Je (anti)feministické nechať na rande zaplatiť účet muža?

„Raz ma pozval na rande bývalý kolega. Rozumeli sme si v profesionálnych veciach, mali sme podobné názory na mnohé spoločenské záležitosti a bola tam aj sľubná miera fyzickej príťažlivosti, ale v bývalom zamestnaní platili prísne pravidlá, pokiaľ išlo o vzťahy na pracovisku. Keď som prestúpila inde, situácia sa zmenila. Išli sme na drink do jedného vychyteného baru, dobre sme sa bavili, drinkov bolo niekoľko. Keď barman môjmu spoločníkovi posunul účet, podal mu svoju kreditku a čiastočne vtipne, čiastočne vážne sa ma opýtal: keďže si feministka, nemali by sme ísť pol na pol? Vtedy som nevedela, či sa mám uraziť, zasmiať, vrátiť mu polovicu úhrady alebo čo. Pokazilo mi to celú schôdzku. Úprimne ma zarazilo, že nie je galantný, ale potom, keď som doma ‚odfučala‘, som si uvedomila, že jeho otázka má isté rácio, lebo veď sme si rovní,“ rozpráva 36-ročná architektka Barbora, ktorá o sebe hovorí, že je feministka a že vo svojej brandži bojuje s predsudkami a so sexizmom kolegov či klientov.

Jej dilema a pochybnosti nie sú ničím neobvyklým. Otázky, či, ako dlho od prvého rande, a za akých okolností je vhodné, aby sa obaja z páru podieľali na úhrade účtu, prišli celkom prirodzene s emancipáciou, zmenou kultúry randenia, formy spolužitia a aj s tým, že už nie vždy platí, že muž zarába viac ako žena.

Aká je etiketa

Aj uznávaný odborník na etiketu Ladislav Špaček v minulosti tvrdil, že muž, ak ide o partnerskú schôdzku, by mal platiť vždy a za každých okolností a všetko (reštaurácia, kaviareň, lístky na podujatia), ale uznal, že pokrok sa nedá zastaviť a pravidlá sa uvoľňujú a že žena môže platiť, respektíve sa podieľať na úhrade. Trvá však na tom, že prvé rande by malo byť stále v réžii muža. Taký je úzus vo viacerých krajinách a viac či menej aj medzi mladou generáciou, ktorá už toľko neuznáva formálnosti a bazíruje skôr na rovnosti.

Čo však, ak rande iniciuje žena, čo dnes nie je celkom nepredstaviteľná situácia? Dodržiava sa všeobecne akceptované pravidlo, že platí ten, kto pozýva? A čo v prípade, ak je evidentne jasné, že žene sa ekonomicky vodí lepšie ako mužovi?

„Pred pár rokmi som išla na rande s bývalým spolužiakom zo základnej. Ja pracujem v strednom manažmente veľkej medzinárodnej finančnej inštitúcie, on je sanitár a keďže obaja pochádzame z jednej dediny, vedela som, že ešte aj pomáha ovdovenej mame. Pozval ma do reštaurácie, ale vyhovorila som sa na náhlu zmenu programu a povedala som, že stíhame len kávu. Pripadalo mi trápne nechať sa od neho pozvať na obed, a nechcela som ho dostať do rozpakov tým, že navrhnem, že pôjdeme na polovicu. Prvé rande tak bolo na ňom. Chodili sme spolu skoro rok, platili sme pol na pol, ale nikdy sme neboli v naozaj drahej reštaurácii, a to vôbec nehovorím v zlom. Ja som potom dostala ponuku v Hongkongu a vzťah na diaľku nám nevydržal,“ zveruje sa 40-ročná Kristína.

Hovorí, že roky pracuje so ženami s nadpriemernými príjmami a dobrým postavením a medzi nimi sa názory na to, ako sa vyrovnať s platením na schôdzkach, líšia. Sú také, čo nechcú, aby im muž platil čokoľvek, lebo sa považujú za feministky. A sú také, čo si myslia, že muž by mal platiť minimálne na prvom rande, a tiež si hovoria feministky.

Je to rovnosť?

Znie to rozporuplne, ale len na prvé počutie. Viaceré feministky totiž tvrdia, že medzi mužmi a ženami neexistuje rovnosť, už len preto, že ženy stále zarábajú menej ako muži. Z toho dôvodu je teda nefér, aby sa rovným dielom podieľali na platení.  Možno šokujúci, ale v jadre pravdivý argument tiež hovorí, že ženy napríklad pre vyššie ceny kozmetických prípravkov či služieb stojí viac už samotná príprava na rande. Povedané natvrdo: ešte aj jednorazová žiletka, ktorou si žena oholí nohy, stojí viac ako tá, čo použije na strnisko na tvári muž.

Prečítajte si

Život ženy je drahší, lebo zväčša dlhšie žije, menej zarába a necháva si vnucovať ružovú

Otázkou je, či by sme sa mali riadiť týmto prístupom a pretláčať agendu rodovej rovnosti aj pri randení. Aspoň prvá schôdzka by mohla byť o mužskej galantnosti a o tom, že silná, sebavedomá, nezávislá, sebestačná žena nebude mať pocit, že stráca na dôstojnosti a „hodnote“, ak sa nechá pozvať, alebo že mu nebodaj niečo dlhuje.

Navyše, v niektorých kultúrach sa to, že žena na prvom rande mužovi navrhne spoluúčasť na platení, považuje za signál, že je zo schôdzky sklamaná, neplánuje sa s ním už stretnúť a chce s ním mať takpovediac vyrovnané účty. Možno by bola škoda takto prepásať šancu. Napokon, tá fáza dvorenia, keď muž prejavuje svoju štedrosť, je dnes veľmi krátka.

V dobe, keď ženy majú vlastný príjem a nie sú odkázané na muža, sa aj tak po čase očakáva, že preberú na seba časť finančných nákladov spojených s randením. 40 percent mužov a žien si myslí, že by sa to malo stať už v prvom mesiaci chodenia a 74 percent mužov a 83 percent žien to očakáva počas prvých troch mesiacov vzťahu. 44 percent mužov v prieskume Chapmanovej univerzity tiež povedalo, že by skončili vzťah so ženou, čo by sa nikdy nepodieľala na platení.

Experti hovoria, že pre dobrý a trvalý vzťah je vhodné, aby partneri hovorili o tom, ako budú riadiť svoje finančné záležitosti na začiatku vzťahu. Platí to pre fázu randenia a potom neskôr aj pre štádium, keď spolu začnú bývať, kúpia si väčšie veci či investujú do spoločného bývania či podnikania. Za mnohými rozvodmi a rozchodmi sú totiž aj finančné nezhody.

A napokon rada pre tie, čo sa naozaj necítia príjemne, ak muž zatiahne prvé rande a nechcú ani pôsobiť ako slon v porceláne a navrhovať, že za seba zaplatia. Vždy je šanca povedať, že nabudúce pozývate vy, či ešte v ten istý večer zájsť po večeri na drink či dezert a uhradiť účet.