streda

Pri jadre EÚ treba hovoriť o obsahu, nie o prázdnych frázach

Slovensko musí v prvom rade bojovať za spravodlivé zdaňovanie, aby si firmy zisky neprenášali tam, kde je to pre ne najvýhodnejšie.

Autorka je poslankyňou OĽaNO

V programovom vyhlásení vlády sa jadro spomínalo iba v súvislosti s elektrárňami. Až tento rok na jar prišiel Robert Fico s tézou, že Slovensko musí patriť do jadra Európskej únie. Celospoločenskú debatu začal pán Fico tradičným obvinením opozície, ktorá okrem zodpovednosti za všetko zlo tohto sveta navyše v otázke európskeho jadra predstavuje dobrodružné scenáre „mimo ekonomických a politických záujmov slovenských občanov“. Slovensko však už v jadre Európskej únie je, na rozdiel od iných krajín máme euro, sme v schengenskom priestore bez hraničných kontrol. Hnutie OĽaNO sa preto bude zaoberať každým návrhom na zmenu spolupráce na európskej úrovni, ktorý bude dobrý pre Slovensko.

Debata o našom smerovaní v EÚ je zo strany vlády veľmi povrchná. Napríklad pán minister Kažimír nedávno na prednáške v zahraničí rozprával veci, o ktorých sme od neho tu doma nikdy nepočuli. Jednou z aktuálnych tém je aj vydávanie spoločných dlhopisov krajín eurozóny. Najviac zadlžené krajiny eurozóny majú obavy, že pri prípadnej ďalšej finančnej kríze im nikto nebude chcieť požičať, a preto volajú po spoločných dlhopisoch celej eurozóny. A to môže byť veľký problém.

Uvedomujeme si našu zodpovednosť, potrebujeme okolo nás stabilné prostredie a Európa musí byť schopná pomôcť krajinám, ktoré postihli nečakané problémy. Minulá finančná kríza u nás za dva roky zničila 100-tisíc pracovných miest a podpora našej ekonomiky nás stála miliardy eur. Je preto v záujme Slovenska, aby boli následky prípadnej ďalšej krízy v Európe čo najmenšie. Nemôžeme sa tváriť ako samostatný ostrov na mori, keďže do krajín Únie ide 85 percent vývozu našich podnikov a kríza v Európe sa okamžite prejaví aj u nás doma.

Na druhej strane my máme ústavný zákon o dlhovej brzde a musíme rozumne hospodáriť, ale mnohé krajiny roky nedodržiavajú platné pravidlá a zadlžujú sa čoraz viac a viac. Ich kríza nie je nečakaná, je permanentná. Tieto krajiny majú úroveň zadlženia v porovnaní s nami dvojnásobnú a naše hnutie odmieta, aby Slovensko prebralo zodpovednosť za ich dlhy.

Je tu aj druhá možnosť, ktorú na európskej úrovni presadzujú menej zadlžené štáty. Do spoločných európskych dlhopisov sa iba akoby zabalia dlhy jednotlivých krajín, ale každá z nich bude naďalej ručiť iba za svoje dlhy. To by malo Európe pomôcť na ceste k väčšej stabilite bánk a finančných trhov a debatu o takomto riešení si vieme predstaviť aj my.

Pán Fico v súvislosti s jadrom EÚ spomína minimálnu mzdu spoločne stanovenú na európskej úrovni. Naši ľudia si určite zaslúžia lepšie platy, ale zo dňa na deň zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň Francúzska, kde je 1500 eur, to by bola ekonomická samovražda. V oficiálnych dokumentoch Únie sa žiadna spoločná minimálna mzda neobjavuje, je to agenda hlavne tých európskych krajín, ktorým sa dobre nedarí, pretože nerobia reformy, a chceli by tak odlákať naše pracovné miesta. Na nič podobné by sme rozhodne nemali pristúpiť.

Robert Fico ako nejakú novinku súvisiacu s jadrom EÚ uvádza aj spoločnú minimálnu sadzbu dane pre firmy. O plánoch na takúto minimálnu sadzbu dane hovorí Francúzsko s Nemeckom už roky. Slovensko by to dnes nijako nepostihlo, keďže dane u nás sú vysoké. Sadzbu pre firmy sme znížili na 21 percent, na porovnanie Írsko má sadzbu 12,5 percenta a od nás nižšiu daň majú aj mnohé ďalšie krajiny eurozóny.

Slovensko musí v prvom rade bojovať za spravodlivé zdaňovanie, aby si firmy zisky neprenášali tam, kde je to pre ne najvýhodnejšie, ale ich zdaňovali tam, kde ich ľudia vytvorili. Nesmieme zabúdať ani na obrovský problém s podvodmi s DPH, keď každý rok prichádzame o dve miliardy eur, sme štvrtí najhorší v Únii. Keby sme mali finančnú správu aspoň takú úspešnú ako v Českej republike, nemali by sme tu rôznych bašternákov a iných „našich ľudí“ prepojených na vládne strany, mohli by sme do školstva, zdravotníctva či diaľnic investovať o miliardu eur ročne viac. To si musíme vyriešiť tu doma sami, ale reforma celého európskeho systému DPH, o ktorej sa už dlho hovorí, by nám mohla pomôcť.

Slovensko vďačí Európskej únii za prosperitu aj za mier okolo nás. Veľa našich ľudí pracuje v podnikoch, ktoré sú veľmi závislé od dobrej ekonomickej situácie v Európe. Je preto životným záujmom Slovenska, aby sa Európe darilo a aby sme boli schopní tlmiť následky ďalších veľkých kríz, ak nejaké prídu. Pomôže to aj našim podnikom a ich zamestnancom.

Na druhej strane treba upozorniť, že vládna koalícia pri našom vzťahu k EÚ opakuje klasické chyby. Prvou je, že v Bruseli niečo dohodne a schváli, ale vzápätí doma začne urputne bojovať proti tomu, čo práve schválila.

Príkladom je boj Andreja Danka proti smernici o lepšej kontrole zbraní použiteľných pri teroristických útokoch. Smernicu v Bruseli odsúhlasil v apríli zástupca vládnej koalície, no o pár mesiacov neskôr Andrej Danko začne vyhlasovať, že ju nebude dodržiavať. Druhou chybou je, že namiesto otvorenej debaty a jasných požiadaviek Slovenska pri rokovaní o novom usporiadaní Únie sa vláda obmedzuje iba na prázdne reči.

Jeden aj druhý prístup zbytočne nahlodáva dôveru verejnosti v európsky projekt a ohrozuje tak našu budúcnosť v Európe.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom