Nechcú byť ovce, chcú ísť proti prúdu. Vedci zistili, že potreba líšiť sa motivuje konšpiračné predstavy
Z výskumu tiež vyplynulo, že až 25 percent ľudí verilo na vymyslenú konšpiračnú teóriu o nebezpečných protipožiarnych hlásičoch aj v prípade, že im povedali, že chybnú teóriu si vymysleli výhradne za účelom experimentu.
„Nebuď ovca“, je okrídlená fráza, ktorou prívrženci rôznych konšpiračných teórií atakujú ľudí, aby im vysvetlili, že iba keď pôjdu „proti prúdu“, konečne pochopia, že vlády nás práškujú (chemtrails), že dvojičky v New Yorku poslala k zemi riadená demolácia či ako v skutočnosti zomrel Milan Rastislav Štefánik.
Hypotézu, či ľudia, ktorí veria na konšpiračné teórie, zároveň vykazujú akúsi rebelantskú túžbu po výnimočnosti, ktorou by vybočili z „nudného davu oviec“, otestovali toto leto psychológovia Roland Imhoff a Pia Karoline Lambertyová, obaja z univerzity Johanna Gutenberga v nemeckom Mainzi.
Štúdia vyšla v časopise European Journal of Social Psychology.
Túžba líšiť sa a vynikať
„Schopnosť vystúpiť z davu a vynikať nad ostatnými je taká dôležitá súčasť ľudskej existencie, že ju vedci označujú za jeden z hlavných motívov ľudského správania. Ľudia, ktorí majú veľmi silnú potrebu odlišovať sa od ostatných, môžu byť obzvlášť náchylní zastávať konšpiračné teórie,“ píšu autori v úvode štúdie, prečo si myslia, že by konšpiračné teórie mohli byť spojené s túžbou po výnimočnosti.
Ako psychológovia postupovali? Na začiatku prvého experimentu, na ktorom sa zúčastnilo niečo cez 200 ľudí zo Spojených štátov, vyplnili účastníci dotazník, ktorý meral ich túžbu vynikať. Ľudia vyjadrovali súhlas s tvrdeniami typu: „Líšiť sa od ostatných je pre mňa mimoriadne dôležité.“
V ďalšom dotazníku vedci merali, či ide o ľudí s mentalitou konšpirátora. Pýtali sa ich otázky typu: „Väčšina ľudí ani netuší, akú veľkú časť našich životov určujú intrigy zosnované v utajení.“ Napokon ľudia vyjadrovali súhlas s 99 konšpiračnými teóriami, ktoré kolujú na internete.
Autori zistili, že čím viac sa ľudia považovali za výnimočných a odlišných od ostatných, tým viac mali mentalitu konšpirátora a hlásili sa ku konšpiračným teóriám. Imhoff s kolegyňou však upozorňuje, že vzťah nebol príliš silný a experiment si vyžaduje ďalšie zopakovanie v budúcnosti.
„Táto štúdia je v súlade s viacerými výskumami, ktoré poukazujú na istú antimainstreamovosť zástancov konšpiračných teórii. Na druhej strane vieme, že konšpiračné teórie sa efektívne šíria aj ako ‚oficiálna‘ správa prijímaná väčšinou a hlavnými médiami, napríklad v autoritatívnych režimoch. Veľa závisí od kontextu,“ povedal Vladimír Bahna z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, čo si myslí o zisteniach nového výskumu. Vedec sa dlhodobo venuje problematike konšpiračných teórií.
Pocity neistoty, bezmocnosti a straty kontroly
Bahnu sme sa opýtali, či ľudia, ktorí sa hlásia ku konšpiračným teóriám, vykazujú nejaké zvláštne znaky. „Pravdepodobnosť osvojenia si konšpiračných teórií zvyšuje pocity neistoty, bezmocnosti a straty kontroly. Viera v konšpiračné teórie je spojená s úzkosťou, nedôverčivosťou, vierou v paranormálne javy či nedostatkom kritického myslenia.“
Podľa vedca zo Slovenskej akadémie vied sa však nedá povedať, že by niektorá z uvedených vlastností bola dostatočnou alebo nevyhnutnou podmienkou viery v konšpiračné teórie. „Isteže existujú v tomto zmysle nejakí ideálni kandidáti, no v reálnom svete konšpiračné teórie zastávajú aj ľudia, ktorí sa vymykajú týmto charakteristikám. Niekedy dokonca konšpiračné teórie zachvátia väčšinu nejakej spoločnosti,“ dodal slovenský odborník.
Vedci v minulosti niekoľkokrát experimentálne overili, že ak ľudí zámerne stresujeme, takže u nich vyvolávame pocity úzkosti, straty kontroly nad vecami a bezmocnosť, uchyľujú sa k jednoduchým riešeniam, ktoré môžu fungovať ako hrubá záplata na inak nezrozumiteľný svet.
Bahna zo Slovenskej akadémie vied doplnil: „Mimochodom, presne to isté sa hovorí aj o náboženstve. Neistota však nemusí prameniť zo zložitosti. Mnohé konšpiračné teórie sú oveľa komplikovanejšie ako ich nekonšpiračné alternatívy, napríklad chemtrails. Prinášajú však iný druh vysvetlení, taký, ktorý odmieta náhodu a vidí úmysel a plán. Práve toto ich robí pre človeka jasnými, zrozumiteľnými a zmysluplnými, hoci samotný obsah môže byť úplný nezmysel.“
Nebezpečný „hyperzvuk“
V ďalšom experimente novej štúdie si Imhoff a jeho kolegyňa na amerických účastníkov vymysleli konšpiračnú teóriu, že protipožiarne hlásiče vydávajú zvláštny „hyperzvuk“, ktorý škodí ľudskému zdraviu.
Ľudí rozdelili do dvoch skupín podľa toho, či im povedali, že 81 percent Nemcov konšpiračnej teórii verí alebo jej rovnaký podiel Nemcov naopak neverí.
Ukázalo sa, že informácia o popularite konšpiračnej teórie nemala vplyv na celkovú vzorku, ale iba na tých ľudí, ktorí sa zároveň hlásili k mnohým konšpiračným teóriám. To znamená, že ak mal človek mentalitu konšpirátora, ku konšpiračnej teórii o nebezpečných protipožiarnych detektorov dymu sa prihlásil podľa toho, či ju v Nemecku zastávalo veľa alebo málo ľudí.
Ak išlo o mainstreamovú konšpiračnú teóriu, účastníkov experimentu s vysokou mentalitou konšpirátora neoslovila, pretože im nedodávala pocit výnimočnosti a jedinečnosti.
Autori zistili, že až 25 percent ľudí verilo na vymyslenú konšpiračnú teóriu o nebezpečných protipožiarnych hlásičoch aj v prípade, že im povedali, že teória je chybná a vymysleli si ju výhradne za účelom experimentu.
Najúčinnejšia je prevencia
Imhoff a jeho kolegyňa politikom a médiám radia, aby na prívržencov konšpiračných teórií zbytočne neútočili, pretože v nich iba pestujú pocit, že „nie sú ovce“, že „vystúpili z davu“, a teraz preto trpia.
Bahna poznamenal: „V médiách sa často stretám s tým, že zástancovia konšpiračných teórií sú zosmiešňovaní či priam mentálne patologizovaní. Hoci sú mnohé konšpiračné teórie vskutku smiešne a niektorí ich fanúšikovia môžu byť paranoidní, pochybujem, že by ich to presvedčilo.“
Odborník zo SAV vo výklade pokračoval: „Niektorí autori hovoria, že najúčinnejšia je prevencia, lebo s konšpiračnou teóriou prichádza aj nedôvera k zdroju oficiálnych informácií. Napríklad ľudia, ktorí rozumejú tomu, ako funguje očkovanie, sú menej náchylní podľahnúť antivakcinančným kampaniam.
No antivaxer neprestane veriť údajnej škodlivosti očkovania, aj keď mu bude očkovanie dôsledne vysvetlené. Proste už neverí vedcom. Veľa sa preto hovorí o vzdelávaní, školstve a kritickom myslení, no nie ku všetkým konšpiračným teóriám sa dá pristupovať takto preventívne.“
Už od staroveku
Bahnu sme sa opýtali, či sú konšpiračné teórie moderný fenomén, alebo ich poznáme z dávnej histórie. „Samotné konšpiračné teórie poznáme už od staroveku a v minulosti oveľa častejšie viedli k tragickým dôsledkom. Moderné spôsoby komunikácie vrátane internetu určite ovplyvnili úspešnosť ich šírenia, no je stále otázne, do akej miery. V súvislosti so sociálnymi sieťami sa napríklad hovorí, že človek v nich okolo seba vytvára istú sociálnu a informačnú ‚bublinu‘, ktorou používateľ selektuje informácie. Iné výskumy však naznačujú, že percento ľudí skutočne zastávajúcich konšpiračné teórie sa zásadne nelíši od obdobia pred nástupom sociálnych sietí a internetu.“
[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
