Nákaza, ktorá hubí jedlé gaštany, sa ďalej šíri Slovenskom
Stromy jedlých gaštanov napádajú škodcovia, ich počet sa za posledných 40 rokov drasticky znížil. Nádejou sú zodpovední majitelia a pestovatelia či priaznivý vývoj na juhu Európy.
Gaštan jedlý patrí medzi najstaršie stromy na svete, na územie Slovenska ho Turci priniesli už v 16. storočí. Stromy však už štyridsať rokov zmáha huba spôsobujúca rakovinu kôry či škodca hrčiarka gaštanová.
Napadnutých stromov je s každým rokom viac.
V najväčšej slovenskej gaštanici v Modrom Kameni klesol počet gaštanov z 2500 na približne 80, informovala minulý rok TASR. Napriek drastickému poklesu množstva stromov sa v Modrom Kameni aj naďalej konajú na začiatku októbra Gaštanové slávnosti.
Najnovšie sa úhyn gaštanov rozšíril aj do Krupiny, s inou nákazou gaštanov jedlých práve bojujú aj na bratislavskej Kolibe.
Parazitická huba priamo nenapáda plody, ich kvalita ostáva nezmenená. Avšak ich počet sa drasticky znižuje, pretože dochádza k oslabeniu stromu.
„Ja sám som ešte pred niekoľkými rokmi nazbieral doma v záhrade asi 500 kilogramov gaštanov, dnes ich nájdem asi tak päť kilogramov,“ vyhlásil vlani Bohuslav Bariak, šéf združenia Sativa, ktoré vzniklo na záchranu gaštanov, pre agentúru TASR. Gaštany podľa Bariaka v oblasti nevyhynú, pretože narastá počet pestovateľov, ktorí sadia zdravé a šľachtené sadenice.
Rakovina kôry napáda kmeň aj konáre gaštanov
„Hynutie gaštanov jedlých nielen v modrokamenskej oblasti, ale po celom Slovensku spôsobila a stále spôsobuje huba Cryphonectria parasitica. Ide o ochorenie so slovenským názvom ‚rakovina kôry gaštana jedlého‘,“ vysvetľuje výskumníčka Katarína Adamčíková zo zvolenského Ústavu ekológie lesa SAV.
Rakovinu gaštana jedlého u nás prvýkrát zaznamenala výskumníčka Gabriela Juhásová na Duchonke už v roku 1976.
„V tom čase sa tam nachádzal jeden z najkrajších sadov na Slovensku, kde rástlo vyše 200 stromov. Dnes však už neexistuje. Nachádza sa tam množstvo mladých koreňových výmladkov, ktoré huba opätovne infikuje a tie následne odumierajú,“ opisuje Adamčíková kruh nákazy.
Huba je prudko nákazlivá a napáda kmeň aj konáre gaštanov. Na strome sa rozrastá plošne, ale aj do hĺbky. „Ak sa huba rozrastie po celom obvode konára či kmeňa, všetko, čo je nahor od rany, usychá, odumiera,“ objasňuje nebezpečnosť nákazy Adamčíková.
Šíri sa vzduchom, spóry huby prenáša vietor či hmyz. Najnovšia lokalita, kde identifikovali nákazu, je v Krupine, kde na úbočiach kopcov rastie okolo tridsať gaštanov.
Potom prišiel ďalší škodca
„Navyše, od roku 2012 gaštany na Slovensku ohrozuje a napáda aj škodca hrčiarka gaštanová, ktorá sa sem dostala s dovážanými rastlinami a šíri sa od západu,“ dopĺňa ďalšie ohrozenie gaštana Adamčíková.
Prvý prípad zaznamenali v Bratislave, neskôr v Trnave a v Suchej nad Parnou. Hrčiarka napadla aj veľké množstvo stromov na Kolibe, časť z nich v rámci revitalizácie parku tento rok ošetrili.
„Na miestach, kde sú stromy ponechané svojmu osudu a majitelia o ne nejavia záujem, sa huba rozširuje, rozrastá. Rany na stromoch sa zväčšujú, vznikajú nové a v konečnom štádiu odumrie celý strom,“ opisuje častý scenár Adamčíková.
Ak má patogén vhodné podmienky a pestovatelia nezasiahnu, stav stromov sa zhoršuje.
„V zahraničnej vedeckej literatúre píšu, že v európskych oblastiach južnejšie od nás sa vírus, ktorý infikuje hubu spôsobujúcu rakovinu kôry gaštanov, voľne šíri v jej populácii. Vírus sa teda prirodzene šíri aj spolu s hubou, čo v realite znamená nižšiu mortalitu stromov. Stromy neodumierajú a prežívajú. Časový posun, teda nástup vírusu po objavení choroby, je v daných krajinách odsledovaný na približne tridsať rokov,“ hovorí Adamčíková o tom, že aj u nás sa môže vymieranie gaštanov pribrzdiť.
U nás od výskytu ochorenia ubehlo už štyridsať rokov, preto výskumníčka dúfa, že nás čaká podobný osud. Zasiahnuť však môžu rôzne faktory, ako napríklad severná hranica rozšírenia gaštana, ktorá vedie Slovenskom, iný typ stanovišťa, vek stromov či štádium epidémie.
Chemické postreky nefungujú
Rakovinotvorná huba je ranový parazit, takže napáda stromy cez akékoľvek poranenia na kôre. Môže ísť o rany vznikajúce pri nešetrnom zaobchádzaní so stromom či pri neošetrených rezných ranách. Vo všetkých oblastiach, kde sa táto parazitická huba vyskytuje, sa musí dodržiavať vnútroštátna a medzištátna karanténa.
Pri vysádzaní nových stromov je dôležité, aby pochádzali z oblastí, kde sa ohrozenie nevyskytuje. Preventívne chemické ochranné opatrenia postrekmi nie sú účinné, rovnako ako ani chemické represívne opatrenia voči hube, keď už je strom napadnutý.
„Odporúča sa mechanická ochrana, ktorá spočíva v odstránení napadnutých konárov či stromov. Odstránené napadnuté časti, ktoré sú zdrojom nových infekcií, je potrebné likvidovať, napríklad spálením,“ vysvetľuje Adamčíková.
Majitelia, ktorí odpílené časti konárov a kmeňa nechajú ležať v sade, vystavujú ďalšie stromy riziku. Rezné rany treba následne ošetriť, zatrieť štepárskym voskom či balzamom.
„Existuje aj možnosť šľachtenia odolných hybridov, ktoré je založené na genetickej rezistencii existujúcej pri dvoch druhoch gaštana: gaštane čínskom a japonskom. Takéto hybridy vykazujú určitý stupeň rezistencie.“
Gaštany zachraňujú aj na Kolibe
Gaštany napadnuté hrčiarkou gaštanovou rastú aj v parku na bratislavskej Kolibe. Revitalizácia parku Gaštanica bola dokončená v máji.
„V auguste roku 2016 stromy boli poškodené hubou, ktorá spôsobuje rakovinové rany na kmeni a na konároch. Nepotvrdil sa výskyt húb rodu Phytophthora, ktoré poškodzujú korene,“ informuje hovorca novomestského miestneho úradu Marek Tettinger.
Samospráve Nového Mesta sa v parku podarilo ošetriť a zachrániť viac ako sto stromov. Podľa Tettingera však boj za záchranu gaštanov zďaleka nie je vyhraný.
„Pri napadnutých stromoch gaštana jedlého sme robili ošetrenie osičkami Torymus sinensis. Z ošetrených aj neošetrených gaštanov jedlých sa do konca júla odoberali vzorky a kontroloval sa výskyt nových hálok a vývoj lariev z ošetrených hálok,“ vysvetľuje proces Tettinger.
Hálky vznikajú na rastlinách ako reakcia na látky, ktoré vylučuje cudzorodý organizmus. Pri týchto gaštanoch ide o hrčiarku gaštanovú.
Staré stromy čakajú ďalšie opatrenia, na jeseň aj na jar z nich odstránia všetky suché a poškodené konáre. Výrazne napadnuté stromy musia z porastu odstrániť.
V parku zároveň vysadili dva nové druhy jedlých gaštanov z Holandska.
„Po ukončení karantény platnej v celej Európskej únii sme vysadili nové odrody gaštana jedlého, ktoré sú rezistentné voči škodcom a vedia si vytvoriť vlastný mechanizmus obrany a nevzdávajú rast bez boja,“ informoval Tettinger.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
