Denník N

Tvrdili, že za pádom dvojičiek je riadená demolícia a Trumpov múr zastaví drogy. Ako reagoval expert na kritické myslenie?

Ondrej Gažovič. Foto N - Vladimír Šimíček
Ondrej Gažovič. Foto N – Vladimír Šimíček

Ak človek uvažuje kriticky, nenechá sa tak ľahko zmanipulovať. „Takže vás niekto neoklame o peniaze alebo vám do hlavy nenatlačí hlúposti, na základe ktorých si potom poškodíte zdravie,“ vraví lektor kritického myslenia Ondrej Gažovič.

Kritické myslenie je previazané s etikou a malo by byť spojené s otázkami, ako žiť zmysluplný život a aké hodnoty vyznávať, vraví Gažovič. Lektor hovorí, že študenti by mali vedieť, že na jednu vec sa dá legitímne pozerať z viacerých uhlov pohľadu a že sa dá kultivovane diskutovať o rozdieloch v postojoch bez toho, aby sme sa urážali.

Kritické myslenie sme potrebovali vždy, aj pred sto či viac rokmi. Prečo je téma kritického myslenia obzvlášť vypuklá v posledných rokoch?

Jedným z dôvodov je demokratizácia v tvorbe informácií, ktorú priniesol internet a sociálne siete. Hocikto dnes môže sadnúť za počítať a spraviť fotku a video alebo napísať text, ktorý si na webe za pár minút prečítajú tisícky ľudí. V minulosti existovalo viacero záchytných mechanizmov, ktoré dokázali odfiltrovať chybné a zavádzajúce informácie. Dnes existuje nespočetné množstvo producentov obsahu, ktorí generujú kvantum táranín a nezmyslov. Žiakom a študentom preto treba vysvetľovať, že informácie si nie sú rovnocenné. Tak ako rozmýšľajú nad tým, aký smartfón alebo tenisky sú kúpia, by mali rovnako uvažovať, aké médiá budú čítať a komu môžu dôverovať.

Ako môže študent rozpoznať, že informácia pochádza z dezinformačného webu, ktorému sa nedá dôverovať?

Študentov môžeme trénovať, aby si všímali, že texty z dezinformačných webov používajú emocionálne silno zafarbený jazyk, ktorý je manipulatívny. Texty pôsobia amatérsky, obsahujú rôzne fonty písma a niekedy kombinujú viaceré jazyky. Nezriedka si vnútorne protirečia a ich obsah nesúhlasí s nadpisom. Žiak by mal chápať, že ak je text anonymný, je menej dôveryhodný ako ten, pod ktorým je podpísaný konkrétny autor s dobrou reputáciou, lebo sme si overili jeho minulú prácu.

Nekladieme na ľudí vysoké nároky, ak si myslíme, že budú prácne preverovať obsah článkov a tvorbu autorov, aby vedeli, či mu môžu dôverovať?

Je pravda, že v mnohých veciach postupujeme automaticky a zbláznili by sme sa, ak by sme mali každú jednu správu dôsledne analyzovať. Preto si treba vytvoriť dobré návyky, čiže poriadne zvážiť, z akých informačných kanálov budeme čerpať. Aj v serióznom médiu sa môžu pomýliť, ale chybovosť je tam nižšia. Navyše, sú ochotní si chybu priznať a opraviť ju, čo pri dezinformačných webov nie je zvykom.

Predstavme si situáciu, že sme v škole a reč sa zvrtne k americkému prezidentovi Trumpovi. Ako by mal postupovať učiteľ, aby v žiakovi, ktorý vyjadrí sympatie k nenávistným postojom politika, pestoval zručnosti kritického myslenia?

Určite by nemal žiaka zosmiešňovať a mal by sa snažiť motivovať ho k diskusii. Aby triede vysvetlil, prečo si myslí, že Trump je frajer, ak chce napríklad postaviť na hraniciach múr.

Zahrajme sa na situáciu, že som váš žiak, ktorý koketuje s názormi prezidenta Trumpa. Na hodine by som povedal: „Podľa mňa má Trump pravdu v tom, že múr efektívne zabráni pašovať drogy z Mexika.“ Ako by ste ako učiteľ zareagovali?

Opýtal by som sa ho: ak si pašerák drog a niekto na hranici postaví stenu, ako by si ju obišiel?

Podkopal by som sa.

Čiže by si ju vedel ako pašerák drog obísť?

Áno.

Žiaka by som sa ďalej pýtal: „Prečo si myslíš, že tvoji klienti berú drogy a čo ich k tomu vedie?“

Chcú zažiť euforizujúce stavy, ktoré by inak nepoznali.

Myslíš si, že majú problémy, ktoré ich k tomu vedú?

To neviem a je mi to jedno, ide mi len o peniaze.

Štatistiky ukazujú, že veľa ľudí, ktorí berú drogy, majú nejaké problémy, či už zdravotné, psychické alebo sociálne. Ak by sa problémy týchto ľudí vyriešili, považuješ za možné, že by dopyt po drogách klesol?

Áno.

V takejto debate by sme mohli pokračovať ďalej. V každom prípade, chcel som ukázať, že je to práve dialóg, vďaka ktorému sa dá so žiakom pracovať efektívnejšie. Ak by som ho len vysmial a povedal, že je hlupák a autoritatívne mu oznámil, že múr nič nevyrieši a viac sa s ním o tom nebudem baviť, nič by som nedosiahol a žiaka by som skôr utvrdil v jeho presvedčeniach.

Keď som pred siedmimi rokmi učil na strednej škole, študenti sa mi pochválili, že pre mňa majú film, ktorý sa mi určite bude páčiť. Išlo o Zeitgeist, dokument, ktorý okrem iného spochybňuje oficiálnu verziu pádu dvojičiek z 11. septembra 2001. Ako sa dá na takomto príklade známej konšpirácie pestovať kritické myslenie?

V jadre kritického myslenia je zdvorilá pochybnosť. „Zdvorilá“ znamená, že by sme nemali pochybovať o všetkom. Keď pochybujeme o všetkom, nikomu neveríme a ku všetkému sme kritickí, tak absolútne narúšame dôveru v spoločnosť.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Rozhovory

Útoky z 11. septembra

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie