streda

Prvá vojenská základňa v zahraničí je ďalším krokom Číny na ceste k pozícii superveľmoci

Zlom v čínskej zahraničnej politike nastal pred piatimi rokmi s príchodom nového prezidenta, ktorý prišiel s doktrínou takzvaného čínskeho sna.

Čínsky prezident Si Ťin-pching. Foto - AP

Autor študuje sinológiu

Na začiatku augusta otvorila Čína v Džibutsku svoju prvú vojenskú základňu v zahraničí, v ktorej môže operovať až 10-tisíc čínskych vojakov, a to do roku 2026. Okrem Číny majú v malej africkej krajine vojenské základne USA, Japonsko, Francúzsko a Taliansko, na ktorého základni sa zdržujú aj nemecké a španielske jednotky.

Strategicky veľmi výhodne položené Džibutsko leží na africkej strane iba 28 kilometrov širokého prielivu Báb el-Mandeb, ktorý oddeľuje Červené more od Adenského zálivu. Pri jeho vodách sa tak plaví všetok čínsky export putujúci do Európy námornou cestou. Zároveň relatívne bezpečné Džibutsko leží v dostatočne krátkej vzdialenosti od Blízkeho východu, aby nad ním mohli operovať drony z džibutských základní.

Problémy s terminológiou

Keďže slovné spojenie „vojenská základňa v zahraničí“ je v Číne sprofanované a používa sa výlučne na označenie imperialistických (rozumej amerických) vojenských základní, štátni predstavitelia sa o čínskej základni vyjadrujú zásadne iba ako o „podpornej“, a nie „vojenskej“. Kým podľa štátnej tlačovej agentúry Nová Čína bude základňa iba „logistickým centrom“, ktoré bude „prínosom pre mier a stabilitu v Afrike a vo svete“ a „nemá nič spoločné s pretekmi v zbrojení alebo vojenským rozmachom“, polooficiálne Global Times, ktoré reprezentujú názory nacionalistického spektra čínskej spoločnosti, zas v editoriáli píšu, že „Čína na základni rozmiestni vojenské oddiely a tá nebude komerčným zásobovacím bodom“.

Ďalej podľa Global Times „dáva zmysel, že zahraničná verejná mienka základni venuje pozornosť, pretože základňa bude schopná podporiť čínske námorníctvo, aby išlo ešte ďalej, a preto má veľký význam“. O to zvláštnejšie je, že na satelitných záberoch základne zatiaľ nepozorovať výstavbu samotného prístavu. Tento drobný nedostatok nám naznačuje, že okrem praktickej stránky veci bude mať základňa aj prínos symbolický.

Súčasť väčšieho plánu

Výstavba vojenskej základne v zahraničí je ďalším zvratom v zahraničnej politike Číny, ktorá sa pre svoju háklivosť na akúkoľvek zahraničnú kritiku radšej donedávna sama zdržiavala politiky intervencionizmu. Od vstupu na medzinárodné pódium v sedemdesiatych rokoch sa Čína riadila heslom „skrývať svoj lesk a vyčkávať času“ (tchao-kuang jang-chuej 韬光养晦).

Zlom nastal pred piatimi rokmi počas nástupu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom