Denník N

Macron má ďalší rekord, v uliciach proti nemu protestovali v mimoriadne krátkom čase od nástupu

Protesty v Paríži. Foto - TASR/AP
Protesty v Paríži. Foto – TASR/AP

Aktualizované 09:45 – Pre chystanú reformu zákonníka práce vyšlo v utorok do ulíc viac ako 220-tisíc Francúzov. Vláda im odkazuje, že ním chce naštartovať ekonomiku.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron čelil prvým masovým demonštráciám vo svojom úrade. Zorganizoval ich druhý najväčší odborový zväz CGT, ktorý nesúhlasí s reformou pracovného trhu.

Macron sa však nemieni vzdať, hoci Francúzi demonštrovali po celej krajine, vrátane Paríža, Marseille, Lyonu, Toulouse či Nantes. Podľa generálneho tajomníka CGT Philippa Martineza naplánovali viac ako 180 demonštrácií.

Do ulíc nakoniec vyšlo viac ako 220-tisíc ľudí, podľa odborov ich bolo dvojnásobne viac.

Zablokované cesty, zrušené lety

Hoci sa má reforma zákonníka práce týkať predovšetkým súkromného sektora, CGT mobilizuje proti chystaným 36 zmenám hlavne štátnych zamestnancov. Štrajk je označovaný za generálny a celoštátny, a preto sa dotkne všetkých odvetví, vrátane materských škôlok, obchodov či televízií. Podporili ho podnikatelia aj študenti.

Francúzske rádiá ešte v pondelok varovali, že štrajk môže narušiť dopravu na železniciach. Problémy mali v utorok ráno dve parížske stanice. Horšia situácia bola na cestách.

Desiatky kamiónov skoro ráno zablokovali kruhový objazd okolo Víťazného oblúka a parížska polícia informovala, aby sa vodiči bulváru Champs Elysées radšej vyhli.

„Zablokujeme príjazdové cesty v celom Paríži a v ďalších mestách Francúzska,“ cituje BFMTV jedného z kamionistov. „Možno nás nakoniec vypočujú. Sme odhodlaní, nemáme čo stratiť.“

Štrajk oznámil aj personál leteckej spoločnosti Air France a írsky nízkorozpočtový dopravca Ryanair uviedol, že zrušil viac ako sto plánovaných letov na utorok.

Novela zákonníka s 3500 stranami

Reforma zákonníka práce, ktorý má viac než 3500 strán, je prvou veľkou iniciatívou Macrona a jeho premiéra Edouarda Philippa.

Vláda chce firmám poskytnúť väčšiu pružnosť, napríklad možnosťou prispôsobiť pracovný čas a finančnú odmenu zamestnancov podmienkam pracovného trhu.

Novela má tiež obmedziť výšku odškodného, ktoré získa zamestnanec, ak súd uzná jeho výpoveď za nespravodlivú. Väčšiu slobodu majú mať aj zamestnávatelia, ktorí budú môcť vyrokovávať podmienky spolupráce aj bez zapojenia odborov.

Tie si Macron pohneval už cez víkend svojím príhovorom v Aténach. „Budem úplne odhodlaný, ničoho sa nevzdám, ani pre lenivých, ani pre cynikov, ani pre extrémistov,“ cituje ho RTL.

To vyvolalo pobúrenie medzi ľavicovými voličmi, ktorí si jeho slová vysvetlili tak, že zamestnanci, ktorí sa postavili voči jeho reformám, sú leniví.

Martinez označil Macronovu poznámku za „škandalóznu“. Bývalý kandidát na prezidenta a súčasný líder opozície Jean-Luc Mélenchon v reakcii na Macronove slová v rádiu France 3 oznámil, že na 23. septembra chystá ďalšiu demonštráciu proti reforme a politike vlády.

Macron neskôr svoju poznámku vysvetlil tak, že tým nenarážal na pracovníkov, ale svojich predchodcov, ktorí podľa neho nemali dostatok odvahy, aby presadili dôležité zmeny pre krajinu.

Slovo „leniví“ začali medzitým využívať nespokojní zamestnávatelia. „Leniví sa hnevajú,“ stálo na jednom z transparentov pri Víťaznom oblúku v utorok ráno.

Nenávidené reformy

Francúzsky prezident čelí demonštráciám v uliciach v rekordne krátkom čase po nástupe do Elyzejského paláca. Je to aj preto, že zmeny v zákonníkoch sa mu darí rýchlo presadzovať vďaka väčšine jeho strany Republika vpred v parlamente. Rovnako rýchlo mu však klesá popularita.

Prieskumy ukázali, že spokojnosť s mladým prezidentom je po jeho prvých sto dňoch v úrade nižšia ako pri jeho mimoriadne nepopulárnom predchodcovi Francoisovi Hollandovi. Ten sa snažil presadiť reformu pracovného trhu známu ako zákon „El Khomri“ (pomenovaný podľa vtedajšej ministerky práce), no vyvolal masové demonštrácie.

Macron, ktorý bol v tom čase ministrom financií, túto reformu podporoval. Dnes sa však môže spoľahnúť na to, že odborové zväzy nie sú také jednotné ako v čase Hollanda.

Najväčší odborový zväz CFDT, ktorý má najsilnejší vplyv v súkromnom sektore, protesty označil za krajnú možnosť a zatiaľ ich nepodporil.

Macron počas svojej návštevy Rumunska minulý mesiac povedal, že Francúzi síce protestujú proti reformám, ale on im ponúka „transformáciu“. Tou chce podľa vlastných slov naštartovať francúzsku ekonomiku. Nezamestnanosť je dnes okolo 9,5 percenta, čo je približne dvojnásobok ako v Nemecku.

Francúzi vo všeobecnosti nemajú radi reformy zákonníka práce, ale podporujú zmeny na nižšej úrovni, napríklad pri rokovaniach medzi zamestnancami a ich šéfmi v malých firmách, píše Guardian.

Macronova vláda okrem novely zákonníka práce otvára ďalšie oblasti, v ktorých chce presadiť zmeny napriek nespokojnosti verejnosti. Školstvo, bývanie, poistenie, sociálne zabezpečenie, či dokonca dôchodky, o tom všetkom sa ministri neboja diskutovať, hoci v uliciach majú tisíce nahnevaných Francúzov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie