štvrtok

Maliar Juraj Florek preskakuje ploty, aby objavil krásu v ruinách fabrík, bitúnkov či škôl

Autor Maľby roka 2014 Juraj Florek v posledných dvoch rokoch hlavne veľa fotografoval. Podľahol fenoménu Urbex (Urban Exploration), a teda podniká dobrodružné výpravy po bývalých fabrikách a iných miestach, aby objavil ich opustenú krásu.

Juraj Florek vyhľadal slovenských urbexerov a prešiel s nimi celé Slovensko. Foto – Juraj Florek

Odjakživa bol dobrodruh. Dobrodruh a maliar. „Najšťastnejší maliar na celom svete,“ ako sám hovorí. Vyrástol na sídlisku v Dolnom Kubíne, kde so svojimi kamarátmi hľadal miesta pre svoje grafity. Neskôr namiesto na steny a múry začal maľovať na plátno, ale ostal verný tomu, čo mal vždy rád. Mestu. Mestu a bizarným výjavom opustených lokalít.

Maľuje priamo vonku a maľuje mestskú krajinu so všetkým, čo k nej patrí. Od zadných stien skladových hál až po čerpacie stanice na okraji parkovísk. A čo je zvláštne, nerobí to preto, aby upozornil na to, aké sú mestá príšerné, naopak, robí to preto, lebo v nich vidí krásu a chce nás primäť, aby sme ju skúsili vidieť tiež.

Čosi podobné robil aj posledné dva roky, akurát, že namiesto maľovania hlavne fotil a písal. Do opustených fabrík, výrobných hál či zaniknutých priestorov, ktoré stratili svoju funkciu, chodil dávno pred tým, než vedel, že je to vlastne Urban Exploration. Dnes má však doma o Urbexe, ako sa fenoménu mestských prieskumníkov hovorí, množstvo kníh z celého sveta. A teraz k nim chce pridať aj prvú slovenskú.

Tehláreň, región Šariš. Foto - Juraj Florek

Bytovka, región Zemplín. Foto – Juraj Florek

Textilné závody, región Stredné Považie. Foto – Juraj Florek

Výťahová šachta, strojárne, región Turiec. Foto – Juraj Florek

Paneláreň, región Kysuce. Foto – Juraj Florek

Ďalej, než je povolené

Za dva roky prešiel celé Slovensko a s pomocou kamarátov hľadal miestnych nadšencov, utajených urban explorerov, dychtivých miestnych mestských prieskumníkov, aby mu odhalili krásy svojho regiónu. Liptov, Turiec, Spiš, Orava či Zemplín sú na stranách knihy Prevádzači, ktorú pripravuje, zrazu celkom inými, ako ich poznáme.

„Je to nekompromisné. Vytrhne vás to zo sedačky,“ hovorí so smiechom Juraj Florek. On má najradšej staré priemyselné komplexy, ideálne, ak sú zo 70. – 80. rokov minulého storočia. „Veľkokapacitné priestory. Takých je na Slovensku veľa, sú moje najobľúbenejšie,“ hovorí fascinovane. Priznáva, že jeho hlavnou motiváciou, prečo ísť neraz za hranice rizika, je hľadanie krásy. Čistá estetika. A dobrodružstvo, samozrejme.

„Keď to raz človek začne robiť, iba ťažko sa dá prestať, je to prudko návykové,“ hovorí Juraj Florek. On vlastne začal iba tak, že hľadal nové výjavy pre svoje maľby. Dnes už má maľovanie od urbexu oddelené, iba občas sa stane, že na opustenom mieste aj maľuje.

Každého však podľa neho k urban exploringu ťahá niečo iné. „Je to komplexná aktivita, neexistuje jedna jeho definícia, každý má tú svoju. Asi najlepšie to pre mňa vystihol legendárny urbexer z Toronta Ninjalicious, ktorý hovorí, že urbex je o nachádzaní autentickej krásy a historického významu s prvkami rizika a kreatívnym riešením problémov. Presne tak to aj je. Človek musí vyraziť za hranice svojho komfortu, zažije históriu, estetiku, adrenalín, musí byť vynaliezavý, keď sa chce dostať ďalej a zároveň si musí dať na seba pozor,“ vysvetľuje.

Dostať sa ďalej niekedy, pochopiteľne, znamená aj dostať sa ďalej, než je dovolené.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás