Denník N

Tabuľkový fetiš a voodoo s číslami

Tadiaľto mala viesť diaľnica pri Turanoch. Foto N - Tomáš Benedikovič
Tadiaľto mala viesť diaľnica pri Turanoch. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia musia lepšie pochopiť nuansy odbornej agendy a odborníci zas, že optika ekonómov cez peniaze nie je fetiš, ale nutnosť.

Autor je riaditeľom Inštitútu environmentálnej politiky

Život nie sú len excelovské tabuľky. Z grafov sa nenajeme. Výpočty od stola odtrhnuté od reality. Všetko vidíte len cez peniaze.

Aj keď sa podobných výrokov ekonóm či analytik v štátnej správe napočúva požehnane, v boji o lepší štát má, rovnako ako vecní odborníci, nezastupiteľné miesto.

Minulú jar mi zavolal štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Nové vedenie chcelo budovať nezávislú analytickú jednotku na štýl Inštitútu finančnej politiky. Po stretnutí s ministrom a upresnení zopár detailov som od júla nastúpil ako hlavný ekonóm a riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.

Ministerstvo nás prijalo srdečne s viacerými kľúčovými úlohami. Nie všetci však chápu, čo na ministerstve životného prostredia okrem environmentalistov, geológov či vodohospodárov hľadajú ekonómovia. O to väčšie pobúrenie nastáva, keď začneme hovoriť napríklad o kvantifikácii strateného času či ľudského roku života. Vtedy sme zaškatuľkovaní na úroveň tabuľkových fetišistov, ktorí s realitou nemajú nič spoločné a robia si v kanceláriách svoje voodoo s číslami.

Symbióza

Tie dva rozdielne svety sa musia spolu naučiť fungovať v symbióze. Úlohou ekonóma je povedať, či dané opatrenie alebo investícia dávajú zmysel z pohľadu nákladov a prínosov. Úlohou vecného odborníka zase to, či sú technicky uskutočniteľné. Ekonómovia musia lepšie pochopiť nuansy odbornej agendy a odborníci zas, že optika ekonómov cez peniaze nie je fetiš, ale nutnosť.

Všetci chceme čistú vodu vďaka čistiarňam odpadových vôd, stopercentnú ochranu pred povodňami, či prírodu bez starých environmentálnych záťaží. Zdroje sú však obmedzené, a preto štát musí stanoviť priority. Mal by to však robiť nie na základe pocitov, ale z pohľadu nákladov a prínosov. Logika aj nástroje sú rovnaké v životnom prostredí, doprave, zdravotníctve aj školstve. V niektorých oblastiach je to už pomerne bežná prax, v iných sa na metodikách aj v akademickom svete stále len pracuje.

Počúvať a vysvetľovať

Pri rozhodovaní o opatreniach alebo investíciách tak chceme zohľadniť všetky, aj ťažšie viditeľné náklady a benefity. Napríklad investícia štátu do výmeny efektívnejších kotlov sumou 700 eur pre domácnosť predstavuje pre štátny rozpočet čistý náklad. Štátu sa však predsa oplatí. Nové kotly produkujú výrazne menej škodlivín, čo bude mať pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov. Takáto investícia sa dokonca na nižších nákladoch na zdravotnú starostlivosť a dlhších produktívnych životoch obyvateľstva vráti niekoľkonásobne.

Výstavba dovolenkového rezortu prináša zisky pre podnikateľov, ale aj služby pre občanov. Ak je to však na úkor straty vzácneho lesa, benefity z jej výstavby môžu byť pre spoločnosť omnoho nižšie, alebo aj záporné. Treba zohľadniť a oceniť to, že les prirodzene zadržiava vodu, plní rekreačnú funkciu či poskytuje domov množstvu vzácnych rastlín a živočíchov. Aby sme vedeli pri hodnotení zohľadniť faktory ako strata biodiverzity, chceme pripraviť čo najkomplexnejšiu metodiku hodnotenia investícií v životnom prostredí.

Po roku fungovania IEP sa nám podarilo s podporou vedenia vybudovať tím siedmich šikovných analytikov. Pozreli sme sa na hodnotu za peniaze výdavkov na životné prostredie, výrazne pokročili s prípravou nízko-uhlíkovej štúdie so Svetovou bankou, ale aj s budovaním modelovacieho aparátu. Ďalšie mesiace chceme okrem iného aj pozornejšie počúvať a vysvetľovať. Je nevyhnutné, aby sa svety ekonómov a vecných odborníkov čo najviac priblížili. Oba totiž sledujú jeden cieľ a tým je lepšie životné prostredie na Slovensku.

Teraz najčítanejšie