Slovensko má v boji o európsku agentúru nevýhodu, jej LGBT zamestnanci k nám nechcú prísť

Časť zamestnancov Európskej agentúry pre lieky, ktorú čaká po brexite sťahovanie z Londýna, nechce ísť do krajiny, ktorá nechráni práva LGBT párov.

Šéf agentúry Guido Rasi dostal od LGBT zamestnancov list s obavami, že nová krajina, kde má agentúra sídliť, nebude uznávať ich práva alebo práva ich partnerov. V agentúre pracuje asi 70 LGBT zamestnancov.

„Dôsledkom by bolo, že LGBT zamestnanci by riskovali, že stratia základné práva spojené s ich manželstvom alebo registrovaným partnerstvom.“ List zamestnanci adresovali aj šéfom Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady.

Neexistujúca právna ochrana rovnako pohlavných párov môže byť pre Slovensko v boji o premiestnenie agentúry konkurenčnou nevýhodou.

Slovensko s Rumunskom, Bulharskom, Litvou, Lotyšskom a Poľskom patrí do skupiny posledných šiestich krajín v Európskej únii, ktoré párom rovnakého pohlavia neposkytujú ani registrované partnerstvo.

Prečítajte si

Referendum sme mali naraz, v Slovinsku sa už LGB ľudia sobášia, u nás Ficove sľuby neplatia

Zamestnanci agentúry upozorňujú aj na to, že na základe jednej z európskych smerníc by partneri alebo partnerky LGBT zamestnancov, ktorí nemajú občianstvo EÚ, nemohli do niektorých krajín so svojím partnerom ani prísť. Napríklad podľa slovenskej legislatívy by totiž neboli ani považovaní za partnerov. Slovenské zákony totiž rozoznávajú len zväzky medzi mužmi a ženami.

Šéf agentúry Guido Rasi po zverejnení listu pre Politico.eu povedal, že „musíme urobiť všetko pre to, aby bolo nové sídlo v súlade so životnými rozhodnutiami zamestnancov, aby sme si ich dokázali udržať čo najviac a zabezpečiť tak kontinuitu fungovania agentúry“.

Pre agentúru dnes pracuje asi 900 vysoko kvalifikovaných zamestnancov, list podpísalo asi 250 z nich.

Ministerstvo zahraničia nevidí problém

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko sa pre televíziu Joj vyjadril, že „obavy časti zamestnancov agentúry sú založené viac na neznalosti a predsudkoch ako na realite a sú neopodstatnené“.

Pre Denník N Susko potvrdil, že Slovensko „uznáva celú škálu práv“, ktoré páry rovnakého pohlavia získali uzavretím registrovaného partnerstva v inom štáte. Po otázke, o aké konkrétne práva ide, Susko odporučil obrátiť sa na ministerstvo spravodlivosti. To na otázky v utorok neodpovedalo.

„Slovenská republika je plne demokratický a právny štát, ktorý nediskriminuje osoby na základe ich pohlavia či sexuálnej orientácie,“ povedal ešte Susko.

Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť, ktorá bojuje za práva LGBT ľudí, tvrdí opak. „Nie som si celkom istý, či ministerstvo zahraničných vecí vie, o čom hovorí. Dúfam, že ide len o prejav neznalosti a nekompetentnosti tlačového odboru, lebo ak by mali pravdu, tak to znamená, že cudzí štátni príslušníci majú u nás viac práv ako občania Slovenskej republiky v rovnakej situácii. A to je hrubá diskriminácia.“

Macko nevie o žiadnych prípadoch, keď u nás boli uznané práva vyplývajúce z uzavretia manželstva alebo partnerstva v zahraničí. Pozná iba opačné prípady. „Slovenské úrady odmietajú uznať aj zmenu priezviska, ktorá vznikla na základe uzavretia registrovaného partnerstva alebo manželstva párom rovnakého pohlavia v zahraničí.“

Macko upozorňuje na to, že okolité štáty môžu byť v porovnaní so Slovenskom pri boji o nové sídlo agentúry vo výhode. „Čoraz viac medzinárodných firiem si rozmyslí, či chcú byť v krajine, kde časť ich zamestnancov nemá vôbec uznané svoje rodiny, keď navyše o pár kilometrov ďalej, v Česku, v Maďarsku alebo v Chorvátsku takýto problém nemajú.“

Stredoeurópske a východoeurópske krajiny podľa Politico.eu  vopred lobovali za to, aby politická či sociálna situácia v krajinách nebola súčasťou kritérií.

Slovensko má reálnu šancu uspieť

Ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Slovensko „spĺňa všetky kritériá a má reálne šance na úspech“. V projekte, ktorým sa Slovensko snaží o agentúru zabojovať, sa píše, že Bratislava má „kozmopolitnú dušu, v ktorej sa budú cudzinci cítiť vítaní rovnako, ako v akomkoľvek inom európskom hlavnom meste“.

Základnými kritériami pri výbere nového sídla sú vyhovujúce dopravné spojenia, schopnosť zabezpečiť plynulé fungovanie agentúry, poskytnutie vhodných priestorov, dostupnosť vzdelania pre deti zamestnancov či dobré životné a pracovné podmienky pre partnerov a partnerky zamestnancov.

Jedným z kritérií je aj zachovanie geografickej rovnováhy pri rozhodovaní o umiestňovaní agentúr EÚ. „Náležitú prednosť by mali dostať tie členské štáty, v ktorých ešte žiaden úrad ani agentúra EÚ nesídli,“ hovorí Susko.

Žiadna európska agentúra dnes nesídli na Slovensku, v Bulharsku ani v Rumunsku. Susko pripomína, že z 37 agentúr Európskej únie je v nových členských krajinách umiestnených len deväť.

„Slovensko je v tomto momente jedinou krajinou z Vyšehradskej štvorky, ktorá nemá európsku agentúru ani inštitúciu, čo je pre nás silný argument, ktorý budeme chcieť v týchto rokovaniach využiť,“ povedal koncom apríla 2017 premiér Robert Fico po skončení mimoriadneho summitu 27 lídrov o odchode Spojeného kráľovstva z Únie.

Slovenské ministerstvo zdravotníctva podľa informácií Aktuality.sk navrhuje ako možné sídlo agentúry budovu Westend Plazza. V Bratislave ju stavia finančná skupina J&T.

Česko nás podporuje

Minulý týždeň sa konalo aj zasadnutie českej a slovenskej vlády, kde Robert Fico povedal, že Slovensko a Česko sa navzájom podporia v úsilí o získanie nového sídla európskych agentúr.

Česko má záujem o Európsky orgán pre bankovníctvo alebo Európsku bankovú agentúru, ktorá má na starosti reguláciu a dohľad nad celým európskym bankovým sektorom. O túto agentúru sa uchádza osem krajín.

O nových sídlach oboch agentúr by sa malo rozhodnúť na zasadnutí Rady EÚ v novembri 2017.

Koalícia by nemala otvárať „kontroverzné témy“

Na Slovensku sa najintenzívnejšie o registrovaných partnerstvách a manželstvách LGBT ľudí diskutovalo počas referenda o rodine, ktoré prebehlo vo februári 2015 z iniciatívy kresťanských aktivistov. Pár dní pred referendom premiér Robert Fico (Smer) povedal, že by s pármi rovnakého pohlavia chcel riešiť napríklad dedenie alebo prístup k zdravotníckym informáciám.

„Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať. Našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote,“ hovoril vtedy Fico a reagoval tak na kritiku, že jeho sociálnodemokratická strana v skutočnosti nepomáha sexuálnym menšinám.

Fico však zrejme takýto zákon v najbližšom čase neschváli. Počas sporu s ombudsmankou Máriou Patakyovou, ktorá podporila v auguste Dúhový pochod za práva LGBT ľudí, podpredseda SNS Jaroslav Paška zareagoval, že „súčasťou koaličnej dohody je aj záväzok, že koaličné strany, ani ich nominanti nebudú otvárať kontroverzné témy, útočiť na civilizačné, kultúrne a sociálne hodnoty koaličných partnerov, ich voličov a znevažovať ich“.

Prečítajte si

Aj gejovia a lesby majú deti, no je to ponižujúce. Jeden z páru je bez práv (+ videá)