Denník N

Váhostav po takmer desiatich rokoch a vyše sto miliónoch eur odchádza z Bratislavského hradu

Na severnej terase Bratislavského hradu sú repliky Barokovej záhrady a Zimnej jazdiarne, Keltov tam nenájdete. Foto N – Tomáš Benedikovič
Na severnej terase Bratislavského hradu sú repliky Barokovej záhrady a Zimnej jazdiarne, Keltov tam nenájdete. Foto N – Tomáš Benedikovič

Podzemné garáže už fungujú mesiace, keltsko-rímske stavby okolo nich ukážu najskôr o dva roky. Tieto stavby už nebude budovať Váhostav.

Po Váhostave Juraja Širokého zostáva na Bratislavskom hrade nedokončená a neprístupná betónová konštrukcia zasypaná zemou, za ktorej stenami sú pozostatky dvetisíc rokov starej stavby keltských kniežat. Pôsobí to ako betónový sarkofág.

Túto stavbu už Váhostav nedokončí. Z hradného kopca odchádza po takmer desiatich rokoch prác za viac ako sto miliónov eur zo štátnej kasy. Na obnove Bratislavského hradu Váhostav pracoval od čias, keď bol prvýkrát predsedom parlamentu Pavol Paška, a bol jedinou stavebnou firmou, ktorá tam pracovala.

Hrad sa za tie roky výrazne zmenil. Palác už nie je žltý a ošarpaný, ale svietivo biely, interiér paláca je pozlátený aj na miestach, kde predtým nikde žiadne zlato nebolo, a na severnej terase je replika Barokovej záhrady z čias Márie Terézie, pod ňou betónové garáže.

To, čo zostáva nedokončené, sú krycie budovy pre vzácne nálezy stavieb, ktoré pre keltské kniežatá vybudovali rímski stavitelia v prvom storočí pred Kristom. Dokončí ich firma ViOn, ktorá obnovovala aj bratislavskú Redutu, sídlo filharmónie. Do súťaže za štyri milióny eur na prezentáciu stavieb z prvého storočia pred Kristom sa už Váhostav neprihlásil.

Budúci vstup do krycieho objektu keltsko-rímskej pamiatky, dnes stále neprístupnej. Foto N – Tomáš Benedikovič
Takto má vyzerať expozícia pri vstupe do Barokovej záhrady. Vizualizácia – bratislava-hrad.sk

Stratené hlavné mesto Keltov stále neukázali

Keltov na Bratislavskom hrade objavili archeológovia už takmer pred desiatimi rokmi. Najskôr pod nádvorím Hradu a pri prípravách na podzemné garáže potom aj na severnej terase. Objav prepisuje históriu územia Bratislavy v staroveku a na hradný kopec a do jeho okolia umiestnil bájne hlavné mesto Keltov.

Rakúsky profesor Werner Jobst označil toto keltské hradisko za „stratené Carnuntum, hlavné mesto provincie Norikum, spomínané Tibériovou misiou písomne v šiestom roku nášho letopočtu“. Známe rakúske Carnuntum, ktorého múzeum dnes stojí zhruba 30 kilometrov na západ, vybudovali až neskôr.

Na severnej terase Hradu archeológovia kopali už v roku 2009, objavili tam aj veľký zlatý a strieborný poklad. Pozostatky palácov či víl kniežat dodnes verejnosti nesprístupnili.

Video: Letecké zábery na rozkopaný hradný kopec
autori: Martina Koník, Peter Kuročka/flyfoto.sk

Váhostav tvrdil, že nezarábal

Všetko sa má zmeniť až teraz. Vedenie parlamentu vyhlásilo súťaž na sprístupnenie keltsko-rímskych stavieb na severnej terase, teda na to, čo sľubuje už roky.

Ide o stavbu pri dnešnom vstupe do Barokovej záhrady, kde je staroveká mozaika a pätky stĺpov, a o stavbu pri dnešnej Zimnej jazdiarni so zvyškami múrov. Práve v tejto časti vedenie parlamentu časť stavieb obetovalo a dalo kus dlhého múru odrezať – v miestach, kadiaľ dnes vedie vjazd do podzemných garáží.

Najskôr chcelo vedenie parlamentu za Pašku tieto stavby iba zasypať zemou, po tlaku expertov ich sľúbilo ukázať. Po Paškovi v parlamente zostal hlavný zodpovedný za obnovu Hradu, kancelár Daniel Guspan, ktorý sa v pozícii udržal aj za Petra Pellegriniho a aj teraz za Andreja Danka.

Do aktuálnej súťaže na odkrytie keltsko-rímskych stavieb sa už Váhostav neprihlásil, odôvodňuje to tým, že mal plné kapacity pre iné pozemné stavby. „Spoločnosť je vo fáze ukončovania diela a postupného odovzdávania investorovi,“ píše hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Ešte v roku 2015 riaditeľ Váhostavu tvrdil, že na Hrade nezarábajú a sú tam na nule, a aj teraz na tom Váhostav trvá.

Kancelária Národnej rady teraz na zákazku vybrala firmu ViOn Viliama Ondrejku zo Zlatých Moraviec. Kancelária parlamentu tvrdí, že vyberala z troch uchádzačov a vyberala len podľa ceny.

Sprístupniť tieto stavby sľubuje vedenie parlamentu v druhej polovici roku 2019. Areál Bratislavského hradu chcú prestavovať aj ďalej a Váhostav sa na väčšie zákazky ešte môže vrátiť.

Ako má vyzerať prezentácia keltských nálezov pri Zimnej jazdiarni. Vizualizácia – bratislava-hrad.sk

Vizualizácia – bratislava-hrad.sk

Kelti z Bratislavy

Rímske stavby na severnej terase Hradu tak doteraz zostávajú zamurované za nedokončenými stavbami. Niektoré keltsko-rímske nálezy sú však už sprístupnené v podzemí pod hradným palácom.

Na výstave Kelti z Bratislavy sú nálezy z vykopávok, ako zlaté a strieborné mince, keramika, a najmä dvetisíc rokov stará mozaika. Tá zrejme tvorila podlahu v keltskom paláci, ktorý stál na mieste dnešného hradného paláca.

„Pred viac ako dvetisíc rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto,“ uvádza túto výstavu Slovenské národné múzeum. „Na hradnom vrchu sa našli základy budov, ktoré nesú známky luxusu nad pomery regiónu.“

Uznali to aj uznávaní archeológovia zo strednej Európy. „Najmä zlaté mince sú jasným dôkazom kráľovskej rezidencie. Kmeňoví vodcovia kniežatstva Norikum povolali architektov a umelcov z Rímskej ríše,“ komentoval to rakúsky archeológ Jobst pre Denník N a nevedel pochopiť, prečo v Bratislave niektoré z týchto keltských stavieb museli ustúpiť napríklad podzemným garážam.

Fotografie a vizualizácie Bratislavského hradu

Keltské knieža Biatec na minci objavenej v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavský hrad od vstupu do Barokovej záhrady na severnej terase. Foto N – Tomáš Benedikovič

Budúci vstup ku keltsko-rímskej stavbe. Foto N – Tomáš Benedikovič

Baroková záhrada. Foto N – Tomáš Benedikovič

Garáže pod Barokovou záhradou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slávnostné schodisko Bratislavského hradu plné zlata. Foto N – Tomáš Benedikovič

Udeľovanie štátnych vyznamenaní v Rytierskej sále Bratislavského hradu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Rozkopaná severná terasa pri budovaní podzemných garáží. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pohľad na jednu z keltsko-rímskych stavieb, zakončená je už oblúkmi z čias Márie Terézie. Na tejto stavbe dnes stojí Zimná jazdiareň. Foto N – Tomáš Benedikovič

Takto vyzeral Bratislavský hrad ešte v roku 2000. Foto – TASR

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie