7 dobrých správ: Pod talárom nenosím odznak, pod talárom mám srdce, hovorí americký sudca

1. Parížskemu ovzdušiu pomáhajú zo strechy bylinkami

Náhla vôňa bazalky a mäty zavanie ku chodcom, ktorí míňajú budovu parížskeho dopravného podniku RATP na východe Paríža. Niektorí okoloidúci zdvihnú hlavu a snažia sa zistiť, odkiaľ čerstvá vôňa pochádza. Tak opisuje France 24 skúsenosti z administratívnej štvrte hlavného mesta Francúzska, kde na jednej zo striech vyrástla biofarma.

„Teraz nám tu toho rastie toľko, že to musíme každý deň zbierať,“ povedal pre France 24 Michel Desportes, jeden zo zakladateľov netradičnej farmy start-upu Aéromate. Okolo rastlín zatiaľ bzučia včely a svet na streche dopravného podniku vyzerá, akoby ani nepatril do smogom zamoreného mesta.

Farma, ktorú rozbehli vlani v lete, je jedným z parížskych poľnohospodárskych projektov, ktorými chce vedenie mesta zlepšiť ovzdušie. Do roku 2020 plánuje premeniť nevyužívaných 330-tisíc metrov štvorcových na oblasť určenú mestskému poľnohospodárstvu.

Sur un toit de la RATP à Paris, une ferme maraîchère https://t.co/WrYSWQPSZf #AFP pic.twitter.com/yUFi017Oea

— Agence France-Presse (@afpfr) August 26, 2017

2. Ruské letušky odškodnili za diskrimináciu

Konečne tu máme dobrú správu z Ruska. Moskovský súd dal za pravdu dvom letuškám, ktoré obvinili dopravnú spoločnosť Aeroflot z diskriminácie na základe ich „telesných rozmerov“.

Súd nariadil dopravcovi, aby odškodnil Jevgeniju Magurinovú a Irinu Jerusalimskú za to, že ich preložili z lukratívnych letov na dlhšie vzdialenosti, pretože mali konfekčnú veľkosť 48. Obe tvrdili, že v Aeroflote existovala prax pravidelného fotografovania a merania všetkých letušiek a tie, ktoré boli „priveľké“, premiestnili z lepšie platených a prestížnejších medzinárodných letov.

Rozhodnutie označila Magurinovej právnička Xénia Michajličenkovová za víťazstvo. „Nežalovali sme ich kvôli peniazom. Chceli sme, aby súd uznal, že takto sa s ľuďmi zaobchádzať nesmie,“ cituje agentúra AP Michajličenkovovú.

Odškodnenie je však podstatne nižšie, ako žiadala Magurinová, ktorá zažalovala dopravcu začiatkom tohto roka. Chcela tiež, aby súd uznal, že bola diskriminovaná na základe pohlavia. Aeroflot medzitým všetky obvinenia poprel.

3. Viedeň, Tallinn aj Teherán investujú do verejnej dopravy

Viedenské metro rozšírili o päť staníc. Predĺženie trasy sa týka linky U1 na juhovýchode mesta. Po piatich rokoch výstavby tak cestujúci môžu nastupovať na 109 staniciach viedenského metra.

Rozšírenia sa dočkalo aj metro v Teheráne, ktoré povedie až na letisko imáma Chomejního. Zahraniční turisti aj domáci tak nebudú odkázaní na presun taxíkom, keďže linka číslo 8 bude premávať 24 hodín.

Rozvoj vo verejnej doprave hlási aj hlavné mesto Estónska, kde električkovou trasou spojili centrum s medzinárodným letiskom. Lístok na jednu jazdu električky stojí dve eurá a cesta trvá 15 až 17 minút. Registrovaní obyvatelia Tallinnu pritom smú MHD využívať zadarmo.

4. Čech prekonal rekord v lezení

Adam Ondra z Česka zdolal najťažšiu športovú lezeckú cestu v nórskom Flatangere a vytvoril tak nový stupeň obťažnosti 9c. Doteraz najťažšie cesty mali stupeň 9b+ a na svete sú celkovo tri. Všetky ich preliezol len Adam Ondra, iba španielsku cestu La Dura Dura zdolal americký lezec Chris Sharma.

Na zdolanie novej obťažnosti sa Ondra intenzívne pripravoval rok. Vlani prekonal v rekordnom čase legendárnu stenu Dawn Wall.

„Ráno som mal pocit, že je to len ďalší deň na projekte. Nebol ničím výnimočný. Bolo teplo, ale vzduch bol svieži a suchý. Necítil som však žiadny tlak, psychicky som bol úplne v pohode a to bolo pre prelez kľúčové. Na konci cesty, keď som vedel, že som to dokázal, som cítil zvláštne emócie. Ani som nedokázal zakričať od radosti, len som tam visel v lane a v očiach cítil slzy. Toľko radosti, úľavy, vzrušenia v jednom momente,“ povedal pre ČT24 Ondra, ktorého výkon v lezení prirovnal britský Guardian k Usainovi Boltovi v šprinte.

5. Bratislavské námestie získa novú podobu a slobodu

Bratislavské Námestie slobody získa novú podobu vďaka medzinárodnej architektonickej súťaži. Podľa hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad by tam mala pribudnúť zeleň, lavičky a zmiznúť by mali bariéry.

„Z Námestia Klementa Gottwalda sa námestie premenovalo v roku 1989 na Námestie slobody. Necítiť ju tu však,“ povedala Konrad pre Denník N. „Ľudia sa nemôžu dostať do priestorov so zeleňou, čo by sme chceli iniciovať. Bezbariérovo sprístupniť všetky plochy, čiastočne aj fontánu.“

Návštevníci námestia by mali mať možnosť pripojiť sa na Wi-Fi a primátor mesta Ivo Nesrovnal sľubuje kultúrne akcie a zvažuje tiež galériu.

6. Rooseveltova nemocnica má prvú poradňu pre pacientov

Banskobystrická nemocnica má prvú pacientsku poradňu. Pacienti tak dostanú odpovede napríklad na otázky, ako si vybaviť kúpeľnú liečbu, invalidný dôchodok, alebo kam sa obrátiť so svojím zdravotným problémom. Na to všetko zatiaľ odpovedala Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) v Bratislave, na ktorú sa mohli mimobratislavskí pacienti obrátiť len listom alebo telefonicky. Teraz je AOPP aj v Banskej Bystrici, kde budú jej zástupcovia radiť pacientom osobne.

„Pacienti často nevedia, kde hľadať pomoc v ťažkých životných situáciách, ani to, na čo všetko majú nárok. Často si svoje nezodpovedané otázky nechávajú pre seba, len niektorí naberú odvahu a hľadajú pomoc,“ povedala pre RTVS viceprezidentka AOPP Miroslava Fövényes.

Svojich zástupcov budú mať v poradni pacientske združenia zamerané na onkologické a hematoonkologické diagnózy, ochorenia pečene, či reumatici. Rady budú pacientom poskytovať aj ľudia, ktorí dané ochorenie sami prekonali a prešli si celou liečbou.

Poradňa pre pacientov v nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici je prvá v rámci pilotnej fázy projektu siete pacientskych poradní, ktoré budú vznikať aj v ďalších mestách a nemocniciach na strednom a východnom Slovensku. V tej banskobystrickej ju pacienti nájdu v návštevnej hale v lôžkovej časti nemocnice.

7. Sudcovi pri rozhodovaní občas pomáhajú deti

Americký sudca Frank Caprio je hviezdou internetu aj sociálnych sietí. Môže za to jeho láskavosť, pochopenie a nekonvenčné metódy, ktorými sa riadi pri svojich rozhodnutiach.

„Myslím si, že by sme mali brať do úvahy, či je niekto chorý, či niekomu zomrela matka alebo či má hladujúce deti,“ povedal podľa ČT24 80-ročný sudca. „Všetky tieto životné situácie sú pre mňa dôležité. Pod talárom nenosím odznak. Pod talárom mám srdce.“

Bonus: Kazachstan môže mať opäť tigre

Do Kazachstanu sa majú vrátiť voľne žijúce tigre. Sľubuje to projekt na vytvorenie prírodnej rezervácie a obnovu lesa, ktorý by mal zvieratám z iných častí Ázie poskytnúť dostatok potravy.

Ak by sa to nakoniec podarilo, Kazachstan bude prvou krajinou na svete, v ktorej budú opäť žiť divoké tigre. Projekt, ktorý podporuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF), počíta s tým, že zvieratá by do regiónu Balchaš mohli premiestniť v roku 2025.

„Vďaka dlhoročnej úzkej spolupráci medzi odborníkmi na ochranu prírody z Kazachstanu a Ruska sme zistili, že najlepším územím na obnovu prosperujúcej populácie tigrov je oblasť Balchaš,“ cituje Guardian Igora Chestina z WWF. „Naša pokračujúca spolupráca bude kľúčom na úspešné vytvorenie novej rezervácie, obnovu vzácnych pôvodných druhov a v priebehu niekoľkých rokov na dosiahnutie výnimočného cezhraničného premiestnenia divokých tigrov do strednej Ázie.“