Ďakujeme, chlapci, že ste prerazili cestu tomu malému čiernemu decku

Mám 13, je rok 1997 a ešte nemám odkiaľ vedieť, že tie dva albumy, čo vyšli nedávno a trávia v mojom walkmane veľa času, si pokojne vypočujem aj o 20 rokov a ešte k tomu napíšem pár žvástov. Debuty kapiel JSS a Trosky tento rok oslavujú 20 rokov. Neuveriteľné.

Späť do roku 97, keď konečne sa niečo deje. Tá hra menom rap ma už baví tretím rokom, všetky tie Wu-Tangy a Gangstarry a Snoopov mám naštudovaných, prvý Chaozz je vonku už rok a zrazu bum! a je tu slovenský rap, ktorý ma baví a je blízky môjmu svetu ako len tí velkáči Vec, Lyrik a Džuva môžu byť blízki trinásťročnému chlapcovi, ktorý im vo svojej detskej izbe robí hypemana.

Peko si kúpil CD Trosiek! Má ho ako jediný z partie a tak si ho prezeráme, nahrávame na kazety, ktoré sa šúchajú v tom ošúchanom walkmane a ráno cestou do školy kecáme o tých veršoch, samploch a všetkom a je to zaujímavejšie, ako tie hodiny matematiky kedy budú. Rap, slovenský, náš (vocca by bol na nás pyšný! haha!), ktorý vznikol pár desiatok kilometrov od Galanty, zrazu tam nie sú tí černošskí gangstri, ktorí sú aj tak našimi najväčšími hrdinami, ale traja belosi, ktorými by sme mohli byť v kľude ja a my, kebyže sme starší a vieme to robiť.

https://www.youtube.com/watch?v=fEUqm9HXsFg

A kamoško, počul si ten sampel v Zakázanom uvoľnení, že chce sa mi smiať a to sa nedá zakázať? Však to je z toho albumu Kompromis od Jednotky slovenskej starostlivosti! A inak Vec ich tam aj spomína v skladbe Hip Hop, že Prievidzu zastupujú JSS, ktorých pochopíš, keď si vypočuješ ich Kompromis. Oni sa asi poznajú. To je super!

JSS mám na kazete (originálka od kamoša!), ale chcem CD, ale v tom jedinom music shope v Galante netušia o čom im to tam šušle ten trinásťročný fagan a tak využívam šancu a pripájam sa ku krstnému na ceste do Tatier a otravujem ho a on mi v každom meste musí nájsť obchod s CDčkami a tam sa pýtam dookola na tú jednu kapelu, o ktorej netuší nikto nič a naša cesta do Tatier zaberie asi o 2 hodiny viac. A CD nemám furt.

Získam ho až o rok alebo dva, dá mi ho kamoš a som spokojný a sedíme dakde v parku a prídu k nám veľkí chlapci, vyholení a v bomberách, a to neveští nič dobré (a ani v budúcnosti nikdy nebude), a ich pohľad sa upriami na to CD položené vedľa mňa, odpoveď, že to je slovenský rap nie je najvhodnejšia, hoc správna, si odpľujú, možno aj dáka facka padne a plus vynadanie do feťákov, (ach, čo mi to len pripomína), a potom idú preč. Ale neva-neva-neva-neva-nevadí, mám JSS na CD, v škole super známky a s kamošmi nahrávame prvé demá. Život je jeden z najkrajších.

Teraz sedím doma, počúvam Kompromis a Trosky a zas raz som ten trinásťročný chlapec, ktorého čaká písomka z chémie, ale toto je tá pravá chémia, kebyže to len ten učiteľ tuší, beat a rap a malomesto a fakt, že hudba, ktorú nám ukázali naši hrdinovia v Amerike, sa dá robiť aj v slovenčine.

Debuty Trosiek a Jednotky slovenskej starostlivosti majú tento rok 20 rokov a bavia furt rovnako. Ďakujeme, chlapci, že ste prerazili cestu tomu malému čiernemu decku.