štvrtok

Poslanci síce Krajňáka z čela ÚPN nevyhodili, no dali túto možnosť rade, s ktorou je v konflikte

Parlamentom prešiel „Lex Krajňák“, teda novela, ktorej jediným cieľom bolo odstaviť z funkcie súčasného šéfa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka.

Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred pätnástimi rokmi zakladateľ Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš povedal, že „národ má právo poznať bez zvyšku svoju minulosť a otvorením tajných archívov Štátnej bezpečnosti budeme mať možnosť oboznámiť sa s tajnými dejinami z toho najťažšieho obdobia z našich národných dejín, obdobia rokov 1939 až 1989“.

Bolo to v lete 2002, keď presadil v Národnej rade zákon, ktorý dal základy ústavu. Ten začal fungovať od mája 2003 a od Langošovej tragickej smrti v roku 2006 prechádza rôznymi peripetiami, ktoré komplikujú jeho prácu. Langošov zákon dnes prešiel zásadnou zmenou.

Novela pôvodne vznikla preto, aby odstavila z čela ústavu Ondreja Krajňáka, to sa po pozmeňujúcich návrhoch Edity Pfundtner z Mosta-Híd napokon nestane. Platí, že štatutárnym orgánom ústavu bude deväťčlenná správna rada, ale jej činnosť ostáva riadiť predseda.

Nie je však už prakticky neodvolateľný, ako to bolo pred novelou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Ústav pamäti národa

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102079 z vás dostáva správy e-mailom