Žiga a Maďarič vidia v Kiskovom vysvetlení nedostatky, prezident ďalšie dokumenty nezverejní

Prezident Andrej Kiska nebude zverejňovať ďalšie dokumenty, ktoré sa týkajú toho, ako jeho firma KTAG účtovala náklady na jeho prezidentskú kampaň.

Denník N od prezidenta žiadal zmluvu medzi ním a firmou, na základe ktorej firma hradila náklady na kampaň, vysvetlenie toho, ako za kampaň zaplatil, ako aj odpoveď na to, prečo o záveroch daňovej kontroly neinformoval sám odseba.

Kauzu Kiskovi vyčítali politici OĽaNO, Smeru, Mosta-Hídu, ale aj Transparency International.

„Prezident Andrej Kiska považuje túto tému, rovnako ako daňový úrad a policajný vyšetrovateľ, za uzavretú,“ napísal prezidentov hovorca Roman Krpelan.

„Prezidenta mrzí, že spoločnosť KTAG pri účtovaní spravila chybu, ale je rád, že okamžite po kontrole finančnej správy boli dane a penále vo výške 36-tisíc eur doplatené.“ Prezident podľa Krpelana považuje za neprijateľné, aby sa v politickom boji zneužívali dokumenty finančnej správy.

„Volebnú kampaň  v zákonom stanovenom čase, ale aj výdavky pred oficiálnou kampaňou si hradil Andrej Kiska z vlastných úspor a z financií, ktoré vložil do spoločnosti KTAG v roku 2005.“ Náklady na kampaň podľa Krpelana kontrolovalo ministerstvo financií aj nezávislý audítor.

„Prezident Andrej Kiska minul počas oficiálnej kampane, ktorá bola  zákonom časovo obmedzená, sumu 250 593 eur a v čase mimo oficiálnej kampane to bolo 1 milión 95-tisíc 482 eur. Práve vďaka Andrejovi Kiskovi sa verejnosť prvýkrát počas kampane priebežne dozvedala, koľko reálne stojí volebná kampaň,“ dodal Krpelan.

Žiga: Presvedčil ma na polovicu

Pri napätých vzťahoch prezidenta Kisku s vládnym Smerom sa očakávalo, ako ho bude komentovať strana Roberta Fica. Zrejme najostrejšie zaútočil minister hospodárstva a podpredseda strany Peter Žiga.

Ministra hospodárstva Petra Žigu presvedčil Kiska svojím vysvetlením krátenia dane v jeho firme z utorka „tak na 50 percent“.

Kiska tvrdí, že mal s bratom Jaroslavom, s ktorým firmu KTAG vlastnia, dohodu, že táto firma bude hradiť všetky náklady pred záverečnou oficiálnou časťou jeho kampane. Daniari tieto výdavky popradskej firmy vyhodnotili ako daňovo neuznateľné, zvýšili o ne preto daňový základ a Kiskova firma doplatila štátu daň zhruba 27-tisíc eur.

Daniari týmto svojím rozhodnutím nespochybnili výšku týchto výdavkov, ich výhrady sa týkali len ich daňovej uznateľnosti.

Žiga síce včera hovoril, že sa prípadu veľmi nevenoval, no potom hovoril, že si pozrel aj účtovné doklady firmy a hovorí, že Kiska firme za kampaň nič nezaplatil. „Keď som sa pozeral na účtovné doklady, tak v rámci kampane nezaplatil tej firme ani korunu, pretože nemala také vysoké tržby ako náklady. Zároveň v tržbách nemá príjem, o ktorom hovoril, že zaplatil za kampaň, a vykázala stratu 1 200 000 eur, o čom hovoril, že boli náklady kampane, a zároveň znižovala vlastné imanie,“ povedal minister.

Prečítajte si

Newsfilter: Poprad, máme problém!

Minister si mohol pozrieť verejne dostupné informácie o Kiskovej firme, ktoré hovoria, že v roku 2014 vykázala stratu 1,2 milióna eur.

Žiga hovorí, že je to iná situácia, ako keby to bol obyčajný podnikateľ. „Mal si to dať do poriadku. Keď vyhral voľby, ešte bol 2 mesiace konateľom, mohol veľa napraviť. Je to nedostatočné,“ povedal Žiga.

Kiska povedal, že zmluvu s firmou podpísal, ale priznal, že za kampaň jej neplatil teraz, ale peniazmi, ktoré dal firme ešte v roku 2005.

Kažimír: Som v konflikte záujmov

Minister financií Peter Kažimír nechcel Kiskov prípad komentovať. Hovorí, že by bol aj v konflikte záujmov, keďže Finančná správa spadá pod ministerstvo financií. „Nie som tu na to, aby som niečo porovnával, hodnotil. Nemám ani konkrétne informácie okrem mediálnych, ministerstvo financií operatívne neriadi Finančnú správu,“ reagoval minister.

„Vôbec nemám radosť z toho, že sa tu otvára politický škandál, ktorého súčasťou je aj téma platenia alebo neplatenia daní,“ komentoval Kažimír.

Kažimír však hovorí, že Finančná správa vtedy robila to, čo mala robiť aj z hľadiska záverov, aj z hľadiska toho, že na nich trvala. „Daňovník má vždy možnosť sa odvolať a brániť sa na súde,“ povedal Kažimír.

Kiskova firma sa proti záverom daňovej kontroly neodvolala, dlžnú daň hneď doplatila. „Uvažovali sme o tom, ale na základe vlastnej skúsenosti z minulosti, keď sme podobné spory s daňovým úradom mali, som si povedal, že to nemá zmysel, že to uhradíme a necháme to tak,“ povedal prezident.

Kažimír si nemyslí, že informácie o prípade Kiskovej firmy unikli od daniarov. „Ja to neviem dokázať, ale mám taký pocit. Možno že čítam veľa detektívok, ale keby to niekto chcel robiť tak, ako to robil, tak by to urobil presne tým istým spôsobom,“ povedal minister.

Prečítajte si

Kiska: Veril som, že sa účtovalo správne, ale súdiť sa s daňovým úradom nemá význam

Minister financií avizuje reformu Finančnej správy, daniari sa majú zamerať viac na operatívny výkon, teda aj na viac kontrol dane z príjmu, majú byť viac „v poli“ a robiť menej administratívy.

„Táto vec sa komentuje sama, určite nepotrebujete môj komentár,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý má s prezidentom spor o využívanie vládneho špeciálu na cesty do Popradu. „Ja som sa tým ani veľmi nezaoberal, priznám sa, že som mal trošku inú prácu,“ povedal Kaliňák.

Obmedzia účinnú ľútosť?

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nevidí podobnosť s prípadom Ladislava Bašternáka, okrem skutkovej podstaty definovanej v zákone a účinnej ľútosti. „Pochopiteľne, vnímam, že u pána Bašternáka ide o biznis model. Tu vidím zásadný rozdiel,“ povedala Žitňanská.

Žitňanská pripúšťa debatu o obmedzení alebo zrušení účinnej ľútosti pre daňové trestné činy. V krátkom čase totiž predloží trestnoprávny balík a v rámci toho by sa mohla otvoriť aj táto otázka. No vraví, že zmena by potrebovala širšiu politickú podporu. „Je to otázka, či je priorita trestať, alebo dostať peniaze do rozpočtu. Ale zatiaľ sme sa o tom nerozprávali,“ povedala ministerka.

Kažimír o účinnej ľútosti hovorí, že ak verejnosť nadobudne pocit, že to už prekročilo isté medze, je na to potrebné reagovať. Hovorí však, že to nie je jeho agenda a mali by sa na to detailnejšie pozrieť právnici.

„Pán Čižnár by účinnú ľútosť zrušil ako takú, bavili sme sa o tom veľakrát. My ako vyberači daní, pre nás je kľúčové vybrať potrebný objem prostriedkov, našou úlohou nie je plniť väznice,“ povedal Kažimír.

Ani minister vnútra Robert Kaliňák sa nevedel bližšie vyjadriť k tomu, či sa má zmeniť inštitút účinnej ľútosti. „Nie som trestnoprávny profesionál, ja si ani nepamätám, odkedy je tento inštitút súčasťou Trestného zákona,“ povedal Kaliňák.

Zmenu v Trestnom zákone, ktorá spôsobila beztrestnosť krátenia daní, navrhol pritom ešte na jeseň roku 2012 poslanec Smeru Anton Martvoň, ktorý bol Kaliňákov človek (spolu s Annou Vittekovou a Danielom Duchoňom).

Martvoň to vysvetľoval jednak tým, že sa môže každému stať, že si chybne vypočíta daň alebo poistné. Argumentoval aj tým, že jeho novela sa týkala iba krátenia daní a že už aj v tom čase platila účinná ľútosť v prípade neodvedenia alebo nezaplatenia dane alebo poistného.

Prečítajte si

Kiska môže svoje slová dokázať zverejnením zmluvy, ktorú mal so svojou firmou

Maďarič: Pýta si to viac

„Celkom sa stotožňujem so stanoviskom Transparency International, že by to chcelo ešte vysvetlenie, ale netrúfam si povedať, či sa pán prezident má, alebo nemá ospravedlňovať. Je to naozaj jeho vec a asi sa to nedá celkom zľahčiť, že také veci sa bežne dejú v podnikateľskej sfére. V kontexte rôznych morálnych apelov na iné prípady účinnej ľútosti by si to možno zaslúžilo niečo viac,“ povedal Maďarič.

Veľa daňových kontrol mal vo svojich firmách aj minister životného prostredia László Solymos (Most-Híd). „Bol som podnikateľ, áno, niekedy podnikatelia majú iný názor na to, čo má ísť do nákladov ako daňový úrad, ale v každom prípade ide o volebnú kampaň, čo sú citlivé záležitosti a vtedy treba byť viac opatrný,“ povedal Solymos.

V pondelok rozoslal anonym médiám časť z protokolu o daňovej kontrole Kisku, ako aj policajné uznesenie, že prípad nie je trestný čin.