Denník N

Poľsko postaví plot na hranici s Ukrajinou a Bieloruskom, neofašisti to berú ako víťazstvo

Snímka zo slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Ubľa – Malé Berezné. Trojhodinové čakanie pred Slovenskom sa považuje za expresné. Foto – TASR
Snímka zo slovensko-ukrajinského hraničného priechodu Ubľa – Malé Berezné. Trojhodinové čakanie pred Slovenskom sa považuje za expresné. Foto – TASR

Poľsko je hlavnou bránou Ukrajincov do západnej Európy, na hraniciach však niekedy čakajú aj 15 hodín a teraz tam má pribudnúť ostnatý drôt.

729 kilometrov – taký dlhý má byť plot z ostnatého drôtu, ktorý poľská vláda plánuje postaviť v roku 2018 na hranici s Ukrajinou a Bieloruskom. Plot má zastaviť údajné prenikanie nakazených divokých ošípaných na poľské územie a zabrániť tak sanitárnym problémom.

Nakazené zvieratá sú pre vládu vo Varšave skôr výhovorkou, ako vyhovieť požiadavkám niektorých poslancov hnutia Kukiz-15 a nacionalistických skupín, ktorí už pred dvomi rokmi navrhovali postavenie podobného plota. Vtedy argumentovali utečencami.

Poľská východná hranica sa tak skôr zatvára, než otvára, a to v čase, keď sa Ukrajina dopracovala k bezvízovému styku s EÚ.

Na plot sa našli peniaze

Problém s nakazenými ošípanými nie je nový a hľadanie riešenia je v poriadku. Mnohé zvieratá sú nakazené vírusom ASF, a preto poľskí farmári z východu krajiny musia likvidovať svoj dobytok práve pre túto chorobu. Nedáva však logiku, prečo by bariéra mala kopírovať celú hranicu.

Plot má mať dĺžku 729 km a stáť 130 miliónov zlotých (30,5 milióna eur). Finančné prostriedky na jeho budovanie majú byť vyčlenené v rozpočte na rok 2018, hoci ešte pred tromi mesiacmi o tomto návrhu vláda nehovorila.

Myšlienka postaviť ostnatý plot na východnej hranici proti ošípaným vyhovuje ultrapravicovým hnutiam, ktoré od roku 2014 strašia šíriacim sa „banderizmom“ a vojenskou hrozbou zo susednej Ukrajiny. Opevniť sa ostnatým drôtom pred Ukrajincami žiadal najmä neofašistický ONR (Národno-radikálny tábor), ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke hnutia Kukiz-15. Pre radikálne názory ich neskôr vylúčili.

Poslanci blízki ONR sú podobným problémom, aký na Slovensku predstavujú kotlebovci. Sú však medzi nimi rozdiely: neofašistov v poľskom parlamente je len zopár a nemajú vlastný poslanecký klub. Na druhej strane, vládna strana Právo a spravodlivosť im v niektorých otázkach ustupuje. Príkladom je ostnatý plot na hraniciach.

Ak sa naozaj postaví, posilní to pozíciu poľských proputinovských neofašistov, ktorí by to prezentovali ako svoj veľký úspech. To isté sa dá povedať aj o ruskej propagande a troloch, ktorí by zrejme prezentovali postavenie plota ako dôkaz, že dosiaľ proukrajinské Poľsko sa otáča chrbtom voči svojmu susedovi.

A pritom by v tom bol aj kúsok pravdy. V ten istý moment, keď sa v poľskom rozpočte ľahko našlo 130 miliónov na ostnatý drôt, ministerstvo vnútra neuspelo so svojou požiadavkou na navýšenie peňazí na otváranie hraníc, ako je výstavba nových a modernizácia už fungujúcich hraničných priechodov.

Tých je iba 8 (cestných), plány hovoria o vyše tridsiatich.

Posledné dva hraničné priechody stáli 146 a 147 miliónov zlotých, podobná alebo väčšia suma bude potrebná na výstavbu jedného nového terminálu. V najbližších rokoch, ako vyplýva zo slov maršalka poľského senátu Stanislawa Karczewského a predsedu Verchovnej rady Ukrajiny Andrija Parubija, by sa mali postaviť štyri nové hraničné priechody.

To sa však zrejme nestane – v rozpočte na rok 2018 Poľsko zaplánovalo len 25 miliónov na celú východnú a severovýchodnú hranicu: s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Na ukrajinský úsek tak príde len 10-15 miliónov zlotých.

Na priechode sa čaká aj 15 hodín

Takmer nikto, kto prešiel slovensko-ukrajinskú hranicu v Užhorode, nemá najlepšie spomienky na dlhé čakanie na pasovú a colnú kontrolu. Dá sa tu uviaznuť aj na tri-štyri hodiny. Slovensko-ukrajinská hranica už dávno potrebuje modernizáciu a aspoň tri nové hraničné priechody.

V porovnaní s tým, čo sa každodenne odohráva na poľsko-ukrajinskej hranici, je to stále komfort. Tu sa trojhodinové čakanie považuje za expresné vybavenie, štandardne sa čaká od piatich hodín a niekedy aj 15.

Rýchlejšie sa dá prejsť iba vlakom alebo cez pešie priechody, avšak tie sú zatiaľ iba dva na celej 535 km hranici (Medyka – Šehini a Dołhobyczów – Uhryniv). Poľská vláda už v roku 2013 sľúbila, že postaví nové terminály pre chodcov a cyklistov na takmer všetkých cestných hraničných priechodoch. Robí to však veľmi pomaly pre obmedzený rozpočet. 

Ukrajinskí gastarbeitri

Po revolúcii na Majdane do Poľska začali prúdiť ukrajinskí gastarbeitri, ktorých počet sa dnes odhaduje na 1,3 milióna. A stále ich pribúda.

Každý z nich chce aspoň raz za pol roka navštíviť rodinu na Ukrajine, čiže pohyb ľudí cez hranicu pravidelne rastie. Od júna, keď Ukrajinci získali bezvízový styk s EÚ, ešte výraznejšie.

Poľsko, nie Slovensko či Maďarsko, je zároveň hlavnou cestou Ukrajincov do západnej Európy alebo Prahy. 

Poľsko sa pritom obrátilo na Európsku úniu s výhovorkou, že nebude prijímať utečencov z Blízkeho východu a Afriky, lebo prijalo 1,3 milióna Ukrajincov. Snaha prezentovať sa ako pohostinná krajina však narazila na tvrdú realitu v podobe nefungujúcej hranice, kde má onedlho pribudnúť ostnatý drôt.

Svet

Teraz najčítanejšie