SNS s Richterom kapitulovala, ale odnesie si malé víťazstvá: 13. plat, aerolinky a miesta na kandidátkach

Ak by ste začali menovať, čím všetkým Slovenská národná strana zdôvodňovala svoje nevyspytateľné kroky počas koaličnej krízy ťahajúcej sa už celý mesiac, bol by to dlhý zoznam.

V auguste úplne na začiatku išlo o „novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít“, aby „občania pocítili, že sa darí ekonomike“.

Nekonkrétne frázy o pár dní vystriedalo osem bodov ako 13. a 14. plat bez odvodov, zriadenie národných aeroliniek, investície do kúpeľníctva, pravidelné zasadnutia koaličnej rady či požiadavka, aby ministri Ficovej vlády verejne nekomentovali prácu svojich kolegov. No a potom sa toho začalo nabaľovať ešte viac, až to vyvrcholilo prekvapivo odvážnou výzvou na odvolanie ministra práce.

Kde SNS prehrala a čo bude v nasledujúcich dňoch prezentovať ako svoje víťazstvá?

Pád ministra Richtera – už bez šance

SNS pri ministrovi práce Smeru Jánovi Richterovi stupňovala tlak niekoľko dní. V polovici augusta ministra práce kritizovala prakticky neznáma poslankyňa Dankovej strany, Magdaléna Kuciaňová.

„Už pred rokom sa malo konať zásadnejšie, aby kauza netrvala dlho,“ vravela o škandále okolo Čistého dňa a niektoré médiá z toho vydedukovali, že žiada pád ministra. Kuciaňová to však takto nepovedala.

Na koaličnej rade žiadal Danko koniec ministra až týždeň po Kuciaňovej výroku, ani vtedy však nešlo o verejné slová. Otvorene to po prvýkrát povedala až koncom augusta podpredsedníčka strany Eva Smolíková, ku ktorej sa nakoniec tento týždeň pridal aj poslanecký klub.

Premiér Fico bol však nekompromisný. „Samozrejme, že ho neodvolám,“ odpovedal novinárom. „Minister Richter má moju absolútnu dôveru, je to človek, ktorý dosahuje fantastické výsledky,“ vysvetľoval.

Poslancom SNS na ich vlastnom klube dôrazne vysvetlil, že ak v parlamente zahlasujú za Richterovo odvolanie, bude to koniec vlády. Oni cúvli, Richter zostal ministrom a komentátori sa SNS za jej napínanie svalov vysmiali.

Post podpredsedu vlády – výhľadovo

SNS sa môže po symbolickej porážke s Richterom aspoň ako-tak zahojiť mocensky. Koaličné strany totiž nevylučujú, že jej ustúpia aspoň pri požiadavke získať post podpredsedu vlády.

Tí sú dnes traja: dvaja zo Smeru (Peter Pellegrini a Robert Kaliňák), podpredsedníčkou vlády je aj Lucia Žitňanská (Most-Híd).

Béla Bugár už povedal, že koalícia zrejme nebude mať problém, ak jeden z troch ministrov za SNS bude zároveň aj podpredsedom vlády. „O tom sme už hovorili dávnejšie, ja si myslím, že je to v poriadku. Kto to bude, je v kompetencii SNS,“ reagoval šéf Mosta-Híd.

V Smere vedia, že ide skôr o symboliku ako reálny vplyv a tiež nemajú veľa dôvodov SNS nevyhovieť. Aj keď sa z toho zároveň tak trochu smejú. „Vnímam to s úsmevom, pretože vidíme, aké majú problémy s obsadením ministra školstva a napriek tomu chrlia jednu požiadavku za druhou,“ povedal napríklad poslanec Ján Podmanický (Smer).

Tímy koaličných strán finalizujú prácu nad dodatkom ku koaličnej zmluve, ktorý by mohol byť hotový už začiatkom budúceho týždňa. Nová funkcia pre SNS sa tam teda môže objaviť.

Viac funkcií v regiónoch a župách – výhľadovo

Pre stranu s niekoľkými tisíckami členov je oveľa dôležitejšie, že počas koaličnej krízy sa v mnohých krajoch podarilo dohodnúť spoločný postup Smeru a SNS v jesenných župných voľbách.

Dankova strana napriek pôvodným plánom nenominuje hneď v štyroch krajoch vlastných kandidátov na županov (ešte pred niekoľkými mesiacmi strana hovorila, že svojho kandidáta na župana bude mať všade) a nepochybne za to čakala dobré miesta na kandidátkach na poslancov a čo je ešte významnejšie – funkcie v úradoch po župných voľbách.

Prečo je to dôležité? V SNS rebelujú viaceré okresné organizácie, ktoré nie sú spokojné s tým, ako si vládna koalícia rozdelila regionálne posty po minuloročných parlamentných voľbách.

„Dohodol sa algoritmus deľby moci, ktorý sa nedodržal. Z okresných úradov síce odišli niektorí smeráci, ale namiesto nich prišli mosťáci,“ sťažoval sa napríklad už bývalý trnavský okresný šéf SNS Patrik Zvonár.

Hneď po vypuknutí koaličnej krízy si ťažkal aj podpredseda SNS Jaroslav Paška. Hovoril, že Smer nepúšťa ich nominantov do regiónov a dohoda o užšej spolupráci v regiónoch bola súčasťou aj prvého uzmierovacieho vyhlásenia koaličných lídrov, ktoré médiám poslali ešte počas augusta.

Čo SNS nedostala v okresoch, si môže teraz nárokovať v krajoch. Pre Smer je to otázka, ktorá nie je taká akútna a budú sa ňou zaoberať až začiatkom budúceho roka, keď sa nové župné koalície chopia moci.

13. plat – výhľadovo a dobrovoľne

Pri svojej hlavnej programovej agende, 13. plate, SNS paradoxne ustúpila sama. Aj keď mesiace na bilbordoch sľubovala, že ho zavedie povinne, nakoniec obrátila a od augusta už hovorí o dobrovoľnom trinástom plate bez odvodov.

SNS si dokonca na Facebooku platila status, kde ľuďom radila, ako majú s peniazmi naložiť. Ďalší plat budú môcť využiť počas vianočných sviatkov, zimných a letných dovoleniek. Buď sa cestovaním obohatia o rôzne zážitky so svojimi príbuznými, alebo si zveľadia svoju domácnosť,“ vysvetľovala strana.

Premiér Fico povedal, že Smer je pripravený rokovať o 13. platoch, a minister financií Peter Kažimír v rozhovore pre Denník N potvrdil, že na ministerstve pripravujú koncept, ako by opatrenie mohlo v praxi vyzerať.

SNS by sa teda mohlo výhľadovo podariť 13. plat presadiť, aj keď to nebude tento rok a nakoniec v oveľa miernejšej forme, než plánovala. A hlásiť sa k nemu bude aj Smer, ktorý je už roky majstrom v komunikovaní sociálnych tém.

Kúpele a aerolinky – niečo málo sa podarí

Zriadenie slovenských aeroliniek a investičné stimuly do kúpeľníctva dostala SNS do svojich ôsmich požiadaviek, ktoré koaličným partnerom adresovala prvé dni po vypuknutí koaličnej krízy.

Pri kúpeľoch už SNS trochu vyhrala, vláda v auguste schválila daňovú úľavu pre kúpeľných hostí. Ak kúpeľný hosť preukázateľne zaplatí za kúpeľné služby aspoň 50 eur, môže si znížiť daňový základ o najviac 50 eur ročne. Z neho sa potom ráta daň z príjmov.

SNS by však do kúpeľov zrejme chcela naliať ešte viac peňazí. Stojí za pripomenutie, že k Dankovi má blízko podnikateľ a šéf Slovenského olympijského výboru Anton Siekel, ktorý ovláda Kúpele Dudince.

O kúpeľoch sa s Dankom rozprával aj Karol Konárik starší, menšinový spoločník v Kúpeľoch Sliač, ktoré sú ako jediné doteraz v rukách štátu. Konárik mladší je predstaviteľom SNS, hovorilo sa o ňom aj ako o možnom ministrovi školstva.

Reálne sú aj plány na zriadenie národných aeroliniek. Nápad neodmieta ani Smer, hľadá sa spôsob, ako by štátna firma reálne mohla fungovať tak, aby nevyrábala veľkú stratu.

Koaličné rady a lepšia komunikácia – formálne áno

Počas koaličnej krízy SNS oveľa častejšie ako programové priority spomínala, že sa k nej Smer a Robert Fico nepekne správajú. Premiérových poradcov vinili z konšpirácií s Matovičovým OĽaNO, Danko sa sťažoval, že mu Fico neberie telefón, a prekážala aj kritika iných členov Smeru voči SNS.

Z pôvodných ôsmich požiadaviek SNS voči koalícii boli hneď tri, ktoré sa týkali komunikácie. Danko žiadal, „aby ministri nekomentovali verejne prácu svojich kolegov“, „aby koaličná rada zasadala v pravidelných intervaloch“ a „aby sa na rokovanie vlády nedostávali návrhy, ktoré neprerokovala koaličná rada“.

Predseda SNS sa však sťažoval aj na to, že Smer s podobným voličom ako jeho strana preberá jeho témy. „Mám na mysli vcelku nečakanú a možno až propagačnú návštevu predsedu vlády v rezorte obrany, rovnako tak komunikačnú duplicitu tém, ktoré SNS otvorila v rezorte potravinárstva,“ vravel pre  týždenník Plus 7 dní.

Lenže práve demonštratívnou návštevou u ministra Petra Gajdoša (nominant SNS) dal premiér najavo, že niektoré témy nepustí a napríklad do prezbrojovania armády hovoriť bude.

Minister kultúry Marek Maďarič (Smer) či ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) zasa označili za neprijateľnú žiadosť SNS, aby sa verejne nevyjadrovali k iným ministrom.

Formálne však nepochybne k úprave vzťahov v koalícii príde, hovorí sa najmä o pravidelnom pondelkovom rokovaní koaličnej rady. Ďalším konfliktom v koalícii to však po kríze, v ktorej sa za jeden mesiac udialo priveľa zvratov, zabrániť nemusí.

Vyššie platy učiteľom – Fico už Dankovi ustúpil

Jeden z ústupkov SNS má Fico už za sebou. Išlo o platy učiteľom. Fico sľuboval zvyšovanie platov od tohto septembra a potom postupne až do roku 2020 iba v prípade, že sa školské odbory na tri roky vzdajú štrajkov.

No odbory podmienky Smeru odmietli a SNS sa jasne postavila na ich stranu. Strana vyhlásila, že rešpektuje a podporuje stanovisko školských odborárov, ktorí sa rozhodli nepodpísať memorandum o sociálnom zmieri.

„Nikto nemôže žiadať od odborárov, aby sa vzdali jedného zo svojich základných práv, a to je aj právo na štrajk,“ povedala podpredsedníčka SNS Eva Smolíková.

Vláda nakoniec učiteľom platy od 1. septembra zvýšila o šesť percent, no podľa premiéra učitelia stratili nárok na automatické zvyšovanie v nasledujúcich rokoch. Nepovedal však, že už učiteľom ďalej platy zvyšovať nebudú. Okrem toho, postupné zvyšovanie má vláda v programovom vyhlásení.