mysliaci teológovia uvažujúci v širších kontextoch než v rámci cirkevných stanovísk sú pre predstavu hierarchicky usporiadanej a poslušnej cirkvi vážnou hrozbou. Odpoveďou je zvýraznenie existujúceho charakteru teologických fakúlt na Slovensku. Fakúlt, ktoré nemajú primárne viesť k humanitnej vzdelanosti, ale k školeniu v pravovernosti a tréningu liturgickej remeselnej zručnosti.

Tu však problém definitívne opúšťa hranice vnútrocirkevného diskurzu. Nielen preto, že teologické fakulty sú ako súčasť univerzít financované z verejných zdrojov. Teologické fakulty na Slovensku produkujú značný počet absolventov, ktorí na súčasné otázky neodpovedajú po zrelej úvahe, ale len citátikmi z katechizmov a cirkevných stanovísk. Na kultivovanú diskusiu konzervatívne a liberálne zmýšľajúcich občanov, ktorí chcú v diskusii hľadať kompromisy a riešenia, má uvedený prístup neraz devastačný vplyv.

Riešenie?

V kauze zákazu pedagogickej činnosti Ondreja Prostredníka sa nehrá primárne o jeho zamestnanie, ale o jeho odkaz a právo na slobodné vyjadrenie názorov. On sám nie je existenčne závislý od EBF. Nie je tajomstvom, že platy akademických pracovníkov sú značne podhodnotené. Prostredník nie je nový Pavlús, ktorý by v priebehu niekoľkých dní prišiel o živobytie pre celú rodinu a zároveň o strechu nad hlavou. Ide tu o stret dvoch slobôd: akademickej slobody na jednej strane a slobody cirkví a náboženských spoločností na strane druhej.

Je chvályhodné, že dekan fakulty Ľubomír Batka naznačil, že cestou môže byť zaradenie Ondreja Prostredníka na pozíciu vedeckého pracovníka – to však nie je riešením podstaty problému. Autor tohto textu pozná doc. Prostredníka osobne, ako teológa a pedagóga. Ak v niečom vyniká, je to jeho schopnosť viesť študentov smerom od detských predstáv o náboženstve ku kritickému uchopeniu biblických textov, s ktorými pracujú – a následne k racionálnej reflexii viery samotnej. Robil to na pôde fakulty, ktorá na takýto intelektuálny prerod študentov nie je stavaná.

Ak Ondrej Prostredník nebude môcť ďalej vyučovať na teologickej fakulte, tak biskupi dosiahnu presne to, čo chceli. Je vedľajšie, či bude alebo nebude ďalej zamestnancom univerzity. Študentov vystavoval ťažkým otázkam, ktoré si vyžadovali rozmýšľanie nad odpoveďou. Nestačili naučené pravoverné formulky. Tomu je teraz koniec. Misia splnená.

Štúdium na Evanjelickej bohosloveckej fakulte

Na lepšiu predstavu – štúdium teológie na EBF dnes veľkoryso odzrkadľuje predstavy cirkvi. Popri očakávaných teologických predmetoch, gréčtine, hebrejčine, dejinách, filozofii či základoch kritického štúdia biblických textov musia záujemcovia o kňazskú službu absolvovať celú plejádu ďalších povinností. Sedem semestrálnych kurzov zameraných na hudbu a spev, šesť semestrov kazateľskej prípravy či štyri semestre prípravy na vyučovanie náboženstva – nerátajúc predmety z menovaných oblastí, ktoré sú už beztak zahrnuté medzi povinné predmety aj pre študentov, čo nemajú záujem o prácu v cirkvi. V neposlednom rade musí budúci kňaz absolvovať niekoľko praxí počas vianočných a veľkonočných sviatkov v cirkevných zboroch ECAV.

Študenti zavalení „praktickými“ povinnosťami tak počas štúdia často nemajú čas a priestor na kritickú reflexiu vlastnej viery. Ich pobyt na fakulte v mnohom opúšťa rámec univerzitného vzdelávania a prechádza do „výcviku budúcich farárov“.

Ako už bolo uvedené, takáto predstava cirkevných predstaviteľov o profile absolventa teológie je legitímna. Rovnako je však legitímnou aj otázka, či má byť takéto štúdium spojené s filtrovaním nekonformných pedagógov akreditované ako magisterské – a tiež, či má byť hradené z verejných zdrojov.

Riešenie: skutočná odluka cirkví a štátu

To, čo skutočne posunie problém smerom k riešeniu, je reálne uvoľnenie spojenia štátu a cirkví. Ak lídri cirkví trvajú na zachovaní svojej slobody zasahovať do podoby výučby teológie, ignorujúc akademickú slobodu, môžu tak robiť mimo rámca univerzít, na vlastných a samofinancovaných seminároch a biblických školách. Ak trvajú na nepoškvrnenosti študentov myšlienkami nekompatibilnými s vreckovým vydaním katechizmu, nie je dôvod na legitimizáciu takéhoto štúdia udelením akademického titulu.

Ak chce problém riešiť fakulta, nemusí preraďovať Ondreja Prostredníka na inú pozíciu. Jej akademický senát môže biskupom zobrať právomoc rozhodovať o podobe pedagogického zboru fakulty. V štatúte fakulty stojí: „EBF UK zaručuje na svojej pôde slobodu vedeckého bádania, výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovania ich výsledkov pri zachovaní práva Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku udeliť a odňať poverenie na vykonávanie pedagogickej činnosti na fakulte.“ Je na zvážení senátu fakulty, či druhú časť predmetného ustanovenia vypustí, alebo nie.

Ak chcú problém riešiť zákonodarcovia, môžu novelizovať zákon o vysokých školách tak, aby ďalej nepripúšťal to, že niektoré zákonné ustanovenia sa na teologické fakulty „vzťahujú primerane“. Alebo by aspoň mohlo byť uvedené vágne slovné spojenie nahradené jasnejšou právnou úpravou.

Alebo aspoň minimalistické riešenie: oddelenie teologického štúdia a prípravy duchovných. Samotné štúdium teológie by bolo humanitným vzdelávaním bez zásahov cirkví, a následne by fakulty a cirkvi mohli vytvoriť program pre absolventov teológie so záujmom o kňazskú službu – podobne, ako sú koncipované napr. programy „aplikovanej teológie“ na niektorých britských univerzitách.

Jasné je len to, že súčasné riešenie je najhorším zo všetkých dostupných. Umožňuje obmedzovanie akademickej slobody, šikanovanie pedagógov a degradáciu teologických fakúlt na farárske učilištia. Teológia ako angažovaná snaha o poznanie náboženskej tradície v historickom a kultúrnom kontexte do rámca univerzít jednoznačne patrí. Nesmie sa stať len slúžkou mocenských ambícií a aktuálnych nálad cirkevných predstaviteľov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie