Denník N

Andrej Hrnčiar: Danko je emotívny, ale nie urážlivý, vie si zo seba aj vystreliť

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ak si niečo v politike vyčítam, tak je to fakt, že som bol súčasťou projektu, ktorý je zdrojom frustrácie pre pravicového voliča, hovorí o Sieti jej bývalý podpredseda, dnes podpredseda parlamentu, Andrej Hrnčiar.

Andrej Hrnčiar bude dvanásty rok martinským primátorom. Do parlamentu sa dostal v roku 2012 za Most-Híd, potom prešiel do Siete, dnes opäť – už ako nestraník – pôsobí v klube Mosta. V rozhovore pre Denník N hovorí:

  • ako by bežnému človeku v Martine vysvetlil, o čo išlo počas vládnej krízy,
  • prečo si nemyslí, že si koalícia cez okresné koaličné rady rozparceluje krajinu,
  • ako sa robí s Andrejom Dankom a aký je predseda SNS v súkromí,
  • či Dankovi odpustil, že ho kedysi nazval zradcom,
  • ako si predstavuje svoju budúcnosť v politike,
  • aj čo hovorí na nového predsedu Siete.

Ako by ste nazvali to, čo sa posledný mesiac dialo s koalíciou? Bola to „komunikačná kríza“, ako to zľahčuje premiér Fico, alebo išlo o vládnu krízu?

Vládna kríza by bola vtedy, ak by nepracovali vláda ani parlament. Našťastie sa problémy prejavili v čase prázdnin, keď parlament nezasadal, a všetko sa vyriešilo do septembrovej schôdze. Asi to kríza bola, ale nebudem hodnotiť, či bola vládna. No môžem povedať, že som bol zaskočený, čo sa stalo. Vypovedanie koaličnej zmluvy ma zastihlo na dovolenke, viacerí sme boli vtedy v Chorvátsku…

… videl som dokrútku o vašom apartmáne v Smotánke.

Hej, hej. Bol tam podpredseda parlamentu Martin Glváč aj minister životného prostredia Laco Sólymos. Hneď sme sa tam stretli, aby sme to prebrali.

Čiže ste vôbec nečakali, že sa niečo také stane.

Nie. Ale som jedenásť rokov v politike. Naučil som sa, že keď sa udeje niečo nepredvídateľné, a môže za to konkrétny človek, treba vyčkať a neposudzovať jeho konanie bez toho, aby som sa pokúsil vcítiť do jeho uvažovania. To isté som urobil pri Andrejovi Dankovi.

Ako vyzeralo vaše vciťovanie sa do Andreja Danka?

Snažil som sa pochopiť, čo ho k tomu viedlo. Ja nevravím, že všetko, čo sa stalo, bolo správne, a že sa to malo komunikovať cez médiá. Ale treba si uvedomiť Dankovu pozíciu. Prebral Slovenskú národnú stranu, ktorá bola úplne na kolenách, a má najväčšiu zásluhu na tom, že sa dostala naspäť do parlamentu. Aj z osobných rozhovorov viem, že za túto stranu cíti obrovskú zodpovednosť. Chce sa vystríhať toho, čo sa so SNS dialo v predchádzajúcich vládach.

Že bola občas zatlačená do kúta?

Danko určite nechce, aby SNS bola v kúte. Každý si chce pre svoju stranu vymedziť nejaký priestor. Preto sa objavila jeho reakcia na odvolanie ministra Plavčana.

Tá však prišla až neskôr. Najprv bolo vypovedanie koaličnej zmluvy, kde sa hovorilo o nejakej komunikácii a prioritách, potom osem požiadaviek, kde boli národné aerolinky a 13. plat, neskôr prišla požiadavka na post podpredsedu vlády či pád ministra Richtera. Keď vás teraz v Martine stretne nejaký váš známy a spýta sa vás, o čom tie posledné štyri týždne boli, dokázali by ste mu to vysvetliť tak, aby to pochopil?

V minulom volebnom období tu vládla jedna strana. Robert Fico nemusel s nikým komunikovať. Mal svojich ministrov, riešil si celé vládnutie sám. Dnes tu máme špecifickú vládnu koalíciu, ktorej vzniku by pred dvomi rokmi nikto neveril. Každá strana má od koalície svoje očakávania. Andrej Danko prišiel ako nový politik so svojimi ideálmi, a je možné, že Robert Fico či Béla Bugár, ktorí sú v politike 25 rokov, sa nepotrebujú stretávať nejako často, ale Andrej Danko zrejme vyžaduje iný štýl práce. Keď k tomu prirátame problém na ministerstve školstva, jednoducho sa toho nakopilo asi priveľa.

Nemohol to Danko vyriešiť na rokovaní koaličnej rady? Je štandardné hneď vypovedať koaličnú zmluvu?

Ako hovorím, nie všetko, čo sa stalo, bolo dobré. No pre mňa je dôležité, že zvíťazil zdravý rozum a že sa podpísal dodatok ku koaličnej zmluve, kde sa nastavili nové mechanizmy komunikácie a vzťahov vo vnútri koalície.

Nerobí tento dodatok celú krízu pre verejnosť ešte menej pochopiteľnou? Mesiac sme počúvali nové a nové požiadavky a skončilo to dohodou, že sa zavedú pondelkové a okresné koaličné rady. Vysvetlili ste ľuďom, čím ste ich mesiac zaťažovali?

Dodatok je len jedna vec. Pripravujú sa aj nové programové priority. Každá zo strán je iná, ale spája nás jedna vec. Nechceme, aby táto koalícia bola výnimočná len tým, ako vznikla, ale aj tým, že na konci svojho funkčného obdobia prinesie aj konkrétne výsledky. Chceme, aby na konci mali ľudia viac peňazí v peňaženkách.

Foto N – Vladimír Šimíček

Na čo budú dobré okresné koaličné rady? Komentátori už hovoria, že si koalícia parceluje Slovensko.

Verím, že doba „akčných pätiek“, či ako sa to volalo za Mečiara, je preč. Skôr ide o to, aby sa prenášali informácie zhora dole. Ja nie som členom politickej strany, nebudem sa v okrese Martin na ničom podobnom zúčastňovať. No podľa mňa to skôr súvisí s tým, že idú voľby do VÚC a strany chcú zlepšiť prenos informácií až k členskej základni.

Uveria tejto verzii ľudia, keď na začiatku krízy počúvali Jaroslava Pašku z SNS, ako sa sťažuje, že im Smer blokuje nominantov v regiónoch?

Som si istý, že aj po týchto výrokoch budú novinári sledovať, čo sa bude diať. Všetko toto je pod drobnohľadom. Neviem si predstaviť, že sa na okresnom úrade v Martine začnú bezdôvodne meniť vedúci odborov. Aj po voľbách tam z veľkej časti zostali ľudia, ktorí tam boli zamestnaní. Nikto z koalície sa nemôže zaručiť za každého človeka, ale nemyslím si, že dôjde k nejakým čistkám.

S Andrejom Dankom pracujete vo vedení parlamentu. Ako sa s ním robí? Ako často máte porady, o čom sa spolu bavíte?

Stretávame sa prakticky každý deň. Andreja Danka poznám z takej stránky, aká v médiách nikdy nebude ukázaná. Často spolu cestujeme, keď ide na služobnú cestu, zväčša ho jeden z podpredsedov sprevádza. Mal som možnosť stráviť s ním desiatky hodín. Milo ma prekvapilo, že ho funkcia predsedu parlamentu nezmenila. Človek vidí, ako funguje. Nemá problém sa v parlamente porozprávať s kýmkoľvek, aj s upratovačkou, podá ruku, zaujíma sa. Je to ľudský a priateľský človek. Možno je len viac emotívne ladený, ako by politik mal byť. Ale taký je jeho štýl.

A zvláda svoju funkciu? O SNS v koalícii ste povedali: „Je to, ako keď si človek kúpi nové auto a musí motor chvíľu zabehnúť, aby to celé sadlo. Ja to beriem tak, že SNS sa teraz dostala do parlamentu a chvíľu ten motor sadá.“ Danko už sa zabehol?

Myslím si, že svoju funkciu zvláda. Stačí sa pozrieť na rokovací poriadok. Opozícia okolo toho robila taký humbug, že nám sem chodili aj veľvyslanci, vrátane amerického. Pamätám si, že sme vtedy išli na služobnú cestu na Cyprus. Boli tam aj opoziční poslanci, ktorí sa cyperským kolegom sťažovali, ako im ideme obmedziť čas v rozprave. Poslanci z Cypru im povedali – to máte ešte super, u nás je čas v rozprave rozdelený podľa získaných percent vo voľbách. Čiže najväčšia strana má najviac času. Na tom chcem ukázať, že i keď bol humbug, tak rokovací poriadok, s ktorým prišiel Andrej Danko, nebol tvrdý a ani raz sa nezneužil. Naopak, ukázalo sa, že rokovanie parlamentu urýchlil. V súkromných rozhovoroch to priznávajú aj poslanci opozície, aj keď verejne to nepovedia.

Vie však Danko svoje návrhy odkomunikovať? Aj v nemeckom Bundestagu je čas v rozprave obmedzený, on však miesto vecných argumentov na každej tlačovke vyťahoval horalky, ktoré v sále jedla poslankyňa zo SaS. Neskôr to zľudovelo.

Ešte raz poviem, že podľa mňa Danko svoju funkciu zvláda. No prišiel do politiky s ideálmi a s niektorými vecami sa nevie zmieriť – s takými, s ktorými som ja napríklad po tých rokoch vyrovnaný. Podľa mňa by si mal politik zvyknúť, že novinári či verejnosť na ňom budú hľadať najmä to zlé. Je to normálne a treba to rešpektovať. Dankovi bude ešte asi chvíľu trvať, kým si zvykne, že môže na tlačovke hovoriť pol hodinu vecné argumenty, no potom urobí brbt, a písať sa bude o tom brbte.

Tak, keby išlo o jeden brbt, asi by to až tak nezľudovelo. Mimochodom, vy ste si medzi sebou vydiskutovali výroky z minulosti? V roku 2012, keď ste ako primátor Martina kandidovali za Most-Híd, o vás ešte ako podpredseda SNS povedal: „Verím, že posledný zradca Kossuth, ktorý tu bol, a jeho nasledovník teraz, ten primátor Martina Hrnčiar, že budú jasným signálom toho, že sa musia Slováci prebudiť.“

Jasné, už sa na tom skôr bavíme. Andrej Danko je vtipný človek, ktorý si vie urobiť srandu aj zo seba. Aj keď teraz ide predniesť nejaký prejav, tak sa ho občas ako podpredsedovia spýtame, či to ide čítať bez papiera. Smeje sa, že jasné, veď ja čítam bez papiera. Danko nie je urážlivý, vie si zo seba vystreliť.

Podpredsedovia Národnej rady s predsedom Dankom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po tom, čo sme posledný mesiac videli – vydrží táto vládna koalícia celé štvorročné obdobie?

Som presvedčený, že má veľkú šancu vydržať. Aj počas krízy sa všetky strany snažili nájsť spôsob, ako by koalícia mohla fungovať ďalej. Nie je iná možnosť, ako dovládnuť v takejto zostave. Aj Andrej Danko hovoril, že si nevie predstaviť, ako by vládol so Sulíkom či s OĽaNO.

Nie je toto vaše presvedčenie dané obavou z toho, čo by bolo s vami – myslím skupinu poslancov zo Siete, dnes v klube Mosta-Híd – v prípade predčasných volieb?

Túto vašu poznámku by som bral, keby v minulosti nenastala situácia, že ja sám som zložil mandát. Keď vznikala Sieť, vzdal som sa poslaneckej stoličky a odišiel som z parlamentu. A mal som snáď vtedy nejakú istotu?

V prvých prieskumoch po vzniku Siete mala strana preferencie sedemnásť percent a navyše, vy ste predsa boli primátorom Martina. Nešli ste na ulicu.

Napriek tomu tvrdím, že môj život nie je závislý od politiky. Ak to zajtra padne a ja sa ocitnem mimo politiky, nič sa nestane. Život pôjde ďalej.

Ako to teda s vami je? Je šanca, že vás piatich exposlancov Siete vezme Most-Híd na svoju kandidátku?

Keď sme odišli zo Siete, rozhodovali sme sa, ako ďalej. Kolegov som upozorňoval, aby sme nezostali ako úplne nezaradení poslanci, lebo by to mohlo pripomínať situáciu za Dzurindu. Vtedy niekoľko nezaradených poslancov podporovalo vládu, ale boli tu podozrenia z kupčenia s hlasmi. Preto sme vstúpili do klubu, ktorý nám bol programovo najbližšie. Nikdy však nebolo súčasťou našej dohody s Mostom, že za náš vstup do klubu niečo dostaneme, napríklad miesta na kandidátke. Takáto debata s Bélom Bugárom nikdy neprebehla.

Čiže neviete, čo s vami bude?

Teraz nie, ale na tom nezáleží. Nikto z nás neprišiel do parlamentu nezamestnaný, všetci by sme sa vedeli uživiť aj mimo politiky.

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár a Andrej Hrnčiar. Foto – TASR

Čo je agendou vašej pätice? Človek dokáže odčítať, čo v koalícii presadzuje SNS, Smer či Most-Híd. Vy máte svoj program alebo ste len hlasy pre vládnu koalíciu?

Sme súčasťou klubu Mosta-Híd a nechceme pôsobiť ako Igor Matovič, ktorý síce bol v klube SaS, ale robil svoju politiku a so svojimi tromi kolegami vydieral vládu. Pôsobíme v klube Mosta a rešpektujeme jeho rozhodnutia, aj keď občas máme iný názor. Hlasujeme tak, ako sa na klube dohodneme, nechceme byť štvrtým členom koalície. Ale samozrejme, aj teraz v rámci klubu diskutujeme o našich programových návrhoch, napríklad takých, ktoré sme si ešte priniesli zo Siete.

Konkrétne?

Navrhujeme, aby všetky zmeny, ktoré sa týkajú odvodového, daňového či administratívneho zaťaženia živnostníkov a podnikateľov, prijímali len raz ročne, k 1. januáru. To sme mali aj v programe Siete. Tak isto by sme chceli viac postihovať chronických neplatičov faktúr. O tom teraz diskutujeme v rámci Mosta a potom by sme s tým chceli osloviť aj koaličných partnerov.

Čo je dnes vaša osobná ambícia v politike, čo by ste chceli presadiť?

Na základe svojej skúsenosti z Martina idem predložiť zákon, aby majetky a obchodné podiely samospráv, ktoré slúžia na verejnoprospešnú činnosť, boli uchránené pred exekúciami. Osobne nemám žiadne ambície, ktoré by sa týkali funkcií, veď podpredseda parlamentu je naozaj významný post. Myslím si teda, že som toho dosiahol dosť. No mojou túžbou je prispieť k tomu, aby táto vládna koalícia dovládla, a aby na jej konci bolo jasné, že mala pre Slovensko význam a zlepšila životnú úroveň ľudí.

Sledujete ešte dianie vo vašej bývalej strane, v Sieti?

Priznám sa, že s úsmevom. Keď občas niečo vybehne na Facebooku, tak si to s kolegami pošleme.

Čo vás pobavilo naposledy?

Pobaví ma všetko, čo vyjde. Je totiž jasné, že Sieť je mŕtva strana a funguje len preto, aby poberala príspevok od štátu. To je jej jediný cieľ.

Hovorí vám niečo meno nového predsedu Ivana Zuzulu? Nie je zaujímavé, že ide o známeho Radoslava Barana, podnikateľa, ktorého vplyv na Sieť všetci bývalí lídri zanovito popierali?

Ja som o ňom doteraz nepočul nič. Zvyšok je len na pobavenie, ale myslím si, že vôbec nemá význam zhovárať sa o mŕtvej strane.

Pre jednu vec áno. Nemyslíte si, že príbeh Siete môže mať fatálny následok na akékoľvek snahy vytvoriť na Slovensku novú pravicovú stranu?

Žiaľ, a ešte raz poviem, žiaľ, je to tak. Som z toho osobne sklamaný. Všetci sme k tomu prispeli a urobili chyby a isto za to ponesieme zodpovednosť. Ak si niečo v politike vyčítam, tak je to práve fakt, že som bol súčasťou projektu, ktorý je takým zdrojom frustrácie pre pravicového voliča.

