Denník N

Najviac mŕtvych od druhej svetovej. Ako by vyzerala vojna Trumpa so Severnou Kóreou

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

KĽDR znovu vypustila strelu ponad Japonsko. „Vojne sa treba vyhnúť, bolo by to šialenstvo,“ varuje analytik z Južnej Kórey.

Keby sme brali amerického prezidenta podľa toho, čo hovorí alebo píše na Twitteri, svet by mohol byť na pokraji veľkej vojny. Donald Trump opakovanie hovoril, že ak Severná Kórea neprestane s vývojom jadrových zbraní, Amerika odpovie.

„Vojenské riešenie je možnosťou“, „slová o ustupovaní nebudú fungovať“, „rozumejú iba jednému“, povedal v posledných týždňoch.

Severná Kórea dáva dlhodobo jasne najavo, že jej cieľ je mať použiteľnú jadrovú zbraň a sankcie ani diplomacie jej snahy za 20 rokov nezastavili. V reakcii na tie posledné odpálila v piatok ráno medzikontinentálnu balistickú strelu. Po druhý raz v krátkej dobe preletela ponad japonský ostrov Hokkaidó a dopadla asi 2-tisíc kilometrov od jeho brehov.

Trumpove reči o možnej vojenskej reakcii lídra Severnej Kórey Kim Čong-una nebrzdia. Už koncom augusta vystrelil balistickú strelu ponad Japonsko a začiatkom septembra otestoval doteraz najsilnejšiu jadrovú zbraň.

Severokórejskí veteráni na vojenskej prehliadke v rámci 70. výročia založenia vládnucej Kórejskej strany práce v roku 2015. Foto – TASR/AP

Je však možné, a niečo to naznačuje, že s vojenskou možnosťou americká vláda reálne ráta. Americké médiá a experti sa tak pozreli na to, ako by vyzerala vojna a aké má vlastne Amerika možnosti.

1. Druhá vojna na Kórejskom polostrove

Druhá vojna na Kórejskom polostrove by mohla byť najhoršou vojnou na Zemi od druhej svetovej vojny, čo pripúšťajú aj americkí generáli.

„Zomrelo by toľko ľudí, ako sme počas našich životov nevideli. Nikto, kto sa narodil po druhej svetovej vojne, ešte nevidel také straty na životoch, k akým by prišlo v konflikte na Kórejskom polostrove,“ povedal Joseph Dunford, šéf generálneho štábu USA, v apríli podľa magazínu Atlantic.

„Zničenie polostrova by bolo katastrofické, jednoducho katastrofické,“ dodal pre New Yorker generál James Marks, ktorý slúžil v prvej vojne v Kórei.

Vojenská technika juhokórejskej armády počas každoročného spoločného cvičenia s USA. Foto – TASR/AP

Aj keby udreli Američania na Severnú Kóreu plnou silou, zrejme by sa im nepodarilo hneď paralyzovať najnebezpečnejšie zbrane, ktoré režim má. Jadrové zbrane držia Severokórejčania na rôznych miestach, sú v dobre chránených bunkroch. Navyše niektoré majú na mobilných odpaľovacích zariadeniach.

Vojna by podľa expertov pre USA bola náročnejšia ako konflikt v Iraku či Afganistane. Zbrane Severnej Kórey sú možno trochu zastarané, no diktatúra má  1,2 milióna vojakov, ďalších 600-tisíc rezervistov a šesť miliónov polovojenských rezervistov (fakticky každý bojaschopný muž).

Severná Kórea má okrem jadrových zbraní aj chemické a pravdepodobne aj biologické, a ak by cítila, že Amerika chce odstrániť režim, zrejme by neváhala ich použiť. V tomto prípade je najohrozenejšia Južná Kórea. Aglomerácia Soulu s 25 miliónmi obyvateľov je len 60 kilometrov od hranice a podľa Daily Telegraph má naň Severná Kórea namierených 10-tisíc konvenčných striel a odpaľovacích zariadení.

Severná Kórea by mohla zaútočiť aj na americké základne v Južnej Kórei a Japonsku, rovnako by zrejme už v súčasnosti mohla trafiť americký ostrov Guam v Pacifiku.

Pochod severokórejskej vojenskej čestnej stráže v roku 2001. Foto – TASR/AP

Podarilo by sa protiraketovým štítom zastaviť tieto rakety? To nie je vôbec isté. Podľa New York Times napríklad dáždnik z Kalifornie a Aljašky, ktorý chráni pevninu, mal zatiaľ len päťdesiatpercentnú úspešnosť. Rovnako stopercentný nie je ani protiraketový štít Južnej Kórey.

Takúto vojnu by pravdepodobne Američania vyhrali, no počet obetí by bol obrovský. Malo by to vplyv aj na celosvetovú ekonomiku, keďže Južná Kórea patrí medzi najbohatšie krajiny sveta, produkuje 1,9 percenta celosvetového HDP.

Severokórejskí dôstojníci, funkcionári, pozvaní hostia, diplomati a zahraniční novinári sledujú slávnostný koncert na záver zjazdu vládnucej Kórejskej strany práce v Pchongjangu v máji 2016. Foto – TASR/AP

Navyše po porážke Severnej Kórey by zrejme Američanov čakali podobné problémy, aké zažili v Afganistane či Iraku. Oddaní bojovníci Kim Čong-una by sa aj po porážke vodcu skryli a mohli podnikať partizánske či teroristické akcie.

„Vojna by sa neskončila rýchlou porážkou severokórejských jednotiek. Severokórejčanom vymývajú mozgy, aby verili, že dynastia Kimovcov je polobožská a Američania sú zdrojom všetkého zla,“ povedal pre New Yorker Mark Fitzpatrick, riaditeľ Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.

„Reálne – vojne sa treba vyhnúť. Akokoľvek zanalyzujete prínosy a cenu, je to šialenstvo,“ povedal pre Bloomberg John Delury, analytik z Južnej Kórey.

K takémuto konfliktu však môže prísť aj bez toho, aby to veľmi chceli obe krajiny.

„Najväčšou hrozbou je nehoda, prepočítanie sa a nepochopenie, ktoré by veľmi rýchlo eskalovalo. Napríklad keď sa nevydarí test severokórejskej strely, ktorá potom bude smerovať na Južnú Kóreu,“ povedal pre Daily Telegraph analytik Daniel Pinkston z univerzity v Soule.

2. Obmedzený útok

Pravdepodobnejšou verziou vojenskej akcie by bol obmedzený útok, ktorý nebude mať za cieľ zničiť režim, iba zničiť alebo výrazne narušiť jadrový program krajiny. Američania by mohli zbombardovať niektoré strategické miesta.

No zároveň by prestali dostatočne včas, aby Severná Kórea pochopila, že nejde o snahu zničiť režim. Niečo podobné, ako Donald Trump urobil v apríli tohto roku v Sýrii, keď zbombardoval letisko, odkiaľ sýrsky prezident Baššár Assad použil chemické zbrane proti svojim nepriateľom. Nedávno to potvrdilo vyšetrovanie OSN.

O možnosti zastaviť jadrový program bombardovaním sa diskutovalo už v rokoch 1993 a 1994, no nakoniec sa to zamietlo ako riskantné. Teraz by boli riziká ešte väčšie.

Balistická strela počas prehliadky v apríli 2017. Foto – TASR/AP

Severná Kórea od konca vojny očakáva nový americký útok. Už pri prvej padnutej rakete by to napriek varovaniam mohli považovať za akt vojny a odpovedať.

„Dokonca aj obmedzený útok Ameriky by niesol v sebe riziko, že ho Severná Kórea pochopí ako začiatok veľkého ostreľovania a mohli by si zvoliť použitie jadrových zbraní,“ povedal pre Bloomberg analytik Jeffrey Lewis.

V ohrození by tak znova boli najmä Južná Kórea a Japonsko. Aj preto obe krajiny nepodporujú americký útok.

3. Atentát na Kima

Jednou z možností diskutovaných v odborných kruhoch je aj pokus o atentát Kim Čong-una, prípadne viacerých ľudí vo vedení krajiny. Kim si túto možnosť uvedomuje a žije v strachu. Podľa juhokórejských zdrojov niekoľkokrát mení auto a cestuje za svitania.

Južná Kórea v septembri oznámila, že pripravuje jednotku na túto úlohu. Rovnako prepad údajne trénovala aj americká špeciálna jednotka Navy SEALs, ktorej príslušníci zabili v Pakistane Usámu bin Ládina.

Nebolo by to prvýkrát, čo by sa Južná Kórea pokúsila zabiť lídra KĽDR. Pokus v 60. rokoch zabiť Kim Ir-sena, dedka súčasného diktátora, však skončil fiaskom.

Vtedajší diktátorský režim v Južnej Kórei na misiu vybral 31 väzňov, ktorí tak dostali šancu vymazať svoj trest (ak akciu prežijú). Vycvičili ich a podarilo sa ich prepašovať do Severnej Kórey.

Misiu však velenie prerušilo, čo nenašlo pochopenie u agentov alias zločincov. Zabili svojich juhokórejských inštruktorov a vrátili sa do Soulu, kde sa odpálili. O akcii napísala agentúra AP v roku 2003 – dlho sa o nej nevedelo.

Teraz by pravdepodobne vybrali schopnejších mužov. Južná Kórea však o vytvorení jednotky hovorila podľa New York Times najmä preto, aby vystrašila Kim Čong-una a donútila ho sadnúť si k stolu a rokovať.

Severokórejský roľník pracuje na poli pri diaľnici z Pchjongjangu do mesta Wonsan Foto – TASR/AP

Južný sused, Japonsko, Európska únia, Čína a v súčasnom stave aj USA presadzujú najmä diplomatické riešenie. V utorok prijala Bezpečnostná rada OSN jednohlasne nové sankcie.

Ak by sa Juhokórejčania či Američania napokon predsa len rozhodli zabiť Kim Čong-una, bolo by to rovnako riskantné. Kórea by to pochopiteľne brala ako vyhlásenie vojny a mohla by reagovať vojensky. Ak by to aj vyšlo, nie je jasné, kto by prišiel na jeho miesto – možno ešte niekto horší.

„Poprava by bola veľkým rizikom. S jadrovými zbraňami sa nehrajú kocky,“ napísal The Atlantic.

Podľa portálu je tiež možnosťou nerobiť nič a zvyknúť si na to, že severokórejský režim, akokoľvek nepredvídateľný, čoskoro bude mať jadrové zbrane, ktorými by mohli dosiahnuť pevninu Spojených štátov.

Severokórejskí roľníci pracujú na poli pri diaľnici neďaleko Pchjongjangu. Foto – TASR/AP

Nebol by to nový pocit pre Američanov – počas studenej vojny žili s tým, že ich Sovietsky zväz môže hocikedy zničiť, píše magazín. Bolo by to však obojstranné zničenie, čo bol jeden z dôvodov, že k tomu nedošlo.

Americkí generáli však naznačujú, že táto možnosť je neprijateľná. „Nie je nepredstaviteľné mať vojenské možnosti odpovedať na jadrové schopnosti Severnej Kórey. Nepredstaviteľné je však umožniť im mať schopnosti nechať pristáť jadrovú zbraň v Denveri v Colorade,“ povedal generál Dunford v apríli.

Dievča v plavkách kráča okolo potoka medzi poliami v severokórejskom Hamju 20. júla 2017. Foto – TASR/AP

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Severná Kórea

Svet

Teraz najčítanejšie