streda

Váhostav po takmer desiatich rokoch a vyše sto miliónoch eur odchádza z Bratislavského hradu

Podzemné garáže už fungujú mesiace, keltsko-rímske stavby okolo nich ukážu najskôr o dva roky. Tieto stavby už nebude budovať Váhostav.

Na severnej terase Bratislavského hradu sú repliky Barokovej záhrady a Zimnej jazdiarne, Keltov tam nenájdete. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po Váhostave Juraja Širokého zostáva na Bratislavskom hrade nedokončená a neprístupná betónová konštrukcia zasypaná zemou, za ktorej stenami sú pozostatky dvetisíc rokov starej stavby keltských kniežat. Pôsobí to ako betónový sarkofág.

Túto stavbu už Váhostav nedokončí. Z hradného kopca odchádza po takmer desiatich rokoch prác za viac ako sto miliónov eur zo štátnej kasy. Na obnove Bratislavského hradu Váhostav pracoval od čias, keď bol prvýkrát predsedom parlamentu Pavol Paška, a bol jedinou stavebnou firmou, ktorá tam pracovala.

Hrad sa za tie roky výrazne zmenil. Palác už nie je žltý a ošarpaný, ale svietivo biely, interiér paláca je pozlátený aj na miestach, kde predtým nikde žiadne zlato nebolo, a na severnej terase je replika Barokovej záhrady z čias Márie Terézie, pod ňou betónové garáže.

To, čo zostáva nedokončené, sú krycie budovy pre vzácne nálezy stavieb, ktoré pre keltské kniežatá vybudovali rímski stavitelia v prvom storočí pred Kristom. Dokončí ich firma ViOn, ktorá obnovovala aj bratislavskú Redutu, sídlo filharmónie. Do súťaže za štyri milióny eur na prezentáciu stavieb z prvého storočia pred Kristom sa už Váhostav neprihlásil.

Budúci vstup do krycieho objektu keltsko-rímskej pamiatky, dnes stále neprístupnej. Foto N – Tomáš Benedikovič
Takto má vyzerať expozícia pri vstupe do Barokovej záhrady. Vizualizácia – bratislava-hrad.sk

Stratené hlavné mesto Keltov stále neukázali

Keltov na Bratislavskom hrade objavili archeológovia už takmer pred desiatimi rokmi. Najskôr pod nádvorím Hradu a pri prípravách na podzemné garáže potom aj na severnej terase. Objav prepisuje históriu územia Bratislavy v staroveku a na hradný kopec a do jeho okolia umiestnil bájne hlavné mesto Keltov.

Rakúsky profesor Werner Jobst označil toto keltské hradisko za „stratené Carnuntum, hlavné mesto provincie Norikum, spomínané Tibériovou misiou písomne v šiestom roku nášho letopočtu“. Známe rakúske Carnuntum, ktorého múzeum dnes stojí zhruba 30 kilometrov na západ, vybudovali až neskôr.

Na severnej terase Hradu archeológovia kopali už v roku 2009, objavili tam aj veľký zlatý a strieborný poklad. Pozostatky palácov či víl kniežat dodnes verejnosti nesprístupnili.

Video: Letecké zábery na rozkopaný hradný kopec
autori: Martina Koník, Peter Kuročka/flyfoto.sk

Váhostav tvrdil, že nezarábal

Všetko sa má zmeniť až teraz.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |