Poslanci síce Krajňáka z čela ÚPN nevyhodili, no dali túto možnosť rade, s ktorou je v konflikte

Pred pätnástimi rokmi zakladateľ Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš povedal, že „národ má právo poznať bez zvyšku svoju minulosť a otvorením tajných archívov Štátnej bezpečnosti budeme mať možnosť oboznámiť sa s tajnými dejinami z toho najťažšieho obdobia z našich národných dejín, obdobia rokov 1939 až 1989“.

Bolo to v lete 2002, keď presadil v Národnej rade zákon, ktorý dal základy ústavu. Ten začal fungovať od mája 2003 a od Langošovej tragickej smrti v roku 2006 prechádza rôznymi peripetiami, ktoré komplikujú jeho prácu. Langošov zákon dnes prešiel zásadnou zmenou.

Novela pôvodne vznikla preto, aby odstavila z čela ústavu Ondreja Krajňáka, to sa po pozmeňujúcich návrhoch Edity Pfundtner z Mosta-Híd napokon nestane. Platí, že štatutárnym orgánom ústavu bude deväťčlenná správna rada, ale jej činnosť ostáva riadiť predseda.

Nie je však už prakticky neodvolateľný, ako to bolo pred novelou. Ak správna rada povie, že si dôsledne predseda neplní zákonné povinnosti, má právo ho odvolať. Treba pripomenúť, že Krajňák je v konflikte so všetkými zvyšnými ôsmimi členmi rady. Po novom platí, že rada si svojho predsedu aj volí, o túto právomoc teda prišli poslanci.

Aj preto Krajňák počíta s tým, že ak prezident Andrej Kiska novelu podpíše, jeho dni v čele ÚPN sú spočítané. Vyzerá to podľa neho tak, že koalícia si napokon ním nechcela pošpiniť ruky, ale prenechala to na správnu radu. „Dôvody na odvolanie predsedu správnej rady totiž nie sú presne špecifikované, takže stačí, že správna rada bude mať dosť členov na návrh na jeho odvolanie,“ vysvetlil.

Za pätnásť rokov fungovania čelil ÚPN rôznym menším či väčším politickým tlakom. Nie raz sa musel sťahovať a doposiaľ nemá ani vlastnú budovu. Ústav nemá ani 70 zamestnancov, jeho ročný rozpočet je zhruba 1,5 milióna eur. Čo taký ústav robí?

V októbri pripravuje medzinárodnú konferenciu k 30. výročiu vydania publikácie Bratislava/nahlas, čo je kritika komunistického režimu, mnohými považovaná za akúsi slovenskú Chartu 77. Pred blížiacim sa blahorečením saleziána Titusa Zemana zase ústav ponúka školám prednášky o tomto statočnom kňazovi. Nebyť ústavu, novinári by neodhalili mnohých aktívnych eštebákov vo verejných funkciách.

Zlé vzťahy v ÚPN

Ústav však dnes čelí kritike, že nefunguje, ako by mal. Za hlavného vinníka určili poslanci Smeru a SNS súčasného šéfa Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka.

Vyčítajú mu, že v ústave sú zlé medziľudské vzťahy a on sa ako šéf organizácie dostal do konfliktu so všetkými ôsmimi členmi správnej rady. Kto s ÚPN spolupracoval, vie, že nepatrí k najpružnejším štátnym inštitúciám, a novinári si medzi sebou už dlhšie hovoria, že tam akoby zastal čas.

Na tom, že v ústave sú problémy, sa zhodli takmer všetci poslanci, no väčšina opozície si, na rozdiel od koaličného Smeru, SNS a čiastočne Mosta-Híd, myslí, že ich nie je možné riešiť takouto novelou. Upozornila na to aj iniciatíva Pamätaj, v ktorej sa stretli mladí ľudia. Vyzvali poslancov, aby v rokovaní o novele nepokračovali. Ich výzvu podpísalo viac ako 7500 ľudí. Požadujú odbornú diskusiu o zmenách ÚPN, ktorá činnosť neochromí, ale naopak, jeho fungovanie zlepší. Ozvali sa aj Dcéry politických väzňov, aj tie vyzvali na stiahnutie novely.

Prečítajte si

Zahalili oči sochám a bojujú za ÚPN: Stále nám pripomínajú, že my sme za socializmu nežili

Krajňák pred prijatím novely hovoril, že jej navrhovateľom nejde ani tak o ústav, ale o to, že prepustil historika Martina Lacka, ktorý je dnes poslaneckým asistentom poslankyne ĽSNS Natálie Grausovej. Šéf ÚPN si tiež myslí, že vládnemu Smeru prekáža neoblomný postoj ÚPN v spore s českým politikom Andrejom Babišom, ktorý napokon vyhral súd s ústavom, ktorý ho evidoval ako spolupracovníka Štátnej bezpečnosti.

„Lex Krajňák“

Iniciatíva Pamätaj na stiahnutie novely ostala bez povšimnutia a poslanci o novele rokovali. Rozprava odhalila, že „šedou eminenciou novely“ je poslanec SNS Anton Hrnko. Tak o ňom hovorila Erika Jurinová z OĽaNO. Práve o Hrnkovi už šéf ÚPN verejne povedal, že mu telefonoval a hrozil problémami pri prepustení obhajcu fašistického štátu Lacka, ktorý aj verejne vyzval pred voľbami na zvolenie Mariana Kotlebu.

• Ján Langoš 2003 – 2006 (zahynul pri autonehode)
• Ivan Petranský 2007 – 2013
• Ondrej Krajňák 2013 – ?

Aj preto poslanec za SaS Ondrej Dostál hovoril o novele ako o „Lex Krajňák“. Koalícii dal možnosť svoje tvrdenie poprieť. Navrhol, aby novela platila až po skončení Krajňákovho funkčného obdobia, teda od roku 2019. Nakoniec o tomto návrhu poslanci nehlasovali, pretože ešte pred ním prešli zmeny navrhnuté poslankyňou Mosta-Híd Editou Pfundtner. Navzájom si odporovali.

Hrnko priznal telefonát Krajňákovi. Nešlo o Lacka

Hrnko reagoval na obvinenia v rozprave a priznal, že sa s Krajňákom stretol trikrát a raz mu telefonoval. „Určite však nie kvôli Lackovi. Hovorili sme o historikovi Jánovi Bobákovi,“ povedal Hrnko. Aj tento bývalý šéf historického ústavu Matice slovenskej bol do konca januára tohto roka zamestnancom ÚPN.

„Určite som sa Krajňákovi nevyhrážal. Držím sa totiž principiálneho hesla, a to, že pomsta ešte nikomu nepomohla,“ vyhlásil Hrnko.

Poslanec, podpredseda SNS a v minulosti aj historik nepoprel tvrdenia, že práve on je iniciátorom novely. Naopak, obhajoval ju, pretože Krajňák podľa neho spôsobil rozvrat v ústave. Zopakoval, že sa „neráči“ s celou správnou radou. Vyčítal mu, že sa zapojil do politickej kampane pred parlamentnými voľbami v prospech KDH. Za súčasného znenia zákona je vraj neodvolateľný, a preto vraj novela vznikla. Hrnko nakoniec za novelu nehlasoval.

Prečítajte si

Šéf ÚPN: Ak dovolíme eštebákom prepisovať dejiny, ÚPN rovno zrušme

Nie je to po prvý raz, čo práve SNS chcela meniť fungovanie ÚPN. V roku 2008 ho bývalý predseda Ján Slota navrhol zrušiť úplne. Až po zásahu Smeru si to rozmyslel, avizoval však, že SNS má pripravenú veľkú novelu k ústavu. Ten mu začal prekážať najmä potom, ako novinári vďaka archívnym materiálom napísali o Slotovej kriminálnej minulosti.

„Bol to veľký a záslužný čin Jána Langoša, že vznik ústavu presadil,“ hodnotí dnes existenciu ÚPN politológ Miroslav Kusý. „ÚPN nesmierne potrebujeme, a to vzhľadom na našu rozporuplnú minulosť,“ dodáva s tým, že existenciu ústavu určite treba brániť. A to napriek tomu, že nie vždy dôsledne plní úlohy, pre ktoré bol zriadený.

Langošovou prioritou bolo skúmanie a odhaľovanie zločinov komunistického režimu, no rovnako dôležité je aj skúmanie fašistickej minulosti slovenského štátu, pripomína ešte Kusý. „Máme podlžnosti k našej histórii, a práve to sa stáva predmetom politického handrkovania.“

Pfundtnerovej kozmetické úpravy

Pfundtner sa snažila novelu vylepšiť, hoci opozícia jej vyčítala, že ju dostáva len do „menej brutálnej“ podoby. Do poslednej chvíle pritom poslankyňa Mosta-Híd nevedela, či jej pozmeňujúce návrhy podporí Smer a SNS. Aj preto začiatkom septembra stiahla svoj podpis spod pôvodného návrhu.

Jej vylepšenia však už nič nezmenili na tom, že štatutárom ústavu je teraz celá správna rada. To bola jedna z najväčších výhrad kritikov novely.

Obavy z toho, že ÚPN po novele nebude môcť naďalej organizovať Festival slobody alebo že sa bude musieť vzdať vízie na vznik múzea zločinov komunizmu, sa snažila Pfundtner rozptýliť svojimi pozmeňujúcimi návrhmi o činnosti ústavu.

Vyzývajú prezidenta

Napriek zjemneniu Pfundtnerovej pozmeňujúcimi návrhmi je iniciatíva Pamätaj presvedčená, že novela je „krokom k zániku a umlčaniu ÚPN“. Pripomenuli, že ako už bolo zrejmé zo stredajšej rozpravy v pléne, okrem Smeru, SNS a Mosta-Híd sa z prijatia novely tešia aj extrémisti z ĽSNS. Tí počas diskusie v parlamente viackrát volali po oslave fašistického štátu, fašistického režimu a umlčaní ústavu.

Obracajú sa preto na prezidenta. „Veríme, že zákon nepodpíše a vráti ho späť do parlamentu,“ povedal hovorca iniciatívy Juraj Šeliga. Chcú mu aj doručiť a osobne vysvetliť svoje pripomienky. Stále totiž volajú po odbornej diskusii k ÚPN.

Okrem toho, že poslanci nevypočuli hlasy viac ako 7500 mladých ľudí, tak ukázali, že im nešlo o ÚPN, ale o riešenie personálnych otázok, a to je právne aj kultúrne neprijateľné.