Denník N

Paríž chce byť hlavným mestom cyklistiky, od Kodane má však ešte veľmi ďaleko

Vizuálizácia zmien na parížskej ulici Rue de Rivoli podľa návrhu starostky. Foto – paris.fr
Vizuálizácia zmien na parížskej ulici Rue de Rivoli podľa návrhu starostky. Foto – paris.fr

Hlavné mesto Francúzska predbehli v rebríčku najpriaznivejších miest pre cyklistov Štrasburg a Bordeaux. Poučiť sa však môže zo situácie v holandskom Utrechte.

Mnohí turisti tú cestu označujú za najkrajšiu v Paríži. Pri prechádzaní po Voie Georges-Pompidou sa im totiž naskytne krásny výhľad na Eiffelovu vežu, Seinu a parížske mosty.

Cesta, ktorú vybudovali v 60. rokoch a pomenovali po francúzskom prezidentovi, pôvodne slúžila na rýchly prejazd áut zo západu mesta do jeho centra. Postupne však jej funkciu menili.

Najskôr ju uzatvárali každú nedeľu a na sviatky a z jednosmernej dvojprúdovej cesty urobili bezpečný cyklochodník. K tomu sa pridala parížska pláž, ktorá tam vznikla v letných mesiacoch, keď radnica navozila na brehy Seiny piesok, rozmiestnila stoličky na opaľovanie, stánky s občerstvením či pódiá na tanec.

Na konci augusta piesok síce odviezli, parížski šoféri si však museli zvyknúť na nové dopravné obmedzenia. Zostal im totiž len jeden jazdný pruh – ten druhý bližšie k rieke vedenie mesta uzavrelo v prospech bicyklov a chodcov.

Namiesto 45 minút 20

Štvorkilometrovú cestu síce radnica oficiálne otvorí až o pár týždňov, už dnes je však populárna medzi mnohými Parížanmi, ktorí si ňou krátia cestu do práce.

„Môžem si zacvičiť, opálim sa a dokonca predbehnem autá,“ cituje France24 Pierra, ktorý tade denne prechádza. „Za 20 minút som v práci na bicykli, na rozdiel od 45 minút metrom.“

Cyklochodník je súčasťou ambiciózneho plánu starostky Anne Hidalgovej, ktorá chce premeniť Paríž na hlavné mesto cyklistov. Cyklistický plán sľubuje dvojnásobnú dĺžku cyklociest (dnešných 700 kilometrov sa natiahne na 1400) a zníženie znečistenia ovzdušia.

Nové cyklochodníky chce vedenie mesta vybudovať do troch rokov. Podľa plánu radnice by mali viesť aj po bulvári Champs-Élysées či okolo katedrály Notre Dame.

Parížska radnica chce tak bojovať proti zhoršujúcim sa problémom v doprave a naučiť ľudí presadať z áut na bicykle.

„Problémy s dopravou v Paríži sú staré ako hlavné mesto samotné,“ píše Le Monde a pripomína udalosť z 10. mája 1610, keď katolícky fanatik zabil na ulici francúzskeho kráľa Henriho IV. K vražde došlo v čase, keď kráľovský koč na ceste zablokovali iné vozy.

Autobusy, metro, bicykle

Paríž však dlhodobo investuje do iných foriem dopravy a v porovnaní s Bratislavou si Parížania, ktorí v pomere 80 percent v aute cestujú sami, majú z čoho vyberať.

Mesto pokrýva hustá sieť autobusových liniek (s dĺžkou viac ako 3800 kilometrov). Paríž je podľa Le Parisien prvé hlavné mesto v Európe, ktoré je najlepšie vybavené samoobslužnou dopravou – sieťou bicyklov Vélib a elektroautomobilov Autolib.

A, samozrejme, má metro s hustým pokrytím, ktoré je napríklad v porovnaní s tým londýnskym lacnejšie (lístok na metro v Paríži stojí 1,90 €, kým v Londýne je cena lístka od 3,80 do 6,50 €). Na rozdiel od Londýna mešká parížske metro len výnimočne: podľa Le Monde chodí načas 97 percent vlakov.

Ambiciózna starostka chce k tomu pridať aj cyklotrasy. Zatvorením jedného jazdného pruhu na Voie Georges-Pompidou však rozčúlila vodičov, ktorí uviazli v kilometrových zápchach na pravom brehu rieky. Niektorí Hidalgovú obvinili, že preberá zahraničné modely dopravy, ktoré v Paríži nemôžu fungovať.

„Nedá sa prinútiť ľudí, aby sa z nich stali cyklisti,“ povedal jeden z vodičov. „Cyklistika nie je súčasťou francúzskej kultúry. To je holandská vec. My tu nemáme toľko bicyklov.“

Dánsky odborník na mestskú cyklistiku Mikael Colville-Andersen však nesúhlasí. „Bicykle boli v hlavnom meste Francúzska obľúbené do 40. rokov minulého storočia,“ uviedol s tým, že sa to zmenilo druhou svetovou vojnou a nárastom automobilového priemyslu. „Cyklistika v Paríži nie je nič nové. Paríž sa chce jednoducho vrátiť k tomuto zvyku.“

Meškajúce práce

Prvým krokom je cyklistická cesta po luxusnej ulici Rue de Rivoli, ktorá vedie pozdĺž múzea Louvre a Tuilerieských záhrad. Podľa Le Monde stála okolo 2,6 milióna eur a otvoria ju budúci rok v lete – o šesť mesiacov neskôr, ako radnica sľubovala. Môžu za to aj nezhody s parížskou políciou, ktorá sa obáva prílišného narušenia cestnej dopravy.

„Aktívny život tejto ulice s množstvom obchodov nevyhnutne povedie k zastavovaniu a parkovaniu dodávok, ktoré budú pravidelne používať pruh pre autobusy, a teda pruh, ktorý je vyhradený aj vozidlám polície a záchrannej služby,“ napísal policajný prefekt Michel Delpuech v otvorenom liste starostke. Tá je však pevne rozhodnutá nevzdať sa cyklistického plánu, najmä nie v roku 2017, ktorý už vyhlásila za rok cyklistov.

Procyklistická skupina zvaná Paríž na sedle však upozorňuje, že práce na budovaní cyklistickej trasy nezaostávajú len na Rue de Rivoli. Podľa nej mesto dokončilo len päť percent z plánovanej infraštruktúry.

„Počet skutočných cyklotrás sa dá spočítať na prstoch jednej ruky,“ povedal člen skupiny Simon Labouret.

Na mnohých miestach tak stále nie sú cyklotrasy bezpečne oddelené od ciest pre autá, niektoré zasahujú priamo do pruhu pre autobusy.

Parížska starostka však sľubuje, že všetko sa stihne ešte pred skončením jej mandátu v roku 2020 a z mesta dovtedy urobí hlavné mesto cyklistov. Od toho súčasného – dánskej Kodane – má však ešte veľmi ďaleko.

rebríčku miest, ktoré sú pre cyklistov najpriaznivejšie, skončil Paríž na 13. mieste. Predbehol ho Štrasburg na 4. a Bordeaux na 8. priečke. Iná štúdia zas ukázala, že v Paríži jazdia na bicykli len štyri percentná obyvateľov, kým v Štrasburgu je to 16 a v Bordeaux takmer 12 percent.

Cyklistika ako kúzlo

Paríž sa však môže inšpirovať holandským Utrechtom, ktorý v rebríčku predbehol aj Amsterdam a skončil druhý. Vďačí za to aj novým parkoviskám pre bicykle, ktoré patria medzi najmodernejšie na svete.

Mesto má okolo 280-tisíc obyvateľov (teda takmer o 200-tisíc menej, ako má oficiálne Bratislava), ktorí si svoj bicykel môžu odložiť na vyše 6-tisíc parkoviskách.

„Zistili sme, že ak ich postavíme, ľudia ich budú využívať,“ cituje New York Times Lot van Hooijdonkovú z radnice, ktorá ročne investuje približne 45 milión eur do cyklistickej infraštruktúry.

Utrecht podobne ako iné európske mestá skúšal problém s dopravou vyriešiť najskôr budovaním ďalších ciest a parkovísk pre autá. To sa však ukázalo ako dlhodobo neudržateľné.

Radnica tak pochopila, že mestá nie sú postavené pre autá, ale pre ľudí, a začala tieto cesty upravovať na cyklochodníky. Dnes majú viac ako 402 kilometrov a stále sa budujú ďalšie.

„Cyklistika je ako kúzlo – má len výhody,“ povedala van Hooijdonková. Pochvaľuje si aj to, že sa v meste každý rok zvyšuje počet ľudí, ktorí bicykel denne používajú. Vďaka tomu tiež klesá počet smrteľných dopravných nehôd.

Podľa štúdie Utrechtskej univerzity zabránilo bicyklovanie vyše 6500 predčasným úmrtiam ročne a cyklistom predĺžilo život o viac ako pol roka.

„Našou odmenou sú zdraví ľudia, menej dopravy a krásny život,“ povedal Frans Jan van Rossem, vedúci cyklistického plánu Utrechtu.

Možno to nakoniec bude aj prípad Paríža a Voie Georges-Pompidou je len jeho začiatkom.

„Predtým som bola zaseknutá medzi autami a chodníkom s turistami,“ povedala Julie, ktorá nový cyklochodník označila za fantastický. Má podľa nej aj ďalšiu výhodu: nerušene ponúka na obdiv najkrajšie pamiatky Paríža – Eiffelovu vežu či Seinu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie