Denník N

Sieť sa tvári, že existuje, čaká ešte milión od štátu. Postráži ho známy podnikateľa Barana

Ivan Zuzula. Foto – FB Siete
Ivan Zuzula. Foto – FB Siete

Novým predsedom strany sa stal Ivan Zuzula, ktorý do Siete vstúpil až v roku 2017. Zadlžená strana potrebuje, aby vláda dovládla do konca. Predčasné voľby by ju pripravili o peniaze.

Nové logo v pastelových farbách, nový predseda hovoriaci o reštarte, tlačové správy komentujúce debatu o vstupe Slovenska do jadra EÚ.

Strana Sieť, z ktorej po voľbách odišli všetky relevantné osobnosti, sa tvári, že ďalej existuje. Dokonca o sebe hovorí ako o parlamentnej strane – aj keď nemá žiadnych poslancov. Všetci desiati už odišli.

„Na základe výsledkov posledných parlamentných volieb celkom oprávnene aj parlamentnou stranou,“ tvrdia ľudia, ktorí stranu spravujú.

„Iba vďaka systému, ktorý umožňuje povýšiť vôľu a prehnané ambície niekoľkých jednotlivcov nad názor takmer 150-tisíc voličov, nemôže toto svoje postavenie v Národnej rade aj reálne uplatňovať. “

Kto a prečo vlastne ešte za zabudnutú stranu so slabými preferenciami hovorí? Nový predseda nemá ďaleko od podnikateľa Radoslava Barana, ktorého vplyv na Sieť všetci členovia vždy zanovito popierali.

Čaká sa na milión a niečo

Len krátky výlet do nedávnej histórie: Sieť vedená Radoslav Procházkom získala v minuloročných parlamentných voľbách 5,6 percenta hlasov a desať poslancov. Po rozhodnutí vstúpiť do vlády Roberta Fica ju hneď traja opustili – na čele s Miroslavom Beblavým, ktorý práve ohlásil vznik nového projektu Spolu – občianska demokracia.

Tým sa však turbulencie neskončili. Strana sa nakoniec úplne rozpadla, keď pätica ďalších poslancov vedená Andrejom Hrnčiarom prešla do klubu Mosta-Hídu. Predsedu Radoslav Procházka nahradil minister dopravy Roman Brecely, ktorý však v zápätí o svoj rezort prišiel.

Postupne zo strany odišiel aj Procházka, posledná poslankyňa strany Alena Bašistová, a dokonca aj nový predseda Brecely. V máji tohto roku Sieť oznámila, že stranu spravuje jej kancelár Marek Čepko.

Procházka dnes hovorí, že o tom, čo sa s jeho stranou deje, nič netuší. „Už rok nie som členom Siete a o jej vnútorných procesoch nemám ani nechcem mať žiadne informácie,“ odpísal Denníku N. „Slovenskú politiku sledujem len prísluchovo a mimoparlamentnú už vôbec nie.“

Agentúra Focus namerala pred letom Sieti preferencie na úrovni 0,6 percenta, teda na úrovni štatistickej chyby. Strana bez osobností a podpory, s neaktualizovaným webom a odchádzajúcimi členmi akoby nemala dôvod existovať. Až na jeden – štátny príspevok za voľby.

Strana mala na základe volebných výsledkov nárok na približne 3,5 milióna eur. Týmito peniazmi chcela a stále chce splatiť takmer trojmiliónový úver z Fio banky, ktorý si vzala na predvolebnú kampaň. Na konci roka 2016 sa dlh podľa výročnej správy stále pohyboval na úrovni 2 miliónov eur.

Sieť mala nábeh na silnú stranu, neskôr ju takmer všetci opustili. Foto – TASR

Príspevok je však rozdelený na viac častí. Len asi polovicu z tohto balíka dostala Sieť hneď po voľbách – ako takzvaný príspevok za hlasy. Zvyšok, ktorý tvoria príspevok na činnosť a príspevok za získané poslanecké mandáty, sa vypláca postupne počas štvorročného volebného obdobia.

Zaujímavé je, že Sieť dostáva peniaze aj za poslancov, ktorí od nej odišli, lebo zákon presne hovorí, že „príspevok za mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidačnej listine poslanec kandidoval“.

Sieť teda síce nemá žiadnych poslancov, ale peniaze za nich dostáva. Sčítané, podčiarknuté: strane štát doteraz (do septembra 2017) vyplatil 2,1 milióna eur, do konca volebného obdobia jej má ešte poslať 1,4 milióna. Nedostala by ich len, ak by boli predčasné voľby, alebo strana sama zanikla.

Kto by vstúpil do Siete v roku 2017?

V piatok 9. septembra sa uskutočnil snem Siete. Kancelára Mareka Čepka, ktorý stranu dočasne riadil od mája, nahradil fyzik Ivan Zuzula.

Čepka ešte pred voľbami spojil súčasný poslanec Milan Krajniak (Sme rodina) s bývalým futbalistom Radoslavom Baranom, o ktorom hovoril ako o podnikateľovi v pozadí Siete. Baran je kamarát Radoslava Procházku, vlani spolu leteli aj na zápas slovenskej futbalovej reprezentácie s Walesom do francúzskeho Bordeaux.

Andrej Hrnčiar a Radoslav Procházka ešte na čele Siete. Foto N – Tomáš Benedikovič

Baranove firmy S.E.G. a S.B. Development za prvej Ficovej vlády zarábali na externom manažmente eurofondových projektov pre obce. Žiadosti posielali najmä na ministerstvo životného prostredia a uspeli najmä v komisii, ktorej šéfoval Marek Čepko.

Až neskôr sa z Čepka stal kancelár a pokladník strany Sieť, ktorý po voľbách prešiel krátko na ministerstvo dopravy. Spolu s Baranom si robili aj doktorát na súkromnej Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici – kde zase učí nový predseda Siete Ivan Zuzula.

Zuzula, inak bývalý riaditeľ Recyklačného fondu, je zároveň predsedom predstavenstva akciovky Ergona, ktorá sa do roku 2012 volala Etiam, ktorá s Baranovou firmou S.E.G. v roku 2009 súperila o zákazku pre mesto Košice na vypracovanie projektu na modernizáciu dopravy.

Tender vyhrala Baranova firma S.E.G. s ponúknutou sumou 56 600 eur. Etiam (dnes Ergonu), ktorú vedie podnikateľ Ivan Zuzula, porazila len o tristo eur. Táto spoločnosť pritom sídli na Tomášikovej 23 v Bratislave, teda na adrese, ktorú si uvádzajú tri ďalšie Baranove firmy.

Ako vtedy písal týždenník Plus 7 dní, napriek ponúkaným cenám v súťaži mesto nakoniec uzatvorilo zmluvu s firmou S.E.G., kde odmenu stanovilo až na 433-tisíc eur. Neskôr vyšlo najavo, že výberová komisia mala podľa dokumentov rozhodnúť o víťaznej ponuke tri dni po tom, ako záujemcovia dostali podpísané zápisnice o výsledkoch súťaže.

Polícia začala stíhať vtedajšieho košického primátora Františka Knapíka, ale aj Radoslava Barana. V roku 2015 stíhanie Barana zastavili.

Zuzula: Baran je známy, ale vplyv nemá

Nový predseda Siete Ivan Zuzula priznáva, že Barana pozná. „Poznáme sa od roku 2004 a spájajú nás spoločné podnikateľské aktivity a aj odborná spolupráca pri riešení otázok z oblasti globálnej zmeny klímy, udržateľného rozvoja a súvisiacich adaptačných opatrení.“

Vplyv Barana na stranu však nový predseda – tak ako jeho predchodcovia – odmieta. „Na osobu pána Barana sa pýtali novinári už našich bývalých kolegov, konkrétne pani Cséfalvayovej a pána Beblavého. Obidvaja vo svojej odpovedi uviedli, že pána Barana poznajú, no o jeho nejakom vplyve na stranu nič nevedia. V súčasnosti to nie je inak.“

Zuzula naráža na rozhovory s bývalými lídrami Siete, ktoré Denník N robil ešte pred voľbami. „Že by mal vplyv v Sieti, musím vylúčiť. Radoslav Baran nie je v žiadnom orgáne našej strany,“ odpovedala napríklad súčasná poslankyňa Katarína Cséfalvayová.

Na Zuzulovom zvolení je prekvapivé aj to, že v roku 2016 za Sieť nekandidoval vo voľbách, ba nebol ani jej členom. Vstúpil do nej až v roku 2017, keď sa strana rozpadla.

„Na jej predchádzajúcej činnosti som sa podieľal ako expert, predovšetkým v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia a nepovažoval som za potrebné, aby som sa angažoval v reálnom výkone politiky,“ vysvetľuje Denníku N nový predseda.

Nové logo a slogan Siete. Zdroj – FB Siete

„Všeobecne známa a zmenená situácia v strane ma prinútila toto rozhodnutie korigovať a rozhodol som sa postaviť na čelo strany a realizovať svoje predstavy o slušnej, všeobecne prospešnej politike. Som si samozrejme vedomý rizík, ktoré sú s týmto krokom spojené, preto aj všade hovoríme o reštarte Siete a o hľadaní stratenej dôvery.“

Na veľký návrat to však zatiaľ nevyzerá. Sieť postavila do župných volieb len štyroch kandidátov, troch v Prešovskom, a jedného v Bratislavskom kraji. A aj na jej Facebooku jej pád skôr akceleruje. Kým doteraz prichádzali desiatky fanúšikov mesačne, v auguste ich ubudlo takmer štyristo.

Strana napriek tomu komunikuje, v pondelok napríklad zverejnila stanovisko, v ktorom od premiéra Fica žiada referendum o účasti Slovenska v jadre EÚ.

Reštart Siete

Teraz najčítanejšie