štvrtok

Ako ďalej so školstvom, pán premiér

Tristný stav školstva je v prvom rade zodpovednosťou Smeru a samotného premiéra Roberta Fica.

Nová ministerka školstva Martina Lubyová – Foto N, Peter Kováč

Autor pôsobí ako profesor na FiF UK

Máme novú ministerku školstva Martinu Lubyovú, ktorá zatiaľ vzbudzuje pozitívne reakcie a očakávania. Pes je však zakopaný inde – význam vzdelávania a vedy pre Slovensko musí pochopiť premiér Fico a vládne strany musia presvedčiť svojich oligarchov a ďalších „našich ľudí“ nižšieho rangu, že z eurofondov a domácich financií na vedu, výskum a vzdelávanie sa bude v najbližšom období kradnúť menej. Jedno ani druhé nebude vôbec jednoduché.

Nástup Martiny Lubyovej na miesto ministerky školstva sprevádzajú kladné reakcie jej kolegýň a kolegov z akademickej komunity, ale aj z mimovládneho sektora. To je dobrá správa, len si spomeňme na reakciu, ktorú zanechal v odbornej verejnosti výber jej predchodcu v marci minulého roku. A na chvíľu si predstavme, že by v tomto kresle sedel ktosi s intelektuálnym rozmerom, profesionálnym životopisom a komunikačnými schopnosťami Antona Hrnka alebo Jána Mikolaja (a iste k tomu nechýbalo veľa). Škoda pomyslieť.

Ministerka Lubyová má profesionálny životopis s reálnymi vedeckými publikáciami (ku ktorým sa aj verejne hlási, exminister Plavčan to nikdy nespravil), aj bohatými skúsenosťami z pôsobenia na zahraničných akademických i neakademických inštitúciách. Na rozdiel od „pána profesora“ Plavčana tak môže prísť v akademickej aj odbornej obci o rešpekt a renomé, ktoré si dlhé roky úspešne budovala. Dúfam, že Andrej Danko po tom všetkom, čo zažil za posledné týždne a mesiace, konečne pochopil aspoň to, že s ňou nebude môcť zametať podobným spôsobom, ako to robil s Petrom Plavčanom, inak sa bude ministerka Lubyová porúčať. Teraz Andrej Danko ešte musí vysvetliť svojim – rokmi absencie SNS vo vláde – vyhladovaným oligarchom, aby svoje koristnícke nájazdy presmerovali napríklad na ministerstvo obrany. Nebude to mať ľahké, ale to je jeho jediná úloha, pokiaľ ide o vzdelávanie a vedu.

Ak chce získať ministerka Lubyová širšiu podporu akademickej obce, musí v prvom rade riešiť škandalózne nastavenie hodnotenia a výber vo výzvach financovaných z Európskej únie. Jasným signálom by bolo napríklad to, keby na miesto vedúceho Výskumnej agentúry vybrala niekoho, kto doterajšie postupy nielenže neobhajoval, ale ani sa osobne nepodieľal na tom, ako bol celý systém výberu hodnotiteľov a kritériá hodnotenia nastavené. Stanislav Sipko tieto kritériá nespĺňa. A v ideálnom prípade by nový riaditeľ mal mať reálne skúsenosti o tom, čo znamená venovať sa vedeckej práci a čo sa skrýva za slovami veda, výskum či inovácie.

Takisto by sme na vysokých školách privítali, keby pani ministerka nahlas povedala, že nie je všetko zlato, čo sa blyští len preto, že sa to blyští za riekou Moravou, a že to pomyselné zlato máme aj na Slovensku. Treba identifikovať tie pracoviská, ktoré sú porovnateľné minimálne s českými, propagovať špičku (napríklad – no nielen – podporiť finančne i verbálne projekt excelentných vedeckých tímov na vysokých školách iniciovaný Akreditačnou komisiou) a aktívne presviedčať slovenských stredoškolákov, že Oxford tu síce nemáme, ale Masarykovu či Karlovu univerzitu na viacerých fakultách či katedrách niekoľkých vysokých škôl áno. A aj tieto pracoviská pomenovať.

Tristný stav školstva je však v prvom rade zodpovednosťou Smeru (ktorý na tomto ministerstve v minulom vládnom období prestriedal troch svojich nominantov) a samotného premiéra Roberta Fica. Nezdieľam – akokoľvek sympatický – optimizmus ministerky Lubyovej v tom, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101817 z vás dostáva správy e-mailom