streda

Ako nám na Slovensku klesajú nároky

ÚPN ani RTVS nefungovali najlepšie, doterajší stav však bránime, lebo tušíme, že zmena pod touto vládou bude k horšiemu.

Šéf Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako počas Večere s Havranom správne pripomenul Jaroslav Franek, Ondrej Krajňák sa stal šéfom Ústavu pamäti národa, keď„antifašistický“ Smer náhle zistil, že sa so svojím pôvodným kandidátom Jurajom Kalinom poriadne sekol.

Kalina je skutočne a rovným dielom kritický voči slovenskému štátu, nacionalizmu aj voči komunizmu, čo pobúrilo neoľudákov a nacionalistov i exkomunistov. Tieto voľne sa prekrývajúce skupiny sú v Smere a v SNS hojne zastúpené, tak nečudo, že Kalina ako kandidát skončil rovnako rýchlo, ako sa objavil. Krajňák mal pohrobkov bývalých totalít upokojiť – považovali ho za svojho, alebo aspoň za slabého kandidáta, s ktorým nebudú problémy.

Krajňák sa to spočiatku naozaj snažil uhrať na všetky strany. „Denacifikácia“ ÚPN, ktorú hovorca Peter Juščák v rovnakej debate uviedol ako jeho hlavnú zásluhu, bola dosť váhavá a Krajňák ju robil skôr pod tlakom médií než z presvedčenia. Treba mu však uznať, že nakoniec ústav predsa len viac-menej vrátil k serióznej práci. A na jeho obranu dodať, že to mal veľmi ťažké, čo najlepšie ukazuje, že i jeho váhavé porátanie sa s neoľudákmi bolo (spolu s kauzou Babiš) pre SNS a Smer príliš.

V každom prípade platí, že Krajňák nebol, okrem spomínaného, ani pre svoju ťažkú povahu dobrým kandidátom do čela ÚPN. O smerovaní Slovenska a charaktere súčasnej vlády však veľa vypovedá, že je to dnes vedľajšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Ústav pamäti národa

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom