Denník N

Svätá vojna Klátikovho kalifátu

Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Miloš Klátik

Zdá sa, že súčasní evanjelickí biskupi na Slovensku si predstavujú cirkev ako poslušnú armádu, ktorá bez diskusie plní povely „zvrchu“.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je antropológ a predseda Akademického senátu
Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave

Ak si niekto občas prečíta komentáre na stránkach dennej tlače, nepochybne si všimne texty Ondreja Prostredníka, docenta Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Vyjadruje sa k rôznym témam v spoločnosti a nevyhýba sa ani otázkam, ktoré v prostredí slovenských cirkví pôsobia ako rozbuška. Presnejšie povedané, ako rozbuška nepôsobia ani tak otázky samotné, ako skôr postoje, ktoré autori ako docent Prostredník obhajujú.

Napríklad, že voči ľuďom homosexuálnej orientácie nemá cirkev postupovať represívne, ale naopak, že ich má prijať rovnako ako všetkých ostatných. Ak sa takíto ľudia rozhodnú kráčať spoločne životom v zodpovednom trvalom zväzku, potom by im cirkev nemala hádzať polená pod nohy, ale mala by im podať pomocnú ruku aj v podobe požehnania.

Mimochodom, je to už bežná prax v mnohých luteránskych, anglikánskych a mnohých ďalších cirkvách reformačnej tradície vo svete.

Nie však na Slovensku. Koncom augusta na Prostredníkove verejné vystúpenia zareagoval zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) listom, ktorým zbavujú docenta Prostredníka práva vyučovať teologické disciplíny. Toto rozhodnutie má viac rovín.

Prvou je rovina práva. Hoci sú u nás teologické fakulty súčasťou verejných univerzít, podľa zákona o vysokých školách môžu do ich interných predpisov zasahovať aj predstavitelia príslušných cirkví. Vnútorné predpisy fakúlt schvaľujú ich akademické senáty, pričom pri teologických fakultách sa k nim pred schválením podľa § 34 vysokoškolského zákona môžu príslušné cirkvi „vyjadriť“. Z tejto formulácie síce priamo nevyplýva, že by cirkvi mali právo veta, no vieme si predstaviť, že akademický senát teologickej fakulty nepôjde do konfliktu so svojimi biskupmi. Tým skôr, keď generálny biskup ECAV Miloš Klátik je zároveň riadne zvoleným členom senátu. Ak takýto senát odhlasuje štatút fakulty, v ktorom o udelení a odobratí tzv. kanonickej misie (oprávnenia vyučovať teologické predmety) rozhoduje zbor biskupov, potom pri striktnom výklade musia funkcionári fakulty poslúchnuť.

Je však aj viacero ďalších rovín, na ktoré nemožno zabúdať. Najdôležitejšou z nich je poslanie učiteľa na teologickej fakulte. Biskupi zdôvodnili svoje rozhodnutie frázami ako „Ondrej Prostredník zneužíva postavenie docenta Evanjelickej bohosloveckej fakulty a akademickú slobodu bádania na bezprecedentné ovplyvňovanie názorov najmä mladých veriacich a študentov teológie na postupné plazivé implementovanie názorov, ktoré sú v rozpore so stanoviskom ECAV na Slovensku“.

Nuž, ak je v myšlienkovom svete biskupov ECAV poslaním docenta teológie byť hovorcom cirkevných hodnostárov, potom majú smutnú pravdu. Lenže Prostredník nie je hovorcom ECAV na Slovensku. Vyjadruje názory, ku ktorým dospel svojím slobodným a kritickým bádaním, ako aj otvorenými diskusiami s ľuďmi zastávajúcimi rôzne názory. Ak považujeme teológiu za disciplínu, ktorá pomáha človeku lepšie chápať svet, potom by mal mať teológ nielen právo, ale priam spoločenskú povinnosť vyjadrovať sa k relevantným otázkam spoločnosti. O tom, či jeho pohľady obstoja, rozhodujú argumenty a nie autoritatívne vyhlásenia vrchnosti. Hoci na to biskupi majú formálne právo, mocenské rozhodnutie, s ktorým prišli, nie je vstupom do diskusie, ale jej zabitím.

Ďalšia rovina sa týka vzťahu dvoch spoločenských rol, ktoré predstavuje Ondrej Prostredník. Jednou je rola vysokoškolského pedagóga, druhou je postavenie publicistu. Tieto roly sa nedajú úplne oddeliť, no nesmú sa ani miešať. Ak sa docent Prostredník verejne vyjadruje k pálčivým spoločenským témam, nepochybne vychádza aj zo svojej odbornosti teológa. Neviem si však celkom predstaviť, ako by jeho verejné vystúpenia mohli mať vplyv na úroveň jeho teologickej práce a kvalitu výučby. A keby rovno takýto vplyv existoval, aj teológia ako každá iná akademická disciplína má svoje vlastné opravné mechanizmy, napríklad recenzovanie publikácií a kritickú diskusiu. Rozhodnutie biskupov odňať docentovi Prostredníkovi práva vyučovať preto nie je opatrením zlepšujúcim kvalitu výučby, ale jednoducho trestom z pozície moci.

Napokon je tu rovina, ktorú biskupi naznačili frázou o „plazivom implementovaní názorov“, ktoré idú proti stanovisku cirkvi. Zdá sa, že súčasní evanjelickí biskupi na Slovensku si predstavujú cirkev ako poslušnú armádu, ktorá bez diskusie plní povely „zvrchu“. Takéto chápanie cirkvi sa podobá skôr na kalifát než na cirkev v demokratickej spoločnosti. Klátikova (ne)svätá vojna proti odlišným názorom je tak v rozpore nielen s reformačnou tradíciou, ale dokonca aj s prostredím stredovekej univerzity, z ktorej Lutherova reformácia pred 500 rokmi vyšla.

Reformačné učenie sa zrodilo okrem iného aj z ostrých polemík. Aj dávno po Lutherovej smrti v evanjelickej cirkvi pôsobili mnohí teológovia, ktorí, rečou dnešných slovenských biskupov, „plazivo implementovali“ nepohodlné názory. Viacerých z nich si dnes vážime ako popredných mysliteľov, a to napriek tomu, že názory, ktoré hlásali, boli vnímané ako kontroverzné. Takým je napríklad celý prúd liberálnej teológie, ktorá vo svojich extrémoch siaha takmer až k ateizmu. No hoci nie sme povinní súhlasiť napríklad s Rudolfom Bultmannom a s jeho projektom demytologizácie Biblie, ak by ho boli vtedajší biskupi umlčali, prišla by dnešná teológia o významný a prínosný hlas. Otázkou teda je, kto v spore s Ondrejom Prostredníkom vlastne zneužíva svoje postavenie a aké ovocie to prinesie nielen pre slovenskú evanjelickú cirkev, ale aj pre úroveň diskusie v spoločnosti.

Komentáre

Teraz najčítanejšie