Denník N

Po Plavčanovom odchode sa ukazujú ďalšie pochybenia, na testovanie piatakov nevyčlenil peniaze

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Piataci tento rok neabsolvujú testovanie, nie sú na to peniaze. Ministerstvo školstva pritom dostalo viac peňazí ako vlani.

Zle rozdelené eurofondy nie sú zjavne jediným problémom, ktorý po sebe zanechal na ministerstve školstva Peter Plavčan. Po tom, čo na začiatku školského roka opäť chýbali učebnice, týždenník Trend zverejnil, že nie sú peniaze ani na celoštátne Testovanie 5.

Toto testovanie školám aj rodičom umožňuje zistiť, ako školáci v piatom ročníku ovládajú učivo. Vďaka testovaniu sa dajú porovnávať vedomosti žiakov v jednotlivých triedach, školách aj regiónoch.

Okrem toho sa dá vypočítať aj to, akú takzvanú pridanú hodnotu škola má.

Chýbajú peniaze

Na testovanie piatakov však teraz nie sú peniaze, pretože Plavčan ich nevyčlenil. Vlani stálo testovanie 330 147,40 eur s DPH.

„Vzhľadom na to, že rozpočtové zdroje ministerstva školstva sú limitované, tento rok nevieme Testovanie celoplošne zabezpečiť, aj napriek tomu, že sme hľadali aj ďalšie finančné možnosti, tak ako minulý rok,“ povedala hovorkyňa ministerstva Ivana Skokanová.

Analytik INEKO Peter Goliaš upozornil, že ministerstvo peniaze nevyčlenilo, aj keď dostalo viac peňazí ako minulý rok, a to o 154 miliónov eur. „Testovanie 5 je zlomkom tejto sumy. Podľa môjho názoru je informácia o výsledkoch Testovania 5 mnohonásobne hodnotnejšia,“ hovorí Goliaš.

Možnosť porovnávať výsledky v čase, medzi školami či triedami je užitočná pre učiteľov, pretože získajú spätnú väzbu. Pomáha aj riaditeľom škôl, pretože získavajú podklady pre hodnotenie práce učiteľov. Pre rodičov je testovanie doplnkovým zdrojom informácií pri výbere školy. Štát podľa analytika vďaka testovaniu môže prijímať opatrenia na znižovanie neželaných rozdielov medzi školami.

Ak sa dá testovanie ešte stihnúť, mala by podľa Goliaša Gabriela Matečná, ktorá v súčasnosti vedie rezort školstva, urýchlene uvoľniť peniaze. Na otázky, či sa o to bude snažiť, neodpovedala.

Vlaňajšie testovanie piatakov nedopadlo dobre. Ukázalo, že rozdiely medzi deťmi z bohatých rodín a tých zo slabšieho sociálneho prostredia sú priepastné.

Priemer z  celého Slovenska bol z matematiky aj zo slovenčiny vyše 60 bodov. Deti zo sociálne slabého prostredia v tých istých testoch získali zhruba tretinu bodov, pri matematike dokonca len 24 percent.

Otestujú len niektorých

Vlani to bolo po prvýkrát, keď piataci takýto test písali.

Okrem nich píšu pravidelné testy vyše desať rokov aj deviataci. Tí budú písať test aj tento rok.

Piataci píšu testy v novembri. Niektoré školy ich písať budú, ale len elektronicky, lebo to je najlacnejšie.

Nebude však urobené testovanie na všetkých školách. Vzorka sa bude vyberať podľa toho, či má škola dobré pripojenie na internet a dostatočný počet počítačov. „Je to len riešenie na tento rok,“ povedala Skokanová.

Od budúceho roku chcú celoštátne testovanie opäť urobiť, budú sa snažiť získať peniaze, aby sa testovanie mohlo urobiť na každej škole. „Vždy to však závisí od toho, ako je rozpočet schválený,“ tvrdí ministerstvo.

Analytik: Je to krok späť

Testovanie už dlhodobo vzbudzuje diskusiu, Goliaš patrí medzi zástancov testovania. Zrušenie celoštátneho testovania 5 je podľa neho krok dozadu, ktorý je v rozpore s princípom projektu „Hodnota za peniaze“.

„Testovanie 5 je kľúčovým predpokladom pre zistenie pridanej hodnoty zo slovenského jazyka a matematiky na druhom stupni základných škôl, čo je dôležitý indikátor kvality, alebo ‚hodnoty‘, ktorú tieto školy prinášajú za verejné zdroje,“ povedal Goliaš. Bez toho, aby boli dáta z piateho ročníka, sa to urobiť nedá.

Zavádzanie štandardizovaných testov je podľa Goliaša jednou z najdôležitejších zmien v školstve za posledné roky, ktoré zlepšujú údaje o výsledkoch žiakov a môžu vypovedať o kvalite škôl.  „Namiesto rušenia testov by ministerstvo malo začať o žiakoch zbierať ďalšie údaje, ako napríklad sociálno-ekonomické charakteristiky, ktoré by pomohli očistiť výsledky o vplyv mimoškolských faktorov,“ povedal.

Navrhuje, aby sa testy rozšírili aj o anglický jazyk, prírodné vedy alebo hodnotové otázky týkajúce sa napríklad vnímania demokracie, aby sme získali širší obraz o kvalite vzdelávania.

„Údaje z Testovania 5 môžu byť prínosné, ale azda minimálne rovnako užitočné by boli aj každoročné podrobnejšie testovania na vzorkách žiakov, ktoré by slúžili na hodnotenie vzdelávacieho systému,“ povedal šéf Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva Matej Šiškovič.

Je však tiež podľa neho pravda, že bez celoplošných údajov nebude možné v budúcnosti na základe porovnania výsledkov v Testovaní 5 a Testovaní 9 vypočítať takzvanú pridanú hodnotu základných škôl na druhom stupni pre konkrétne dva predmety za rok, keď sa celoplošné testovanie neuskutočnilo.

„Význam pridanej hodnoty vidíme predovšetkým v jej možnosti poskytnúť školám také informácie, ktoré im môžu sprostredkovať externú spätnú väzbu v oblasti výsledkov žiakov v testovaných oblastiach a zároveň môžu slúžiť ako východisko pre podporné opatrenia zo strany štátu,“ povedal Šiškovič.

Riaditeľ školy: Dá sa to aj bez testovania

Testovanie má však aj odporcov. Tým je napríklad riaditeľ Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave Roman Baranovič.

„Testovanie 5 v podobe celoštátnych manévrov, keď sa presúvajú tisícky učiteľov medzi školami, zodpovedný pracovník školy musí naštudovať niekoľko desiatok strán hrubú príručku, rozložiť stoličky v triedach do jediného správneho vzoru a podobne a to všetko v mene 100-percentnej objektivity a nefalšovania spolu so státisícmi eur minutými na kuriérov a firmu, ktorá testy vyhodnocuje, som nikdy nepovažoval za správne,“ hovorí.

Neverí ani tomu, že testovaním piatakov a deviatakov sa dá merať pridaná hodnota. „To je úplná fikcia, už len preto, lebo zo škôl pravidelne odíde tretina najšikovnejších detí na osemročné gymnáziá. Nehovoriac o tom, že na výsledky detí v testovaní má vplyv oveľa viac faktorov, ako len výkon školy,“ povedal. Nedá sa to aj preto, lebo slovenský jazyk a matematika ukazujú len časť z toho, čo sa na škole učí.

Napriek kritike vidí aj pozitívne stránky testovania piatakov. Ukazujú napríklad užitočnú spätnú väzbu učiteľom, vedeniu školy, ale aj rodičom o tom, ako sa na prvom stupni podarilo naučiť deti učivu požadovanému štátnym vzdelávacím programom.

„Kvalitné zadanie Testovania 5 malo tiež moc ‚diktovať‘ tón diskusii o tom, čo sa školy majú snažiť na prvom stupni učiť – napríklad čítať s porozumením,“ povedal riaditeľ školy.

To sa však podľa neho dá, aj keď nebude testovanie – stačí, ak bude zverejnené zadanie testu Testovania 5 a školy ho budú môcť využiť vo vlastnej réžii a budú zodpovedné svojim radám na školách alebo zriaďovateľovi.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie