Kedy nechať dieťa doma samotné? Položte si pár otázok, ktoré vám pomôžu sa rozhodnúť

Píše Allison Kleinová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Tie deti tak rýchlo rastú. Sú čoraz bystrejšie, stávajú sa zodpovednejšími a dožadujú sa nezávislosti. Možno už nastal čas dovoliť im zostať občas doma osamote. Počkať… To naozaj? Doma osamote? Bez dospelého?

Bez dospeláckeho dohľadu sa toho môže pokaziť naozaj neúrekom. No experti tvrdia, že ak urobíme správne opatrenia, môžeme tento míľnik dosiahnuť skôr, získať tak želanú slobodu a dopriať deťom pocit zadosťučinenia. Z dlhodobého hľadiska to môže prispieť aj k posilneniu vzájomnej dôvery.

„Je to veľký krok k samostatnosti a môžeme ho považovať za dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa,“ vraví Patti Cancellierová z marylandského Programu na podporu rodičov (Parent Encouragement Program). „Úlohou rodičov je predsa vychovať z detí úplne samostatné osoby.“

Prečítajte si

Päť rád rodičom detí, ktoré už začali používať sociálne siete

Vnímajte signály

Niektoré z amerických štátov majú uzákonený najnižší vek, odkedy môžu ostať deti samotné. Napríklad v Marylande smiete nechať doma už osemročné dieťa, avšak bez mladších súrodencov. No väčšina štátov, vrátane Virgínie a Washingtonu D.C., má pre rodičov iba pokyny s odporúčaniami a nie zákony.

Deti sa nevyvíjajú rovnako rýchlo, porovnávanie nie je celkom namieste. Vyspelé desaťročné dieťa môže byť pripravené na väčšiu mieru slobody skôr ako nezrelé štrnásťročné. Experti na rodičovstvo sa zhodujú, že keď sa váš potomok začne vypytovať, či by mohol ostať sám doma, je to signálom, že už by mohol byť pripravený.

„Záleží na ich osobnosti aj na tom, akú zodpovednosť na nich doma kladiete,“ pripomína bostonská psychoterapeutka Michelle Visserová. „Bývajú vaše deti zlostné? Chcú vás držať za ruku, keď sa predierate davom ľudí? Čakajú, kým odídete z domu, aby si mohli na počítači prezerať stránky, ktoré im zakazujete?“ pýta sa odborníčka na rodičovstvo.

Prečítajte si

Sú naše deti naozaj priveľmi zaneprázdnené? A je na tom niečo zlé?

Štyri podmienky

Zisťovanie, či je dieťa pripravené zostať doma osamote, je postupný proces. Terapeutka a sociálna pracovníčka Ruthie Arbitová prišla s kontrolným zoznamom, ktorý má štyri body a vďaka nim sa môžu váhaví rodičia rozhodnúť, či nastal čas nechať deti samotné.

1. Bezpečnosť – Ak by vaše dieťa potrebovalo v prípade núdze opustiť dom, ocitlo by sa v bezpečnom prostredí? Bol by nablízku nejaký sused alebo známy, ktorý by mu dokázal pomôcť?

2. Zodpovednosť – Dokáže vaše dieťa dohliadnuť na mladších súrodencov, vybaliť nákup alebo si ustlať posteľ? Musíte mu v zime pripomínať, aby si dalo na hlavu čiapku? Dokáže robiť každodenné aktivity bez toho, aby ste ho museli upozorňovať? Zamkne vchodové dvere, keď odchádza z domu? „Niektoré deti potrebujú pomocnú ruku aj pri tých najzákladnejších úkonoch,“ vysvetľuje Arbitová a dodáva, že ak sa deti nesprávajú zodpovedne vo vašej prítomnosti, ťažko od nich môžete čakať, že tak budú robiť, ak ostanú osamote.

3. Pripravenosť – Zachová si váš potomok chladnú hlavu, ak sa veci nebudú vyvíjať tak, ako by mali? Predstavte si, že sa dieťa pošmykne a spadne. Čo vtedy urobí? Ostane ležať na dlážke a bude čakať, kým prídete? Dokáže posúdiť vážnosť zranení a ak to bude potrebné, zdvihne telefón a zavolá o pomoc? „Ako sa zachová v stresujúcich okamihoch? Ako sa správa, keď je smutné? Keď mu v obchode poviete, že si nesmie kúpiť sladkosť, začne vám robiť scény?,“ pýta sa terapeutka.

4. Emocionálna vyspelosť – Ako sa vaše dieťa správa, keď na chvíľu odbehnete? Strávi celý ten čas plačúc v posteli, alebo si v televízii pustí nejaký z povolených programov? „Rodičia by mali svoje deti poznať natoľko dobre, že posúdia, kedy sa dokážu vysporiadať so situáciou,“ tvrdí Arbitová.

Prečítajte si

Prečo končia dve tretiny detí so športom práve v trinástich rokoch

Krok za krokom k pripravenosti

Keď ste usúdili, že deti môžu byť pripravené, porozprávajte sa s nimi a spýtajte sa, či by si to nechceli vyskúšať. Ak sú odhodlané a vy ste s tým stotožnení, môžete začať napríklad desaťminútovou návštevou susedky. Zakrátko si už budete môcť dovoliť aj polhodinový nákup v potravinách.

„Už keď na chvíľku odbehnete k susedom, pocítite, či sa deti cítia pohodlne,“ vraví Tina Feigalová, odborníčka na rodičovstvo z Minnesoty. „Je to postupný proces, krok za krokom sa približujete k pripravenosti.“

Existuje množstvo návodov ako pristupovať k dohľadu nad dieťaťom. Napríklad vo Virgínii odporúčajú rodičom osem- až desaťročných detí, aby nenechávali potomkov samotných dlhšie než hodinu a pol, aj to iba počas dňa. Ak všetko dobre dopadne, jedenásť- či dvanásťročné deti môžete opustiť aj na tri hodiny, nie však uprostred noci. Sem môže patriť napríklad čas medzi tým, ako prídu zo školy a vy dorazíte z práce.

Deti vo veku 13 až 15 rokov môžu byť doma samotné pokojne aj dlhší čas. Pri 16- a 17-ročných deťoch nemusíte mať obavy, že by nezvládli doma samotné aj prenocovať. Príručka však odporúča, aby ste sa uistili, že sa v takých situáciách cítia pohodlne.

Experti v podobných prípadoch odporúčajú, aby deti ostali opatrné, nevešali na nos kamarátom a nepísali na sociálne siete, že sú doma samotné, lebo hrozí, že sa im pred vchodom vyrojí tlupa deciek odhodlaných urobiť si u vás doma párty.

Stanovte si pevné pravidlá

Predtým než sa pustíte do budovania dôvery, stanovte si niekoľko základných pravidiel. Cancellierová navrhuje, aby si rodičia s deťmi vyjasnili, koľko času môžu stráviť za monitorom počítača, keď sú samy doma, či je v poriadku, ak sa u nich vtedy zastavia kamaráti a kedy musia mať hotové domáce úlohy.

Skôr ako odbehnete z domu, požiadajte ich, aby sa zamysleli nad niekoľkými otázkami. Čo urobia, keď zazvoní zvonček? Plánujú si variť? Ako sa zachovajú, keď zacítia niečo zvláštne? Komu zavolajú, keď ich niečo vystraší?

Pomôže, ak sa dohodnete na pevnom termíne a spôsobe ako ich skontrolujete. K tomu treba, aby boli v dosahu telefónu, mali ho nabitý a zapli si zvonenie. Deti by tiež mali mať prehľad o tom, kde nájdu tiesňové telefónne čísla.

Deti budú sebavedomejšie, ak si s nimi prejdete rôzne scenáre a pripravíte ich na situácie, ktoré môžu nastať. „Keď na začiatku pracujete spoločne, dieťa bude celkom pripravené chopiť sa zodpovednosti,“ vraví Cancellierová. „Je to len postoj, výborná príležitosť, aby deti vyrástli, mali o sebe lepšiu mienku a cítili sa sebavedomo.“

Arbitová dodáva, že mladí sa vždy potešia, ak dostanú zvláštne privilégiá. „Celkom pomôže, ak deti zistia, že aj bez rodičov môže byť doma zábava. Stačí, ak si povedia ,Keď je mama preč z domu, môžem si zapnúť televízor a jesť pri ňom zmrzlinu‘ namiesto ,Ach, mama je preč a dom ostal celkom prázdny a tichý.“

Obojstranne výhodný pakt

Arbitová zdôrazňuje, aké dôležité je urobiť to, čo poviete, že urobíte a zároveň očakávať od svojich detí, že sa zachovajú rovnako a tiež dodržia slovo. „Neodchádzate predsa len tak, odchádzate s tým, že poznajú čas, kedy sa vrátite. Pokúste sa preto tento termín dodržať,“ vraví Arbitová, podľa ktorej tak uzatvárate vzájomnú dohodu – ako rodičia od svojich potomkov očakávate, že budú zodpovední a oni chcú od vás to isté.

Napokon, ako tvrdí Feigalová, rodičia musia pozorne vnímať narážky detí, aby sami pochopili kedy a ako rýchlo, môžu začať s uvoľňovaním rodičovských oprát. „Rozhovor v kruhu rodiny bude vždy dôležitý. Rodičia by sa vtedy mali spoliehať na svoju intuíciu a inštinkty. Nestačí, ak budú dôverovať oni deťom, dôležité je, aby si verili samotné deti. Musia sa od svojich rodičov naučiť, že aj ony sú dôveryhodné.“