Je dobré, že váš bývalý kolega Miroslav Beblavý zakladá novú stranu?

Miro je, a vždy bol, veľmi ambiciózny človek. Ja mu držím palce, aby sa mu jeho pracovné plány podarili.

Voliť ho asi nebudete.

V tejto chvíli neviem, čo bude o tri roky. Som súčasťou niečoho, čomu dôverujem, a nevidím dôvod, aby som premýšľal nad tým, že budem voliť inú stranu ako Most.

Ako sa vyvíja situácia v Martine? Kedy sa mestu podarí dostať z nútenej správy, kam sa dostalo pre súdny spor v súvislosti s kauzou Martinské hole?

Je to problém, ktorý som nespôsobil, ale zdedil. Keď som sa stal primátorom, prvé štyri roky sme všetky súdne spory z minulosti vyhrávali. Bolo veľmi nešťastné pre mesto Martin, že v kľúčovej situácii, keď sa malo rozhodnúť, bolo vedenie generálnej prokuratúry také, aké bolo. Celá partička okolo Justičného Oskara, ktorá v modrých slúchadlách pobehovala v Rajeckých Tepliciach v bare Bonanno, zmenila obchodný spor v prospech cyperskej spoločnosti a všetko o 180 stupňov otočili. Vtedy som si bol istý, že sa nedohodneme a budeme bojovať do úplného konca.

To sa dnes mení?

Využili sme všetky právne možnosti, ktoré sme mali. Rozhodovalo sa až do minulého roka. Našou poslednou nádejou bol Ústavný súd, ktorý rozhodol, ako rozhodol. Teraz môžem niesť bojovú zástavu do konca s vedomím, že nevyhrám, a umrieť na bojisku. Alebo začať uvažovať s chladnou hlavou. V tejto chvíli nie je pre nás také vážne, že by sme zaplatili šesť miliónov. Ale skôr to, že na Najvyššom súde je ďalšia žaloba, ktorú podala tá istá spoločnosť, o 10 miliónov eur, teda úroky, ktoré im predtým súd nepriznal.

Čiže idete sa dohodnúť?

Rokujeme s protistranou o tom, že by sme zaplatili sumu, o ktorej rozhodne súd, a oni vezmú späť ostatné žaloby. Tým by sa definitívne celý spor ukončil. Aj keď túto sumu zaplatíme, zostane nám ešte niekoľko miliónov na účtoch, lebo sme si počas nútenej správy veľa našetrili.

Vlani po voľbách ste povedali, že keď sa mesto dostane z nútenej správy, vzdáte sa postu primátora. To platí?

Vtedy som zároveň predpokladal, že nútená správa sa skončí do mesiaca či dvoch. Uvidím, či k nejakej dohode dospejeme. Ak áno, musí ju schváliť mestské zastupiteľstvo, potom ešte chvíľu potrvá, než všetko prebehne, ako má. Z nútenej správy by sme reálne mohli vyjsť niekedy v novembri. Otázka znie, či je vhodné, aby v jeden rok boli dvoje komunálne voľby – lebo okrem doplňovacích budú v decembri aj riadne.

To je asi otázka pre vás.

Viem, veď ja si ju kladiem.

Čiže zvažujete, že by ste to dotiahli.

Áno. Neberiem plat, len minimálnu mzdu, ktorú aj tak dávam ľuďom, ktorí to potrebujú. Mesto teda aspoň šetrí na primátorskom plate.

Foto N – Vladimír Šimíček

V roku 2018 kandidovať nebudete?

Nie, určite nie. Už som to oznámil. Tri volebné obdobia stačili.

Koho budete voliť v Žilinskom kraji za župana?

Z tých kandidátov, ktorí sú známi, môžem zodpovedne povedať, že dám hlas Jurajovi Blanárovi.

Po prvý raz budete voliť niekoho zo Smeru?

Nebude to prvýkrát. Ja som volil Blanára už v minulých voľbách. Tu v Bratislave a vo veľkej politike je život iný ako v obciach, mestách a župách. Tam sa ten život tak nedelí na pravicu a ľavicu.

Koaličná kríza

Teraz najčítanejšie