Český lezec vytvoril nový stupeň obťažnosti, v nórskej jaskyni zdolal najťažšiu cestu sveta
Mladý rodák z Brna zaujal už vlani. Extrémne náročnú kilometrovú stenu v Yosemitoch preliezol za osem dní, čím o jedenásť dní prekonal rekord dvoch amerických lezcov, ktorí sa na výstup pripravovali celé roky.
Najnáročnejšie lezecké steny mali doteraz podľa takzvanej francúzskej klasifikácie obťažnosť 9b+. Na svete sú zatiaľ tri a všetky ich zdolal len dvadsaťštyriročný český lezec Adam Ondra.
Po prvej septembrovej nedeli už však obťažnosť 9b+ nie je maximom, ktoré človek dokázal pokoriť. Zmenil to práve Adam Ondra, ktorý v nórskom Flatangere vyliezol najťažšiu skalnú cestu sveta a stanovil nový stupeň lezeckej obťažnosti 9c.
Výstup mu trval 20 minút, príprava naň však zabrala Ondrovi celé mesiace. „Od úľavy a eufórie som ani nedokázal kričať, len som si sadol do lana a v očiach som cítil slzy,“ povedal o momente, keď skalný prelez dokončil.
Mal to byť len ďalší tréningový deň
Cestu so stupňom obťažnosti 9c objavil Adam Ondra už v roku 2013. Nachádzala sa v nórskej oblasti Flatanger, viedla cez žulovú jaskyňu a merala 45 metrov. Jej sklon bol približne 60 stupňov, čo znamená, že pre jej zdolanie bolo potrebné celý čas liezť v záklone.
Ondra mal v tom čase 19 rokov. Stenu vyčistil, pripravil na lezenie a odišiel. V hlave mal však plán, ktorý pracovne nazval Project Hard.
„Už vtedy sa mi zdala príliš náročná, ale teoreticky možná. Preto som ju na pár rokov zanechal. Posledné dva roky som ju však nosil v hlave,“ povedal.
K projektu Hard sa český lezec vrátil v roku 2016 a odvtedy mu obetoval celé mesiace. Do Nórska cestoval sedemkrát a pod žulovou stenou trávil mnohé hodiny. Postupne si cestu zospodu nacvičoval, plánoval jednotlivé kroky a hľadal spôsob, ako preliezť najnáročnejšie pasáže. Mnohé z nich si vyžadovali lezenie v krkolomných polohách, na ktoré sa Ondra pripravoval špecifickým tréningom spolu s fyzioterapeutom.
Čech postupne dokázal vyliezť stále vyššie, to, kedy a či vôbec cestu zdolá, však nevedel. Nedeľu 3. septembra preto považoval len za ďalší deň projektu, ktorý ho mal posunúť bližšie k cieľu.
Potreboval 150 pokusov
„Bolo teplo, ale vzduch bol svieži a suchý. Necítil som žiadny tlak, psychicky som bol úplne v pohode a to bolo pre prelez kľúčové,“ napísal Ondra v tlačovej správe po úspešnom skončení projektu. Prelez zvládol za 20 minút a ako prvý človek zdolal obťažnosť 9c.
„Bolo to zvláštne a špeciálne, pretože pri väčšine ťažkých ciest som si pri skončení napríklad zakričal od radosti a bola to taká hlasná eufória. Ale tentokrát akoby sa to nadšenie a úľava niekde zasekli a nemohol som robiť nič. Len som si sadol do lana a cítil som slzy v očiach,“ povedal Ondra v živom rozhovore pre Českú televíziu. „Mnoho mesiacov života zhrnutých v 20 minútach lezenia,“ dodal.
„Tá cesta ma nikdy neprestala baviť, ani napriek toľkému času, ktorý som na nej strávil.“ Čech neskôr povedal, že ak by mal spočítať všetky pokusy o výstup, bolo by ich približne 150. Avšak tie, keď išiel do steny s tým, že ju ide zdolať, boli len dva.
Nesmelý talent z Brna
Výkon Adama Ondru je pre lezcov míľnikom, že ho vytvoril práve 24-ročný rodák z Brna, však nie je prekvapením. Ondra je dlhodobo zrejme najlepším skalolezcom na svete. Vo svetovom rebríčku je lídrom, dvakrát vyhral svetový šampionát v lezení na obťažnosť a rovnaký titul získal aj v boulderingu – lezení na krátku vzdialenosť bez lana.
Lezeniu sa venuje od útleho detstva a sám hovorí, že až v predškolskom veku zistil, že existujú ľudia, ktorí nelezú. Viaceré medzinárodné víťazstvá dosiahol už v mládežníckych kategóriách, do povedomia širšej verejnosti sa však dostal až v novembri 2016.
Ondra vtedy zdolal Dawn Wall v Yosemitskom národnom parku a najťažšiu prelezenú stenu na svete zvládol v rekordnom čase. Kým Američania Tommy Caldwell a Kevin Jorgeson vyliezli na vrchol po rokoch príprav za 19 dní, Ondra strávil pod kolmou hladkou stenou len pár týždňov a vertikálny kilometer vyliezol za osem dní.
Vďaka výkonu v Yosemitoch sa talentovaný lezec dostal medzi desiatku najlepších športovcov Česka v roku 2016 a v ankete predbehol okrem iných aj Jaromíra Jágra. Na slávnostnom vyhlásení výsledkov však bolo poznať, že oblek s kravatou, veľký záujem médií ani strata anonymity mu nie sú prirodzené.
„Zatiaľ je to všetko pre mňa nové a mám trochu pocit, že sem nepatrím,“ hovoril na galavečere. Neskôr priznal, že veľký záujem médií ho po návrate z Dawn Wall vyčerpal a musel si na dva týždne oddýchnuť. „Po dvoch týždňoch mediálneho humbugu som si bol na pár dní v Taliansku trochu prečistiť hlavu, poloziť na skalách a na slnku. Takže teraz je to už dobré,“ uzavrel.
Šanca na olympijské zlato
V roku 2020 bude športové lezenie prvýkrát súčasťou olympijských hier a Adam Ondra by tak teoreticky mohol pomýšľať aj na zisk medaily. Hovorí však, že nad účasťou v Tokiu zatiaľ neuvažuje a sústredí sa na lezenie v prírode na skalách.
Aj rodák z Brna je jedným z mnohých kritikov systému olympijskej súťaže v lezení. Tá bude pozostávať z troch zásadne odlišných lezeckých disciplín, pričom zvíťazí ten, kto vo všetkých troch súťažiach nazbiera najviac bodov. Pretekať sa bude v lezení na obťažnosť aj v boulderingu, v ktorých patrí Ondra k svetovej špičke, tretej disciplíne, lezeniu na rýchlosť, sa však nevenuje.
„Určite by to bolo zaujímavé. Máme veľké šťastie, že je olympiáda práve v Japonsku, kde je lezenie veľký šport. Zatiaľ o nej však nepremýšľam. Mám svoje plány na skalách a tu sa chcem posúvať. A to, či začnem trénovať na olympiádu tento, alebo ďalší rok, je jedno,“ uzavrel.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
