Denník N

Nórska Merkelová ukázala, že vie víťaziť, premiérkou bude druhýkrát po sebe 

Erna Solbergová (vľavo) považuje Merkelovú za najvýznamnejšiu političku v Európe. Foto – AP
Erna Solbergová (vľavo) považuje Merkelovú za najvýznamnejšiu političku v Európe. Foto – AP

Erna Solbergová je za 30 rokov prvou konzervatívnou premiérkou v Nórsku, ktorá dokázala obhájiť svoj post.

V zahraničných médiách zaujala nórska premiérka v roku 2016, keď ju vyfotili, ako v parlamente hrala na mobile Pokémon Go. Táto hra patrí medzi jej obľúbené.

Keď bola vlani na Slovensku, videli ju chytať pokémonov aj v uličkách starého mesta Bratislavy.

Ukazuje to, že Erna Solbergová je súťaživá a rada víťazí. „Chce vyhrať vo všetkých hrách, dokonca aj proti deťom v rodine,“ povedala pre TV2 jej sestra.

Líderka Konzervatívnej strany v Nórsku to dokázala aj v pondelkových parlamentných voľbách. Hoci ešte pred pár mesiacmi to podľa prieskumov bolo nepravdepodobné, konzervatívci budú v Nórsku vládnuť aj naďalej. Aj keď strana stratila troch poslancov, jej pravicový blok si udržal väčšinu.

Prvýkrát za 30 rokov budú konzervatívci v Nórsku vládnuť dvakrát po sebe. A ak Solbergová vydrží štyri roky v kresle premiérky, stane sa najdlhšie vládnucim konzervatívnym premiérom v Nórsku od 19. storočia.

Ťažké rokovania

Aj preto sa jej už začína hovoriť nórska Merkelová. Strana by rada opakovala volebné úspechy konzervatívnej kancelárky, ktorá v októbri smeruje k štvrtému víťazstvu. Sama nórska premiérka považuje Merkelovú za „jednoznačne najdôležitejšieho politika v Európe“.

Hlavným porazeným volieb v jednej z najbohatších a najšťastnejších krajinách na svete je Strana práce, ktorá sľubovala vyššie dane. Je síce najsilnejšou stranou, no nebude mať dostatok partnerov, aby vytvorila vládu.

Ťažké rokovania Solbergovej sa začali v utorok. Pravdepodobne bude znova vládnuť s populistickou Progresívnou stranou, ktorá je proti imigrantom, no zároveň je umiernenejšia ako populistické strany v Dánsku a vo Švédsku. Potrebuje však aj tichú podporu dvoch malých strán, aby mohla vládnuť v menšinovej vláde.

Dyslexia

Solbergová pochádza z mesta Bergen, kde vyrastala s dvoma sestrami v rodine zo strednej triedy. V škole nemala dobré výsledky z testov a v 16 rokoch jej diagnostikovali aj jednu z príčin – mala dyslexiu.

Vyvažovala to však svojím ústnym prejavom, keď sa často dohadovala s učiteľmi.

Záujem o komunitu zdedila po otcovi, a veľmi rýchlo sa pridala k mladým konzervatívcom. Tí si na ňu pre nórsku TV2 spomínajú, že nebola radikálka, práve naopak. Mala slabomodré až fialové názory (čím modrejšie – tým konzervatívnejšie). Angažovala sa v ženských právach a zaujímala ju medzinárodná pomoc.

Političkou bola celý život, do parlamentu sa dostala už ako 28-ročná. V rokoch 2001 až 2005 slúžila ako ministerka lokálnej vlády a regionálneho rozvoja. Práve v týchto časoch si vyslúžila prezývku Železná Erna. Dôvodom bol tvrdší postoj k imigrantom, aj keď počet vydaných azylov bol vyšší ako v nasledujúcej ľavicovej vláde.

Stranu vedie od roku 2004 a musela vydržať najmä tlak odstaviť ju v roku 2009, keď vládli ľavičiari premiéra Jensa Stoltenberga, súčasného šéfa NATO. Vydržala a pozmenila stratégiu strany. V roku 2011 napísala knihu Ľudia, nie miliardy, čím dávala na známosť, že konzervatívci by nemali byť iba stranou, ktorá sa zaujíma o fiškálne veci a dane, ale aj o samotných ľudí.

Solbergová sa snaží priblížiť stranu ľuďom. Zatiaľ sa jej to darí. Foto – tasr/ap

Tento slogan prevzala strana aj vo voľbách v roku 2013, ktoré vyhrala a vytvorila menšinovú vládu s Progresívnou stranou, ktorá je tvrdá v otázkach imigrácie. Solbergová sa stala len druhou premiérkou v nórskych dejinách. V 80. a 90. rokoch viedla trikrát nórsku vládu obľúbená Gro Harlemová, ktorú volali aj matka národa. Solbergová raz povedala, že to, že je druhá, je pre ňu výhoda.

Dve krízy

Počas posledných štyroch rokov zažila dve väčšie krízy. Aj Nórsko, ako mnohé západoeurópske krajiny, muselo v roku 2015 čeliť návalu imigrantov (aj keď nie toľko ako susedné Švédsko, kde bolo vôbec najviac žiadateľov o azyl na hlavu v Európe).

V 5-miliónovom Nórsku požiadalo o ochranu v roku 2015 vyše 31-tisíc cudzincov (v rovnako veľkom Slovensku to bolo 330). Bolo to rekordne veľa, utečenci napríklad prichádzali cez severnú hranicu s Ruskom.

O rok neskôr to už bolo rekordne málo – iba 3500. „Teraz sa koncentrujeme na politiku integrácie,“ vysvetľovala premiérka pre CBS.

Nedá sa však povedať, že by bola proti imigrantom. „Nórsko je krajina, kde poľský inštalatér nie je negatívne slovo. Je to pozitívne slovo, pretože všetkých týchto Poliakov a Litovčanov potrebujeme,“ povedala pre Politico. V Nórsku, ktoré je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru, žije aj mnoho Slovákov, ktorí tu môžu pracovať bez povolenia.

Konzervatívna premiérka tiež obhajovala to, že keď migranti chcú žiť v Nórsku, musia akceptovať nórsku kultúru. Nesmie im prekážať, že sa dvaja chlapi bozkávajú na ulici či ľudia naokolo pijú alkohol.

„Imigranti nemôžu odmietnuť prácu v reštauráciách, kde servírujú bravčové či alkohol. Nemôžu očakávať, že nórska spoločnosť im bude platiť benefity, ak odmietnu pracovať z náboženských dôvodov,“ povedala Solbergová pre euronews.

Druhou krízou bolo, keď poklesli ceny ropy, krajina je jedným z hlavných producentov. „Zima sa blíži,“ povedal guvernér centrálnej banky. Krajina prišla o 50-tisíc pracovných miest v sektore. Vláda aj preto siahla vo vyššej miere na peniaze z rezervného fondu, kam dávajú zisky z ropy a zemného plynu, za čo ju kritizovali. Vo fonde je momentálne asi bilión (tisíc miliárd) dolárov.

Zima však netrvala dlho a tento rok zažíva Nórsko rast zamestnanosti.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie