utorok

Menšie zlo v slovenských dejinách a jeho následky

Dilema politiky menšieho zla funguje ďalej aj po páde totalitných režimov.

Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. V 90. rokoch kolegovia, v roku 2004 prezidentskí súperi. Foto – TASR

Fenomén menšieho zla sa opakovane vyskytuje nielen v politickom a občianskom živote, ale aj pri rozhodnutiach a postojoch jednotlivcov hľadajúcich východisko z ťažko riešiteľných situácií, v ktorých sa občan, respektíve spoločnosť ocitla. Politika menšieho zla v praxi má v historickej retrospektíve svoju reálnu i morálnu stránku. Jej obsah a skutočné ciele sú spravidla zahmlievané, majú sofistikované podoby.

Menšie zlo v politike má svojich nekompromisných kritikov, ironizujúcich komentátorov, ale aj obhajcov, ospravedlňujúcich interpretov či glorifikátorov. Je tu ťažko hľadať nejaké, pre každú dobu a situáciu všeobecne platné morálne alebo pragmatické kritériá. Ani vtedy, ak zdanlivé prínosy či morálne straty politiky menšieho zla položíme na pomyselné váhy dejín. Tie nám však môžu ukázať aspoň jej skutočné spoločenské dôsledky.

V zlomových udalostiach moderných slovenských dejín máme na to veľa príkladov. Uvediem aspoň dva: Po vzniku

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom