Denník N

Zahalili oči sochám a bojujú za ÚPN: Stále nám pripomínajú, že my sme za socializmu nežili

Foto N – Tomáš Benedikovič

Iniciatívu mladých ľudí Pamätaj si mnohí všimli po tom, ako červenou páskou zahalili oči sochám. Juraj Šeliga, ktorý je hovorcom iniciatívy, zdôrazňuje, že neobhajujú šéfa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka, ale ústav ako taký.

Juraj Šeliga (27) sa narodil v Dolnom Kubíne. Venuje sa ústavnému právu a právnej teórii. Študoval morálnu a právnu filozofiu v Kolégiu Antona Neuwirtha, je absolventom politických vied na John Jay Institute vo Filadelfii v Spojených štátoch. Aktuálne dokončuje doktorát na Právnickej fakulte TU v Trnave. Pôsobí ako hovorca iniciatívy Pamätaj.

Hovoríte, že ste mladí ľudia a nie politici. Že vám len záleží na odhaľovaní minulosti tejto krajiny. Kto teda vlastne ste?

Mnohí z nás sú študenti vysokých škôl a niektorí sme tesne po škole.

Vy osobne?

Práve si robím doktorát z ústavného práva na Trnavskej univerzite.

Poznali ste sa už predtým, alebo vás spojila až iniciatíva?

Sme síce z celého Slovenska, ale väčšina študovala tu na západe – či už v Bratislave, alebo v Trnave. Chodili sme aj do Kolégia Antona Neuwirtha, čo je ročný program počas vysokej školy. To nás spojilo. A okrem toho, ak sa človek zaujíma o veci verejné, tak si automaticky uvedomuje, nakoľko je dôležité, aby sa história neopakovala. O to viac, keď tu dnes máme kopec extrémizmu a zjednodušenia typu, že nie som historik, tak o holokauste nič neviem. Alebo že za komunizmu bolo lepšie. Nehovoríme o čierno-bielom videní, lebo tak sa história vnímať nemá, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby mladí ľudia poznali históriu. A rovnako podstatné je, aby sa zaujímali o dianie, pretože stále počúvame, že mladí sa o nič nezaujímajú.

Máte pocit, že vaši rovesníci sa zaujímajú o to, čo sa tu deje?

Ako kto. Ja som z Oravy a niektorí moji bývalí spolužiaci si sami od seba neotvoria knihy o histórii, aby ich študovali. Keď si však spolu sadneme na pivo a bavíme sa, tak ich to zaujíma a pýtajú sa. Keď niekam prídeme na stretnutie ako iniciatíva Pamätaj, hoci aj s politikmi, tak na nich vidieť, že nás nevedia zaradiť. Rozmýšľajú, do ktorej škatuľky patríme. S tým, že sme vraj „krajňákovci“, teda stúpenci súčasného šéfa ÚPN, sa napríklad stretávame stále. Pýtajú sa, či sme nejaká mladá politická akadémia. Keď im vysvetlíme, že naozaj nám ide len o históriu a inštitúciu ÚPN ako takú, tak začnú počúvať a ich reakcie sú na 90 percent pozitívne.

Video: Richard Stanke rozpráva príbeh Alfreéda Wetzlera

Stále vás teda podozrievajú, že ste nevznikli len tak, ale je za vami nejaká politická strana?

Áno. Alebo nás obviňujú, že sme vznikli z iniciatívy niektorých zamestnancov ÚPN, ale tak to naozaj nie je. Šéfa ÚPN Ondreja Krajňáka som napríklad videl po prvý raz naživo tento týždeň počas verejnej diskusie. Nikdy sme sa s ním nekoordinovali ani neradili. Vôbec nejde oňho.

Musíte stále vysvetľovať, že spúšťačom iniciatívy bola novela zákona koaličných poslancov, ktorá má zmeniť fungovanie ústavu, zosadiť jeho šéfa do pozície člena správnej rady a že by mala po novom rozhodovať rada ako kolektívny orgán?

Presne. Toto „podhubie“ mladých ľudí tu bolo dlho. A naozaj nás do istej miery vyprovokovali aj hlasy, že mladí sa o nič nezaujímajú. Tak sme si povedali, že kedy, ak nie teraz sa treba ozvať?

Inšpirovali vás študenti, ktorí organizovali protikorupčný pochod?

Samozrejme, že ich vnímame. My sme sa však o ÚPN a o históriu krajiny zaujímali aj predtým. Je však dobré, že sa mladí ľudia zaujímajú o spoločenské dianie a angažujú sa.

Z čoho platíte svoje aktivity?

Podporujú nás mnohí ľudia, ktorí veria, že verejná a odborná diskusia o činnosti ÚPN je dôležitá a táto novela nerieši inštitucionálny, ale personálny problém. Evidencia všetkých darov je verejne dostupná na transparentnom účte.

Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Prečo je tá novela vlastne taká zlá?

Navonok všetci hovoria, že im ide o transparentnosť a lepšie fungovanie ústavu. Po prvom prečítaní je však zrejmé, že ide o riešenie personálneho problému. Novelou riešia napäté vzťahy v ústave, čo zdôrazňovali aj na rokovaní ľudskoprávneho výboru parlamentu. A zdá sa mi, že SNS sa týmto zámerom ani netajila a verejne o tom hovorila. My si však myslíme, že ak ide o napätie medzi správnou a dozornou radou a šéfom ústavu, tak sa to nemôže riešiť novelou.

Funguje inak ÚPN dobre a plní si svoju úlohu?

Ústav tu už funguje pätnásty rok, takže čas na nejakú reflexiu tu naozaj je. Vzťahy v ústave nie sú dobré. Takže áno, treba sa nad tým zamyslieť. Možno aj v ÚPN by sa mali zamyslieť nad tým, či všetko robia dobre a či netreba rozšíriť obdobie, ktoré skúmajú.

Napríklad?

Dnes sa venuje obdobiu od vzniku vojnového slovenského štátu po rok 1989. Nemalo by to byť od Mníchovskej dohody po zánik Štátnej bezpečnosti? Mnohí predsa hovoria, že ŠtB skartovala zväzky. Alebo napríklad v ústave nie sú zväzky Verejnej bezpečnosti, ktorá často pomáhala a robila nadprácu pre ŠtB.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie