Ako nám na Slovensku klesajú nároky

ÚPN ani RTVS nefungovali najlepšie, doterajší stav však bránime, lebo tušíme, že zmena pod touto vládou bude k horšiemu.

Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako počas Večere s Havranom správne pripomenul Jaroslav Franek, Ondrej Krajňák sa stal šéfom Ústavu pamäti národa, keď„antifašistický“ Smer náhle zistil, že sa so svojím pôvodným kandidátom Jurajom Kalinom poriadne sekol.

Kalina je skutočne a rovným dielom kritický voči slovenskému štátu, nacionalizmu aj voči komunizmu, čo pobúrilo neoľudákov a nacionalistov i exkomunistov. Tieto voľne sa prekrývajúce skupiny sú v Smere a v SNS hojne zastúpené, tak nečudo, že Kalina ako kandidát skončil rovnako rýchlo, ako sa objavil. Krajňák mal pohrobkov bývalých totalít upokojiť – považovali ho za svojho, alebo aspoň za slabého kandidáta, s ktorým nebudú problémy.

Krajňák sa to spočiatku naozaj snažil uhrať na všetky strany. „Denacifikácia“ ÚPN, ktorú hovorca Peter Juščák v rovnakej debate uviedol ako jeho hlavnú zásluhu, bola dosť váhavá a Krajňák ju robil skôr pod tlakom médií než z presvedčenia. Treba mu však uznať, že nakoniec ústav predsa len viac-menej vrátil k serióznej práci. A na jeho obranu dodať, že to mal veľmi ťažké, čo najlepšie ukazuje, že i jeho váhavé porátanie sa s neoľudákmi bolo (spolu s kauzou Babiš) pre SNS a Smer príliš.

V každom prípade platí, že Krajňák nebol, okrem spomínaného, ani pre svoju ťažkú povahu dobrým kandidátom do čela ÚPN. O smerovaní Slovenska a charaktere súčasnej vlády však veľa vypovedá, že je to dnes vedľajšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Ústav pamäti národa

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |