Denník N

Nová európska krajina? Katalánci provokujú Španielsko, ale väčšinu za nezávislosť nemajú ani doma

Na Deň Katalánska sa chystali davy ľudí. FOTO - AP
Na Deň Katalánska sa chystali davy ľudí. FOTO – AP

11. september sa nespája len s útokom na dvojičky v New Yorku. V tento deň si Katalánci každoročne pripomínajú stratu nezávislosti vo vojne o španielske dedičstvo z roku 1714.

Deň Katalánska, respektíve La Diada, v minulosti strácal na význame. Posledné roky je však manifestáciou státisícových davov, ktoré volajú po osamostatnení sa od Madridu. Dnešný pondelok toho nebude výnimkou.

Volanie po nezávislom Katalánsku počuť nahlas napriek odporu španielskej vlády od roku 2012. Národné zhromaždenie Katalánska (ANC) vtedy zvolalo protesty na podporu odtrhnutia sa od Španielska. Vtedy sa začali dramatické vzťahy medzi centrálnou vládou v Madride a nespokojnou Barcelonou.

Španielsko tvorí 17 autonómnych regiónov a dve provincie na severe Afriky (Ceuta a Melilla). Hoci Katalánsko tvorí iba 6 percent z rozlohy krajiny a 16 percent z pohľadu populácie, jeho prínos pre Španielsko je obrovský. Vytvára viac ako pätinu zo španielskeho HDP, štvrtinu z celkového exportu krajiny a viac ako polovica (56,3 percenta) všetkých investícií do startupov smeruje práve do Katalánska.

Barcelona nie je známa len špičkovým futbalovým klubom. Je mimoriadne vyhľadávanou turistickou destináciou, čím prispieva k rozvoju cestovného ruchu, hoci veľká časť domácich by radšej turizmus zakázala.

Katalánci už jedno referendum mali

Veľká časť tohto ekonomicky silného regiónu si navyše myslí, že doplácajú na iné, hospodársky slabšie časti Španielska. Hlasy volajúce po nezávislosti Katalánska počuť výrazne od roku 2010. Ich výsledkom bolo Madridom neuznané referendum o nezávislosti v roku 2014. V ňom sa 80,72 percenta hlasujúcich vyjadrilo za rozchod so Španielmi.

Išlo iba o nezáväzné hlasovanie, pretože španielsky ústavný súd pred týmto novembrovým plebiscitom zakázal jeho záväznú formu. Španielsky minister spravodlivosti Rafael Catala vtedy označil hlasovanie, na ktorom sa zúčastnilo približne 40 percent oprávnených voličov, za „sterilnú a nepoužiteľnú blamáž“.

„Španielska vláda považuje tento deň za politickú propagandu organizovanú silami za nezávislosť, ktorá postráda akúkoľvek demokratickú právoplatnosť,“ povedal vtedy pre BBC.

Výsledok však len povzbudil ďalšie separatistické snahy a katalánsky parlament schválil v novembri 2015 rezolúciu, ktorá žiadala nové referendum. Španielsky premiér Mariano Rajoy tieto snahy okamžite odsúdil: „Hovorím to neustále, a dnes to zopakujem, španielska vláda nedovolí pokračovanie týchto tendencií. Katalánsko sa od nás neoddelí.“

Ďalšie referendum – 1. októbra

V Katalánsku to však nechcú počuť. V minulotýždňovom hlasovaní parlament podľa očakávania schválil zákon o nezávislosti Katalánska a taktiež zákon o prechode k samostatnému štátu. Ten sa stane účinným, ak sa Katalánci vyslovia za nezávislosť.

Premiér katalánskej regionálnej vlády Carles Puidgemont po tomto hlasovaní predstúpil pred poslancov a povedal: „Katalánsko rozhodne o vlastnej budúcnosti 1. októbra. Nikto nemá právomoci a silu na to, aby nám právo rozhodnúť sa vzal.“

Španielsky premiér opäť reagoval rázne, keď okamžite vyzval ústavný súd na prešetrenie legálnosti katalánskeho referenda. Vo štvrtok dal ústavný súd za pravdu španielskej vláde a zároveň oznámil, že začína trestné konanie voči celej katalánskej vláde a regionálnym zákonodarcom zahrnutým do referenda.

„Žiadne referendum o sebaurčení sa neuskutoční. Urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som tomu zabránil. Všetci spolu rozhodujeme o tom, čo patrí nám všetkým a našej krajine,“ povedal španielsky premiér pre Politico.eu.

Predstavitelia katalánskej vlády napriek tomu uviedli, že ak sa obyvatelia tohto regiónu vyslovia za nezávislosť, vyhlásia ju okamžite.

Madrid trvá na tom, že žiadny región nedisponuje právom zorganizovať referendum o niečom, čo ovplyvní celé Španielsko a jeho obyvateľov. Španielska vláda preto začiatkom júla poslala takmer tisícke katalánskych obcí list. Vyzýva ich v ňom na neorganizovanie referenda a hrozím im v opačnom prípade súdnym stíhaním.

Podpora nezávislosti klesá

Okrem tvrdého odporu zo strany Madridu však Puidgemont, ktorý vyhlásil, že je kvôli referendu ochotný ísť aj do väzenia, môže naraziť aj „doma v Katalánsku“. Myšlienka nezávislosti nie je v Katalánsku vnímaná výhradne pozitívne. Kým v decembri 2014 bolo podľa prieskumu Centre for Opinion Studies (CEO) zástancami nezávislosti 44,5 percenta opýtaných, podľa najnovšieho prieskumu sa toto číslo znížilo na 41,1 percenta.

Proti nezávislosti by hlasovalo 49,4 percenta opýtaných a až 56 percent z oslovených považuje usporiadanie referenda za nelegálne.

Medzi aktivistami vyzývajúcimi na uskutočnenie referenda, ktoré môže vyvolať v Španielsku najväčšiu krízu za posledných štyridsať rokov, je celý rad významných osobností z rôznych oblastí verejného života. Okrem hudobníka Petra Gabriela, bývalej futbalovej hviezdy a momentálne trénera Pepeho Guardiolu, držiteľov Nobelovej ceny za mier Desmonda Tutua a Adolfa Péreza Esquivela, známeho amerického filozofa a lingvistu Noama Chomského či už zosnulého významného sociológa Zygmunta Baumana sa k tejto výzve nedávno pripojil aj bývalý skvelý bulharský futbalista Christo Stoičkov či vdova po Johnovi Lennonovi Yoko Ono.

Nezávislosť Katalánska

Teraz najčítanejšie